Dovahkiin, Dovahkiin, Naalokzin, los vahriin, Wah dien vokulmahfaeraakahstvaal, Ahrkfin norok paalgraan, Fodnust hon zindrozaan, Dovahkiin, fahhinkogaan mu draal. Ahrkfin kel lostprodah, Do vedviingkofinkrah, TolfodzyemahwinkienmeyzfundienAlduinfyen do jun, Kruziikvokunstaadnau, Vothaanbahlokwahdiivonfin lien. Tí čo vedia spievajú, tí čo nie pekne ďalej čítajú.
Keď si dovolíte predstaviť hru v 90 sekundovom traileri , v ktorom zaznie 90 členný zbor barbarov spievajúci v dračom jazyku to, čo by sa dalo nazvať ako najlepšia skladba, ktorá kedy v hrách zaznela, jedno je isté – pozornosť máte zaručenú. Keď na jeho konci ešte pridáte magické slovíčka Elder Scrolls, automaticky ako bonus získavate obrovskú základňu fanúšikov RPG a fantasy, ktorým ste práve dali správu, že čas, kedy prestane byť okolitý svet opäť na dlhé týždne zaujímavý, sa po 5 rokoch čakania vracia a tento krát na viac prinesie bájnych drakov. Inými slovami, po zmienených 90 sekundách každý vedel, že 11. 11. 2011 sa objaví niečo veľké… niečo EPIC a bude sa to volať The Elder Scrolls V : Skyrim. Čakanie je u konca a po desiatkach hodín zážitkov v Skyrime mi nezostáva nič iné, ako zhodnotiť, čo za monštrum nám pristalo na stole a prečo je spánok preceňovaný.
Pre tých, ktorí o sérii Elder Scrolls nikdy nepočuli je potrebné povedať, že sa jedná v aktuálnom hernom priemysle o RPG vo svojej asi najrýdzejšej podobe. Tam, kde sa nám Mass Effect, Dragon Age, pripadne Witcher alebo nebodaj posledný Deus Ex snaží rozpovedať príbeh svojich hrdinov, do ktorých môžeme ako tak rozhodnutiami zasiahnuť, Elder Scrolls na to vždy išiel tak povediac od podlahy – váš hrdina začína existovať v momente, keď za hru zasadnete , aby bol v nasledujúcom momente hodený do obrovského sveta plného lesov, miest, dungeonov, banditov, potvor a questov, pričom najväčšou devízou je práve pocit postupného odhaľovania tohto vcelku uveriteľného fantasy sveta, v ktorom vás nikto násilne nevedie za ručičku. Skyrim v tomto, samozrejme, nie je žiadnou výnimkou, v čom vás už presvedčia prvé minúty, a tak po vzore predošlých dielov preberáte kontrolu nad väzňom bez mena, ktorého práve vedú na popravu. Kto ste, ako ste sa tu nabrali a prečo sa vám práve chystajú odseknúť hlavu, ktorej dizajnovaním ste práve strávili poslednú pol hodinu (na výber je 10 rôznych rás, čo v kombinácií s možnosťou zvoliť si ženské alebo mužské pohlavie a do posledného detailu si upraviť vzhľad k vášmu obrazu, predstavuje neuveriteľné množstvo možných kombinácií) vám jednoducho nikto nepovie. Ste nikto a je na vás, aby ste zmenili.
Šťastnou zhodou náhod je tak vaša poprava v poslednom momente prerušená príletom draka, ktorý začne meniť celú dedinu na horiace inferno a vám tak nezostáva nič iné, ako utekať. Pár minút na to už máte v ruke meč a ženiete sa prvým dungeonom, ktorý slúži ako svižný tutorial. Keď nakoniec z neho vyleziete, privíta vás studený severský svet Skyrimu a čo bude ďalej je už len vás. Chcete ísť vľavo do lesa? Žiaden problém. Skúsiť vyliezť na tú horu v pravo? Prečo nie. Chcete vedieť kde sa tu ten drak po tisíckach rokoch vzal? Stačí zbehnúť do dediny, nasledovať hlavnú questovú líniu a pár questov neskôr už skolíte svojho prvého draka a zisťujete, že ste Dovahkiinalias vyvolený, ktorý sa dokáže učiť pokriky (Shouts), vďaka ktorým môžete mimo štandardnej mágie ovládať aj jednotlivé schopnosti drakov – napr. dračí dych, spomalenie času, paralyzovanie nepriateľov a veľa ďalšieho. Aby ste tieto pokriky mohli používať, potrebujete sa ich najskôr, samozrejme, naučiť, respektíve nájsť ich na stenách v niektorých zo stoviek dungeonov rozsiatych po celom Skyrime.
Ale späť k hlavnému príbehu. Ten pojednáva (okrem hrozby v podobe návratu drakov) o povstaní Nordov voči ríši, respektíve Imperiálnej légii , ktoré postupne prerastie v otvorenú vojnu o moc nad Skyrimom. S čím, samozrejme, prichádza pomerne zaujímavé morálne rozhodnutie či sa pridáte na stranu síce utlačovaných, ale rasistických Nordov, alebo Imperiálnej Légie, ktorej ide hlavne o moc a vo svojom ťažení neváha zakázať Nordského boha Talos ( áno, z pamätného „By theninedivines“ je už len eight). Príjemná nie je ani jedna strana, čím sa Bethesde pomerne veľmi dobre podarilo zachytiť štandardnú politickú situáciu, kedy sa človek musí rozhodnúť medzi väčším a menším zlom, pričom je čisto na hráčovej preferencii, ktorá strana je práve tým menším zlom . Viac však o hlavnej quest línií, okrem toho, že vám jej prejdenie zaberie na dnešnú dobu veľmi slušných 12 hodín, z pochopiteľných dôvodov neprezradím.
Napísal som síce 12 hodín, ale toto číslo je len začiatok. Skyrim, tak ako každá Elder Scrolls hra, obsahuje stovky až tisícky vedľajších questov a ak k nim pridáte obrovský svet, kde môžete stráviť hodiny len tak potulovaním a obdivovaním okolitej scenérie, už spomínané stovky dungeonov a náhodné potýčky s drakmi dostane sa na číslo, pri ktorom začnú vyzerať noliferi z WoW ako víkendoví hráči. Inými slovami, ak sa v Skyrime stratíte (čo je vďaka jeho skvelej severskej fantasy atmosfére vysoko pravdepodobné) , bude vás z neho pre vaše okolie ťažké dostať. Veľkú zásluhu na tomto majú práve zmienené vedľajšie questy, ktoré na rozdiel od štandardných questov z MMORPG hier neobsahujú úlohy typu „choď a zabi XY týchto potvor“ . Tu práve naopak predstavujú obrovskú škálu rôznych činností, a že je naozaj z čoho vyberať. M ôžete sa pridať: k Spoločníkom (Companions) a stať sa bojovníkom alebo dokonca aj vlkolakom, k Temnému bratstvu zabijakov (DarkBrotherhood) a zmeniť sa na upíra; stať sa mágom (MagesGuild), prípadne zlodejom (ThiefsGuikd) alebo dokonca potulným bardom. Všetko toto môžete kombinovať, ako sa vám zachce, keďže Skyrim na rozdiel od svojich predchodcov pristúpil k zjednodušeniu levelovania, a tak po získaní dostatočného množstva skúseností si nerozdeľujete body medzi jednotlivé atribúty, a len si vyberiete, či chcete zvýšiť vašu manu, zdravie alebo staminu.
Znamenia sa taktiež dočkali zmien , ktoré predstavujú rôzne bonusy pre vašu postavu a po novom je ich možné meniť návštevou tzv. Stones of power , kedykoľvek sa vám zachce. Nutnosť spať pred získaním levelov našťastie zmizla taktiež. S každým novým levelom tiež získate tzv. perk point, ktorým si môžete vylepšiť niektorý z dostupných skillov, teda za predpokladu, že ste ho dostatočne v hre použili. Na výber je pritom 18 rôznych skillov, pričom každý z nich má vlastný strom, respektíve súhvezdie vylepšení, takže pokiaľ chcete mať vraha, ktorý sa zakráda po nociach neviditeľne v tieňoch, poradí si s každým zámkom, svoje obete zabíja jediným úderom a cez deň zase trávi svoj čas vyrábaním zbraní a prípravou elixírov, prípadne varením, ste na tom správnom mieste. Pamätníkov predchádzajúcich dielov určite tiež poteší nový systém, ktorý na pozadí sleduje, ktoré z dungeonov ste už navštívili a jednotlivé questy automaticky presmeruje do tých, v ktorých ste ešte neboli. Samotné dungeony si od minula taktiež polepšili, a to či už po grafickej stránke – veľakrát v nich nájdete rôzne potôčiky, vodopády a ďalšie zaujímavé architektonické prvky zahrňujúce občasné triviálne skladačky , ale (a to je hlavnejšie) Bethesda konečne pochopila, že presekať si cestu bludiskom a následne sa tým istým bludiskom vracať nie je zábava a každý dungeon má na svojom konci alternatívny východ, na ktorý vás hra sama kompasom upozorní. Rozloha Skyrimu je asi tak o tretinu väčšia ako v prípade Oblivionu. Ale hlavnejšie je, že svet Skyrimu pri pohľade na mapu vyzerá oveľa plnšie, čo v kombinácii s fast travel systémom, kedy je možné kedykoľvek kliknutým skočiť na ktorúkoľvek z už objavených oblastí, prípadne využiť povoz, ktorý vás za mierny poplatok vezme do ktoréhokoľvek z hlavných miest, otvára možnosti k rýchlemu spoznávaniu nových zakutí tohto rozsiahleho sveta.
Čo sa taktiež dočkalo vylepšenia je bojový systém, a tak po novom môžete plne používať obe vaše ruky a ľubovoľne si tak vytvárať rôzne zaujímavé kombinácie. Chcete jednou rukou metať plamene a druhou sa pritom uzdravovať ? V poriadku . Čo tak do každej ruky meč? Žiaden problém. Z oboch metať blesky? Jasné . Okrem tohto vylepšenia tiež pribudli v tzv. finish moves, kedy sa kamera prepne do third person pohľadu a vaša postava v efektnej animácii spacifikuje protivníka napríklad odseknutím hlavy alebo iným brutálnym úderom. Obidve tieto vylepšenia síce fungujú tak ako by mali, avšak samotný boj vyzerá, bohužiaľ, stále pomerne staticky a v prípade, že čelíte jednotlivcovi prebieha väčšinou štýlom naklusať k nepriateľovi a šialene sekať, kým nepadne na zem. V prípade, že čelíte presile, stáva sa boj zvlášť v stiesnených chodbách dungeonov veľmi rýchlo neprehľadným. Pokiaľ máte so sebou ešte aj nejakého najatého spolubojovníka, ktorý má tendenciu zavadzať ako sa len dá, mení sa boj na naháňačku cez polku dangeonu v snahe zbaviť sa húfu nepriateľov, ktorí vás prenasledujú ich postupným kropeným kúzlam . Skyrim disponuje od minula tiež vylepšenou third person kamerou, ktorá je však v praxi stále použiteľná len mimo bojov, keďže sa v tomto pohľade veľmi ťažko odhaduje vzdialenosť od protivníkov a v praxi to vyzerá tak, že často sa vám tak pri jej využití stane, že budete sledovať ako mávate mečom do prázdna.
Ďalším problémom je variabilita nepriateľov, ktorá je na hru, pri ktorej môžete stráviť stovky hodín, pomerne smutná, a tak som v hre narazil možno tak na 20 rôznych druhov nepriateľov, ktorí síce nelevelujú s vami ako tomu bolo v Oblivione a pokiaľ nie sú v spomínaných húfoch, nepredstavujú na normálnej náročnosti takmer žiadnu hrozbu. Náročnosť je síce možné kedykoľvek zmeniť v menu hry, avšak už pri o stupeň vyššom nastavení sa z nepriateľov zase stávajú smrtonosní „parchanti“, čím sa súboje menia na quicksave fest, pričom o ich výsledku (ako som sa viackrát presvedčil) zohráva veľkú rolu ani nie tak taktika, ako šťastie pozostávajúce z toho, či sa oponent rozhodne použiť na vás útok spôsobujúci critical damage. Pri savoch by som sa ešte na chvíľu zastavil, keďže Skyrim vybočuje z priemeru a namiesto hromady checkpointov, na ktoré sme si v poslednej dobe zvykli z iných hier, ukladá váš postup automaticky len pri vstupe do novej oblasti (čítaj začiatok dungeonu), čo, samozrejme, zo začiatku vyústi k častému opakovaniu tých istých pasáží, kým sa človek nenaučí „quicksavevovať“ svoj postup ručne za chodu.
Samotnou kapitolou sú potom boje s drakmi, ktorí sa náhodne objavujú počas vašich prechádzok po zasnežených pláňach Skyrimu. Vzhľadom k ich veľkosti a tomu, že sú to ehm… no draci, by človek čakal, že súboje s nimi budú tak nejako trhajúce nervy a plné akcie. Bohužiaľ, draci v Skyrime väčšinou len krúžia nad vami a snažia sa vás zasiahnuť svojím horľavým alebo mrazivým dychom, pričom jedinou možnosťou ako ich v tomto prípade ohroziť je použitie luku alebo kúziel, kým sa drakovi neuráči zosadnúť na zem, kedy automaticky zase tasíte meč, uháňate k nemu a sekáte hlava nehlava, kým buďto opäť nezlietne alebo nepadne zem. Pokiaľ máte k tomu so sebou svojho koňa, drak sa často z nejakého záhadného dôvodu rozhodne, že preňho predstavuje väčšiu hrozbu ako vy, a tak sa vám bude stávať, že sa budete pobavene dívať sa súboj vášho koňa proti drakovi.
Týmto sa dostávame pomaly k technickému spracovaniu Skyrimu, ktoré je na jednej strane pôsobivé – celý svet si žije viac menej svojím životom, mestá sú plné NPC, ktoré majú svoj vlastný denný program a reagujú na vašu prítomnosť a zmeny v hernom svete, avšak opäť je možné naraziť na rôzne viac (stráže, ktoré sa vás po určitom queste neustále pokúšajú zatknúť, aj keď ste daný quest už skončili) či menej (lietajúci mamut) závažné bugy. Veľkým sklamaným zvlášť v prípade PC verzie je interface, ktorý síce vyzerá pekne, ale je od základu stavaným pre gamepad, a tak vymoženosť zvanú myš takmer úplne ignoruje. K interface sa na viac viaže pomerne rušivý element v prípade, keď sa rozhodnete zmeniť za chodu vašu výzbroj, kúzlo, prípadne shout. Pre vás najzaujímavejšie si môžete pridať do obľúbených položiek, avšak prístup k nim je riešení cez menu, ktoré hru zapauzuje, čo je ako tak pochopiteľné v prípade konzolovej verzie, ale nie v prípade, že máte klávesnicu s hromadou kláves, pod ktoré by ste si mohli jednotlivé kombinácie nabindovať a realtimovo sa medzi nimi prepínať.
Graficky vyzerá všetko na prvý pohľad pekne – zmeny počasia, striedanie dňa a noci, voda, vegetácia, nádherná polárna žiara a majestátne sa vznášajúci draci, avšak pri bližšom skúmaní človek zistí, že 5 rokov starý engine z Oblivionu dýcha z posledného – rozmazané textúry, nízke detaily tvári NPC, nie práve plynulé animácie, miestami až komická fyzika a hlavne loadingy pri prechode medzi exteriérmi a interiérmi. Po zvukovej stránke poskočil Skyrim oproti svojmu predchodcovi na úplne nový level, a tak dabing pre stovky NPC žijúcich v ňom neobstaráva tých istých desať hlasov dokola, ako tomu bolo v Oblivione. Hudba, ktorú zložil opäť raz Jeremy Soule, je jedným slovom úžasná a momenty, keď sa rozoznie v úvode spomínaný zbor, má človek chuť pridať sa a spievať. Náročnosť hry je na dnešok pomerne nízka, keďže hra je optimalizovaná primárne na konzoly, takže pokiaľ vlastníte hardware z posledných 3 rokov, je možné si hru užívať na maximálnych ultra detailoch.
Ak ste to z predošlých riadkov ešte stále nepochopili, Skyrim je neuveriteľne obrovská hra. Čo sa týka rozsiahlosti a možností toho čo v nej môžete robiť, má konkurenciu jedine na poli MMORPG hier a ako taká sa celá v recenzii veľmi ťažko dá obsiahnuť, práve vďaka obrovským možnostiam, ktoré ponúka. K tejto rozsiahlosti navyše pridáva skvelú atmosféru, zaujímavý príbeh a svet, z ktorého sa vám nebude chcieť odísť. Iste sa dá namietať , že nie je dokonalá, ale pri pohľade na dnešné hry, ktoré ponúkajú 5 hodinové, „tunelové“ , predskriptované zážitky alebo dokonca vysoko hodnotené RPG posledných rokov je táto hra jednoducho bezprecedentným kráľom, ponúkajúc okno do úplne iného sveta a zážitky, na ktoré v žiadnej inej hre len tak nenarazíte.
{embed_video }