V boji proti globálnemu otepľovaniu sa objavuje čoraz zúfalejší nápad, ktorý sa z vedeckej fantastiky posúva k reálnym testom: solárne geoinžinierstvo. Myšlienka je v teórii jednoduchá – uvoľniť do atmosféry aerosólové častice, ktoré by stlmili slnečné žiarenie (SAI – stratospheric aerosol injections), napodobnili by tak efekt veľkých sopečných výbuchov a ochladili planétu.
Táto myšlienka je však extrémne kontroverzná. Teraz vedci z prestížnej Columbia Climate School bijú na poplach a tvrdia, že sme ani len nezačali chápať skutočné riziká. Tvrdia, že predpoklady, s ktorými pracujeme, sú nebezpečne idealizované a mohli by katastrofálne zhoršiť súčasné environmentálne problémy.
Mýtus o „dokonalých“ simuláciách
Hlavný problém? Podľa Faye McNeillovej, vedkyne z Kolumbijskej univerzity a autorky novej štúdie, sú naše súčasné klimatické modely pre vstrekovanie aerosólov do stratosféry (SAI) príliš dokonalé na to, aby boli pravdivé.
„Výskumníci modelujú dokonalé častice, ktoré majú dokonalú veľkosť,“ uviedla McNeillová vo vyhlásení. „A v simulácii umiestnia presne toľko častíc, koľko chcú, tam, kde ich chcú.“ Realita by však bola úplne iná. „Keď začnete uvažovať o tom, kde sa skutočne nachádzame… odhalí sa veľa neistôt. Tvrdíme, že škála možných výsledkov je oveľa širšia, ako si doteraz ktokoľvek uvedomoval.“
Reťazová reakcia nečakaných katastrof
Štúdia poukazuje na celý rad desivých vedľajších účinkov, ktoré súčasné modely ignorujú. Napríklad:
- Uvoľňovanie aerosólov v polárnych oblastiach by mohlo katastrofálne narušiť tropické monzúnové systémy tisíce kilometrov ďaleko.
- Injekcie v rovníkových oblastiach by zasa mohli posunúť dôležité prúdenie (jet stream), čo by malo nedozerné následky na počasie na celej pologuli.
Najbežnejšie navrhovaný materiál – sírany, ktoré imitujú sopky – so sebou nesie aj ďalšie riziká, od kyslých dažďov až po rozsiahle znečistenie pôdy.
Praktické prekážky a drahé startupy
Iní vedci sa snažia nájsť bezpečnejšie alternatívy, napríklad diamantový prach alebo uhličitan vápenatý. Minulý týždeň dokonca startup zaoberajúci sa geoinžinierstvom získal 60 miliónov dolárov na vývoj novej častice.
Štúdia z Kolumbie však chladí aj tieto nádeje. Spoluautorka Miranda Hack upozorňuje na praktické obmedzenia: „Diskutovalo sa o použití kandidátov na aerosóly bez toho, aby sa zohľadnilo, ako praktické obmedzenia môžu obmedziť vašu schopnosť skutočne injekčne podávať ich obrovské množstvá každý rok. Mnohé z navrhovaných materiálov nie sú zvlášť hojné.“
Okrem toho sa vedci musia vyrovnať s tendenciou častíc v reálnej atmosfére zhlukovať sa, čo by dramaticky znížilo ich účinnosť a celé úsilie by mohlo byť zbytočné.
Varovanie: „Nebude to fungovať“
Záver vedcov je nekompromisný. Zástancovia SAI majú ešte ďaleko k tomu, aby dokázali, že ich plán je bezpečný alebo vôbec funkčný.
„Pri solárnej geoinžinierii ide predovšetkým o kompromisy v oblasti rizík,“ uviedol spoluautor a klimatický ekonóm Gernot Wagner. „Nebude to fungovať tak, ako to modeluje 99 percent týchto štúdií.“ Podľa tímu zostáva stmievanie Slnka len kontroverznou alternatívou k jedinému skutočnému riešeniu: zníženiu spotreby fosílnych palív.
