Videoherné spracovanie Star Treku kráča ruka v ruke s reštartom celej vesmírnej ságy od J. J. Abramsa. Drží sa moderného trendu rozprávania udalostí medzi prvým a druhým dielom, pričom to je jediné, čo v tejto hre naozaj funguje.
Priznajme si, čo by sme čakali od videohry sprevádzajúcej film? Inovatívne herné mechaniky? To nie. Prepracovaný originálny príbeh? Ale ba. Vypiplanú grafiku? Veru, ani to nie. Dokonalé vyladenie detailov a žiadne bugy? No snáď sa nedáme vysmiať, vážení…
Neočakávane dobrý príbeh
Hrateľné spracovanie Star Treku sme s napätím očakávali. Veď Abramsove spracovanie príbehu mnohých pozitívne prekvapilo, a preto tu bola nádej, že prekvapí aj hra. Nanešťastie, Star Trek: The Video Game zapadá do šedého priemeru najpriemernejších z priemerných herných adaptácií známych filmov. Aké sú príznaky?
Hneď na začiatku sa rozbieha nový príbeh. Začína po udalostiach prvého Abramsovho Star Treku (2009) a prekvapuje štartom príbehu in media res, teda rovno uprostred hutnej prestrelky. Nasleduje prestrih na partiu vesmírneho šachu medzi Kirkom a Spockom, ktorú naruší poplach. Vesmírna loď Enterprise sa vydáva za záchranou posádky poškodenej vesmírnej stanice neďaleko planéty New Vulcan. Až tu v skutočnosti začína príbeh hry, v ktorom budeme bojovať proti Gornom, rase vesmírnych humanoidných jašterov (fanúšikovia originálnych sérií Star Treku určite zbystria pozornosť).
Príbeh je obstojný, dokonca patrí k tým lepším vo svete videohier. Nečudo, veď za ním stoja traja ľudia – Roberto Orci a Alex Kurtzman, autori scenárov k filmom ako Ostrov (2005), Transformers (2007), Star Trek (2009) a Star Trek: Into Darkness (2013), a Marianne Krawczyk, scenáristka hernej série God of War. Vďaka tejto trojici je príbeh konzistentný, dáva zmysel, zapadá do nového Star Trek univerza a charaktery postáv súhlasia s tými filmovými. Samozrejme, príbeh správne funguje len na tých, čo poznajú kánon filmov. Ostatným nebude dávať veľký zmysel.
A čo to ostatné?
Graficky sa vraciame o pár rokov dozadu. Vlastne, niekam do čias, keď sa vymieňali PS2 za PS3. Kým sa postavy na obrazovke nehýbu, je to ešte relatívne dobré, vzhľadom na to, s akou rýchlosťou sa takého hry dávajú dokopy. Ale akonáhle sa objekty na obrazovke rozpohybujú, rozbolia vás oči. Animácie sú katastrofálne, kapitán Kirk otvára ústa ako kapor a pán Spock pri rozprávaní vyzerá ako bezzubá múmia. Množstvo menších animácií, ako napríklad nastupovanie do vznášadla či otváranie dverí a prechádzanie z jedného prostredia do iného, preventívne vôbec neuvidíte. Predpokladáme, že vývojári jednoducho nestíhali, a tak tieto časovo náročnejšie detaily jednoducho vynechali a nahradili prestrihmi do cutscén.
Za problém považujeme aj kvalitu textúr. Páni z Digital Extremes, to je proste hnus. Vážne na grc. Plameň pozostávajúci z pätnástich pixlov naozaj nevyzerá dobre ani v pohybe. A detailný záber na uniformu s textúrou vo veľmi nízkom rozlíšení, to ste si vážne mohli odpustiť. Čo takto si konečne priznať, že Evolution engine zaspal dobu a nahradiť ho niečím lepším? A v roku, keď vychádza The Last of Us a Beyond: Two Souls sa vážne takéto ohavnosti netolerujú. Chvalabohu, že hra aspoň netrpí zásadnými framedropmi.
Čo sa týka level dizajnu, nečakajte nič nové. Skúste si predstaviť Mass Effect, len škaredší, skombinovaný s Dead Space, ale menej detailne spracovaný. Nič iné totiž neuvidíte. Ach, skoro by sme zabudli. V hre sa na rôznych miestach stretnete s násilne vloženými skákacími a šplhacími sekvenciami na štýl Uncharted. Len nie sú tak dobre spracované. Vlastne sú dosť zlé. A potom je tu Tricoder, taká vychytávka zo sveta Star Treku, ktorá tu našla využitie na štýl detektívneho módu z Batmana. Len keby sme nemuseli skenovať úplne všetko, úplne všade. Ale budiž, povedzme, že aspoň toto je trochu originálne. Využitie Tricoderu je naozaj veľmi široké. Vlastne sme ho mali zapnutý takmer neustále.
Najviac nám však išli na nervy minihry a šplhacie sekvencie. Minihry preto, lebo sme ich museli absolvovať počas každého levelu aspoň pätnásť (pritom sa striedali zvyčajne len dva typy úloh) a najlepšie je, že vývojári asi nepovažovali za dôležité integrovať do hry nejaký tutorial, ktorý by pri prvom spustení tej ktorej minihry vysvetlil, že o čo vlastne ide. Preto budete pri prvých stretoch s novým typom minihier tápať naslepo a hádať, ako asi sa to má spraviť. Nezabudnite, že pri niektorých typoch minihier zlyhanie znamená smrť. Šplhacie sekvencie, á la Uncharted alebo nový Tomb Raider, nám liezli na city jednoducho preto, lebo sú mizerne spracované, vložené do hry evidentne nasilu, zle doladené (čítaj: často sa padá do prázdna) a úplne hrozne naanimované. Na tomto mieste by sme sa chceli vývojárom „poďakovať“ za „fantasticky“ spracované checkpointy, vďaka ktorým sme si niektoré nechutne dlhé a náročné pasáže zahrali aj päťkrát.
Čo nás ešte čaká okrem podpriemernej grafiky a bohapusto odkopírovaných herných mechaník? Výsostne dementná umelá inteligencia. Nepriatelia sú tupí ako stádo oviec. Zároveň trpia nejakou schizofrenickou nekonzistentnosťou – v cutscénach sú Gornovia prudko inteligentní, dokážu takticky myslieť a unikať protivníkom, avšak v samotnej hre sú neskutočne blbí. Čo je horšie, totálne blbý je aj váš počítačový spoločník. Sledovať pána Spocka s jeho roboticky chladným hlasom a vždy logickými rečami, ako dementne behá rovno do rany, zavadzia a necháva sa zabiť, určite istým spôsobom pobaví… Len nie zrovna vtedy, keď sa spoliehate na jeho taktickú pomoc.
Musíme spomenúť aj množstvo bugov. Od tých najneškodnejších (typu Spock sa zasekne pri vchádzaní do výťahu, tak sa po pár sekundách zázračne teleportuje priamo do výťahu), až po tie naozaj kritické (napríklad keď sa Spock záhadne teleportoval na strop miestnosti, zasekol sa tam a odmietal sa presunúť ďalej, alebo keď sa Spock zasekol niekde na výťahu a odmietal z neho zliezť, prípadne keď sa vďaka bugu stal jeden boss nezraniteľným a snažili sme sa zámerne sa nechať zabiť, aby sa znovu načítal súboj, ale Spock nás stále oživoval…). Práve vďaka tým kritickým bugom oceníte v štart menu strategicky umiestnené tlačidlo na načítanie hry z posledného checkpointu. Stane sa totiž vaším dobrým kamarátom.
Cesta za hviezdami sa nekoná
Star Trek: The Video Game je typickým príkladom nedotiahnutej hry, ktorá utrpela predčasným vydaním. Príbehovo ide o celkom slušnú záležitosť, ktorá dobre sedí v novo-vytváranom univerze Star Treku. Škoda však, že všetko ostatné je na tom prinajlepšom priemerne. Grafika je takých päť rokov pozadu, animácie sú hrubé, chýba množstvo detailov, ktoré by hru vylepšili a hlavne z nej spravili celkovo uhladenejší zážitok. Snaha o kooperatívne dobrodružstvo tak končí niekde na polceste a ani prekvapivo dobrý príbeh neuchráni túto hru od nehoráznej nudy. Cover-base shooterov vychádza na mraky a hoci nie je Star Trek vyslovene zlou hrou, nie je ani dobrou. Veríme, že keby hra strávila ešte pol roka vo vývoji, dostala by sa na úroveň ľahko nadpriemerných strieľačiek a my by sme nemali problém hru odporučiť fanúšikom Star Treku. V tomto stave, žiaľ, musíme skonštatovať, že hra bude mať ako takú hodnotu len pre najskalnejších fanúšikov, a aj tak odporúčame počkať, kým klesne s cenou pod 20 EUR