Lost Planet 3 - Recenzia

Ak by ste sa zamysleli a mali by ste vybrať najhoršieho herného vydavateľa za posledné roky, pravdepodobne by väčšina z vás bez rozmýšľania ukázala prstom buď na EA, alebo Activision, za to, ako dokážu „przniť“ jednu hernú sériu za druhou. Osobne by sme si však s vaším výberom dovolili nesúhlasiť, pretože (či sa vám to páči ,alebo nie) hry, ktoré títo dvaja giganti produkujú ako na bežiacom páse, majú v sebe vysoké produkčné náklady, a čo je dôležitejšie, ich hranie je vo veľkej väčšine prípadov stále zábava. 

To isté sa, bohužiaľ ,nedá povedať o hrách, ktoré sa v posledných rokoch rozhodol vydávať Campom a systematicky tak ničiť herné série. Ako asi už tušíte, Lost Planet 3 nie je v tomto prípade žiadnou výnimkou.

Prvý Lost Planet, ako asi väčšina z vás vie, sa objavil na hernej scéne približne pred siedmimi rokmi a zožal veľmi pozitívnu kritiku zo strán hráčov, hlavne za svoj frenetický gameplay, neopozerané zasadenie na večne zasneženú planétu EDN3 a v neposlednom rade za (na vtedajšiu dobu) vynikajúce technické spracovanie. Inak povedané, skvele našliapnutá nová herná séria, ktorá ukazovala potenciál nových konzol. Tento úspech, pravdepodobne, prekvapil aj Capcom, a tak sa nám rozhodol o tri roky neskôr ponúknuť pokračovanie v podobe Lost Planet 2, ktorý sa nechal uniesť vtedajšou (ešte aj dnešnou) posadnutosťou herného sveta coop hraním. Výsledok zostal ďaleko za očakávaniami hráčov vďaka otrasnej AI a ešte otrasnejšiemu ovládaniu. Niekto by sa mohol domnievať, že po podobnom fiasku sa rozhodne Capcom uložiť celú sériu k ľadu, prípadne sa ju pokúsiť resuscitovať návratom k jej koreňom. Capcom sa však rozhodol, že tým najsprávnejším krokom bude vytvoriť prequel, ktorý pre záruku kvality zverí do rúk štúdia Spark, ktoré má na svojom konte niekoľko priemerných generických hier. Výsledkom je „ťažko priemerná“ hra, ktorá má s pôvodným Lost Planet spoločné len miesto diania –zamrznutá planéta EDN3. Poďme však poporiadku.

Príbeh Lost Planet 3 sa odohráva asi 40 rokov pred udalosťami prvého dielu, a teda aj prvého osídľovania tejto novej nepreskúmanej planéty. Vy sa zhosťujete postavy Jima Paytona, ktorý sa, v snahe zabezpečiť svoju rodinu, rozhodol prijať ponuku spoločnosti NEVEC a pomáhať s ťažbou T-energie. Po svojom príchode na planétu sa dozvedá, že jej pôvodní obyvatelia, rasa obrovských chrobákov nazývaných Akrid, nemajú nových návštevníkov, snažiacich sa vyťažiť životodarnú energiu ich planéty, vôbec v láske. Jeho pracovná náplň sa začína rozširovať , z monotónneho ťaženia za pomoci svojho mecha na rovnako monotónne zabíjanie hmyzu rôznych tvarov a veľkostí. Viac vám o samotnom príbehu neprezradíme, keďže predstavuje jeden z mála svetlejších bodov tejto inak skrz na skrz generickej 3rd person strieľačky.

Samotný gameplay predstavuje plejádu skopírovaných nápadov od konkurencie, ktoré svojím prevedením a nekonzistentnosťou zanechávajú veľmi rozpačité pocity. Hra by sa dala rozčleniť na niekoľko rôznorodých sekcií. Máme tu prostredie, po ktorom sa môžete relatívne voľne pohybovať so svojím mechom a okrem hlavnej dejovej línie, plniť aj vedľajšie questy, v snahe vylepšovať svoju výzbroj a schopnosti, čo samo o sebe znie lákavo, zvlášť ak k tomu pridáte fakt, že hra vám v úvode naznačí, že na podmienky vonku majú vplyv rôzne stupne snehových búrok. Problémom tejto časti je jej neuveriteľná nuda plynúca z pomalosti vášho mecha a časom stále viac dotierajúcich a väčších nepriateľov, ktorých sa pri vstupoch do niektorých oblastí zakaždým respawnujú nanovo. S nepriateľmi sa môžete skúsiť vyrovnať priamo z vášho mechu, ktorý však z nejakého záhadného dôvodu nedisponuje žiadnymi reálnymi zbraňami a vy sa tak musíte s obrími chrobákmi doslova boxovať , čo pri uzamknutom pohľade z kabíny pôsobí neprehľadne a repetitívne. Z mecha sa dá, našťastie, kedykoľvek vystúpiť a siahnuť po niektorej z vašich strelných zbraní, avšak ich účinnosť je v prípade väčších Akridov pomerne biedna, a tak sa súboje s nimi pod holým nebom menia častokrát na nekonečnú plejádu uhýnacích manévrov a vyprázdňovania jedného zásobníka za druhým. Na atraktívnosti tejto časti hry nepridávajú ani samotné generické vedľajšie druhy úloh a tiež zistenie, že sľubovaná zmena počasia sa akosi nikdy nedostaví. V praxi sa tak asi skôr uchýlite k možnosti rýchleho cestovania medzi lokáciami, ktoré však vďaka dlhým loadingom rovnako kazia zážitok z hry.

Druhou častou sú lineárne koridorové lokácie, do ktorých sa vás hra pokúsi niekoľkokrát vrhnúť za účelom zhustenia atmosféry. Pocit z týchto momentov je opäť pomerne rozpačitý, keďže sa autori pokúsili v nich vytvoriť strašidelnú atmosféru, s akou sme sa mohli stretnúť Dead Space sérii. Tu to, bohužiaľ, veľmi nefunguje a hlavnú vinu na tom nesie nepriateľská AI, ktorá má ďaleko k ideálnej, čo sa autori rozhodli kompenzovať množstvom nepriateľov. V konečnom dôsledku to teda vyzerá tak, že vojdete do tmavej miestnosti a následne sa na vás vyvalí horda mrštných potvor, aby ste, po tom ako ich vystrieľate, vošli do ďalšej tmavej miestnosti a celý postup opakovali. 

Za poslednú časť by sa dali považovať súboje s vojakmi, ktoré pôsobia priam komicky vďaka mizernej AI. Tá sa dá ešte ospravedlniť u hmyzích nepriateľov, ale v prípade ozbrojených ľudských nepriateľov je vyslovene komická. Vojaci na vás buď rovno vybiehajú spoza rohov, alebo vykúkajú spoza krytia a vyslovene čakajú na to, aby ste im poslali pár nábojov do hlavy. 

Samotnou kapitolou sú súboje s bossmi, ktoré síce na oko pôsobia epicky, no vždy končia quick time eventom, v ktorom si rozmlátite gamepad alebo sa vám bude zdať, že váš palec je zrelý na amputáciu.

Okrem singleplayerovej kampane, ktorej prejdenie vám zaberie nezapamätania hodných 14 hodín, ponúka Lost Planet 3 aj multiplayer. Ten obsahuje rôzne módy, v ktorých si môžu zmerať svoje sily 6 alebo 10 hráči rozdelení do dvoch tímov. V zásade sa jedná o štandardnú plejádu módov, ktoré poznáme z iných hier, občas okorenené o prítomnosť Akridov a bojových mechov, ale inak opäť v ničom nevybočujú zo šedého priemeru.

Ani technicky hra príliš neexceluje. Okrem už spomenutých dlhých loading screenov, na ktoré narazíte na každom rohu Lost Planet, trápia hru výrazné poklesy frameratu (zvlášť v prípade väčšieho počtu nepriateľov na obrazovke), a taktiež doskakovanie textúr počas hry, a to aj napriek povinnej 7GB inštalácie v prípade PS3 verzie. Zvukovej stránke nie je čo vytknúť , soundtrack vás aspoň trocha vťahuje do sveta EDN3.

Lost Planet 3 nie je vyslovene zlá hra, ale na druhej strane od svojej prvotnej predlohy je na míle vzdialená, čo sa už pri hrách Capcomu pomaly stáva smutným pravidlom. Rovnako, ako aj pri iných tituloch od tohto vydavateľa, je na hre vidieť, že autori sami nemali presnú predstavu o tom, kam chcú sériu posunúť, a tak výsledným produktom je nemastná, neslaná zmes, ktorá takmer ničím nedokáže oslniť a podľa všetkého pošle asi sériu Lost Planet, pre tentokrát už naozaj na nejaký čas k ľadu.

Informácie o hre

Game Cover
Lost Planet 3
Platforma: PS3
Žáner: 3rd person akcia
Výrobca: Spark
Distribútor v SR: Cenega
Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk

Naše hodnotenie

50%
 
Tvorivá kríza v priamom prenose
  Klady
  • príbeh
  • svet EDN3
  • soundtrack
  Zápory
  • priemerný gameplay
  • nevyužitá príležitosť z toho pohľadu, čo séria mohla ponúknuť
  • quick time event
  • súboje v mechu
  • technické spracovanie
korekcia: Petra Hladíková

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk