S tanečnými hrami sa od spustenia Kinectu a Move priam roztrhlo vrece, čo pre náročnejších hráčov v podstate znamená, že na veľkých herných výstavách ako E3 sú nútení sledovať medzi prezentáciami nejakého najnovšieho fantasy titulu a práve populárnej FPS aj prezentácie, kde sa ľudia natriasajú pred televíziou, snažiac sa opakovať pohyby prezentované pred nimi.
Ale narážať na ich podobnosť by nebolo fér, koniec koncov, od hier rovnakého žánru sa očakáva, že budú tak trochu na jedno kopyto. Ale taktiež, že ponúknu aspoň niečo, čo hráč inde nenájde. Alebo ponúknu to isté v úžasnom spracovaní. Spĺňa Dance Star Party aspoň jednu z týchto vlastností?
Dá sa povedať, že aj áno, ale k tomu sa dostanem až neskôr. Pozrime sa najprv teda na ponuku módov. Prvým je klasický Dance Now mód, v ktorom sa môžete bez akéhokoľvek zdržovania pustiť priamo do tanca. Ide o klasickú záležitosť, kde pred sebou vidíte tanečníka vrtiaceho sa v rytme vybranej piesne. V tomto prípade držíte v ruke Move ovládač a je len na vás, ako zopakujete jeho/jej pohyby čo najpresnejšie. Každý song má dva varianty, môžete si vybrať celú verziu pesničky alebo skrátenú.
Práve tracklisty tanečných hier sú tým, čím sa od seba navzájom odlišujú, a čo je zároveň aj ich najväčšia slabina. Slabinou je konkrétne to, že v základnom balíku je tých piesní skrátka málo. Dance Star Party ponúka na začiatok štyridsať songov z rôznych hudobných žánrov a období. Samozrejme je pri každej dôležité, aby sa na ňu dalo výborne tancovať. Záber je pomerne široký, a to je tým spomínaným kameňom úrazu. Ja som si s chuťou zatancoval na Macarenu, Barryho Whitea, Billyho Idola, Iggyho Popa či na legendárnu pieseň Kung Fu Fighting, ktorú som už na prvýkrát pokoril na päť hviezdičiek. Pochopiteľne na začiatočníckej náročnosti. Ale ak dám z celkových štyridsiatich piesní dohromady len tie, ktoré ma naozaj zaujali, tak sa nedostanem ani ku dvojmiestnemu číslu.
Samozrejme dobrou správou pre tých, čo si chcú radšej zatancovať na novšie veci je, že majú k dispozícii Rihannu, Lady Gaga, Ushera či Tiesta. No aj oni budú nakoniec mať na výber len malý počet piesní. Dajú sa síce dokupovať ďalšie pesničky, ale to sa mi nezdá ako najvhodnejšie riešenie a oveľa radšej by som bol, buď aby mal základný výber aspoň sto piesní, alebo aby bol titul užšie zameraný na jedno obdobie. Napr. jednotka by bola zameraná na osemdesiate roky, dvojka (alebo datadisk) by sa venoval dnešku.
Takto tu máme mix, snažiaci sa zapáčiť každému, čo sa mu darí tak z polovice. Nuž ale priznám sa, že ja rozhodne nie som cieľový zákazník týchto hier, pretože hlavným ťahákom je Party mód, kde sa môže pripojiť dokopy až dvadsať hráčov. A mňa by nikto nedonútil tancovať pred ľuďmi. Aj singleplayer mód som spúšťal len keď nikto nebol doma. Vidieť tancovať herného recenzenta je zážitok, ktorý zostane len medzi mnou a mojim PlayStationom.
Každopádne samotná súťaživosť hry spočíva v čo najlepšom výkone hráča, čo sa odráža vo hviezdičkovom hodnotení. Čím lepšie kopírujete pohyby tanečníka, tým vyššie skóre získate. Každý song má svoju vlastnú choreografiu a tanečníka. A ešte máte k tomu na výber náročnosť(začiatočník, stredne pokročilý, profesionál), ktorá určuje komplexnosť danej choreografie. Počas tancovania robí hra aj nejaké fotky a kamera aj sníma vaše pohyby. Po dokončení a zobrazení hodnotenia vám aj ukáže, ako ste to pred televízorom rozbalili. Čo býva tou najväčšou zábavou, pretože zatiaľ čo počas kopírovania pohybov profesionálneho tanečníka môžete nadobudnúť dojem, že vám to naozaj ide, a že by ste to takto mohli dať aj na skutočnom parkete, pohľad na vaše nemotorné pohyby vás hneď vráti do reality. Ak ste dostatočne… sebavedomí, tak môžete svoje videá a fotky uverejňovať priamo z hry napríklad aj na facebooku a pochváliť sa svojimi pohybmi ostatným.
Nuž a teraz prejdime k veci, vďaka ktorej sa hra tak trochu odlišuje od ostatných. Pod položkou Dance Studio sa ukrývajú ďalšie tri módy. Dance Class je klasický tréningový mód, kde si môžete natrénovať hocijakú skladbu. Dance Workout sa sústredí na spaľovanie kalórií a slúži ako cvičebná pomôcka a nakoniec je tu Dance Creator, kde si môžete vytvoriť vlastnú choreografiu do hociktorej piesne. Toto poteší najmä ľudí, ktorí sa tancu venujú o čosi serióznejšie a je hlavným dôvodom, prečo by si fanúšikovia žánru mali na Dance Star Party posvietiť. Ešte by sa patrilo spomenúť, že ovládanie a používanie Move ovládača je bezchybné a ani raz som s ním nemal problémy, čo je pri hre spoliehajúcej sa na presnosť vašich pohybov výrazné plus, resp. nutnosť.
A práve pre fanúšikov žánru hra je. Ak radi tancujete, máte priateľov, s ktorými by ste sa pritom mohli pobaviť, či vás láka možnosť si vytvárať vlastné choreografie, tak je Dance Star Party vynikajúcou voľbou a k záverečnému hodnoteniu si pokojne pridajte koľko percent len chcete. Ostatných pravdepodobne odradí tracklist, ktorý sa snaží zapáčiť každému a vo výsledku tak toho ponúka pre špecifickejšie zameraných ľudí málo. Aj keď to zrejme nie je problém len tejto hry, ale celého žánru. No keďže práve piesne sú hlavným obsahom hry, tak to uberá veľký kus z hodnotenia.
|
štandardná hrateľnosť dance Creator presné reakcie Move ovládača |
|
málo piesní |
75% | |
ŽÁNER | Tanečná hra |
VÝROBCA | London Studios |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
SCEE |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |