Malý fialový dráčik sa vracia a bojuje o pozornosť každého hráča, ktorý sa rád zabaví pri 3D plošinovke.
Pred rokmi si tento dračí hrdina získal srdcia mnohých hráčov. Teraz je Spyro späť so svojimi vtipnými hláškami, rozmanitými svetmi, šialenými nepriateľmi a starými mechanizmami. Dokážu vynovené časti hier prevážiť tie kúsky, na ktorých sa najviac podpísal zub času?
Starý svet v nových farbách
Pôvodná Spyro trilógia je stará dvadsať rokov. Vývojári pred sebou nemali ľahkú úlohu – prerobiť každý pixel troch historických titulov. Na prvý pohľad je ale jasné, že práca stála za to, minimálne čo sa grafickej stránky týka.
Spyrove dobrodružstvá sa skladajú z niekoľko rôznych svetov. Každá úroveň je samostatné dobrodružstvo, ktoré je vizuálne odlišné od ostatných. Jedinečné NPC a väčšinou aj nepriatelia dokazujú, ako veľmi nechali autori pracovať pri návrhoch svoju fantáziu. Občas naháňate posadnuté totemy, inokedy robotické včely, prípadne skamenených jódlujúcich faunov. Rozmanitosť bola v Spyrovi vždy prítomná a prerobená trilógia ju ešte viac zvýrazňuje. Základný dizajn ostal rovnaký, pri prerábke bolo cieľom ostať čo najviac verný originálom, no doplnilo ho niekoľko malých detailov. Nudné zelené plochy nahradila dynamická tráva, ktorá reaguje nielen na plamene, ktoré zo seba Spyro chŕli, ale aj na jeho pohyb. Všetky modely boli vytvorené od piky a namiesto troch spojených trojuholníkov sa tak dočkáte plne naanimovaných nepriateľov. Samotný Spyro má veľmi detailný pohyb a je radosť sledovať jeho poskakovanie, pobehovanie a útočenie na nepriateľov. Dokonca aj pri ničnerobení, čiže v idle pozícii, pobaví hráča hravými pohybmi. V tomto smere najväčším vylepšením prešla prvá hra zo série, kde boli nahradené všetky modely drakov, ktorých Spyro zachraňuje. Neopakuje sa tu iba zopár starých jašterov v iných farbách. Autori im dali jedinečné osobnosti, ktoré súvisia so svetom, v ktorom sa nachádzajú.
Vynovením prešla aj hudba, každá skladba bola totiž nahraná nanovo. Zachovali si pôvodné melódie, no kvalita zvuku je lepšia a doplnená o nové nástroje a zvuky. Prekvapením je možnosť zvoliť si nový alebo originálny soundtrack. Takto si môžete hocikedy porovnať, ako znela daná časť hry pred dvadsiatimi rokmi a ako znie teraz.
Samotné hranie prešlo miernymi zmenami, no práve v hrateľnosti vidieť najviac, ako Spyro za posledné desaťročia zostarol.
Prvý titul je jednoduchá skákačka. Zachraňujete drakov, zbierate drahokamy a v niektorých úrovniach natrafíte na bossov, ktorí sú len o máličko silnejší než bežní nepriatelia. Úrovne sú krátke, dajú sa prejsť za pár minút, no sú plné tajomstiev, ak nechcete hrou preletieť na jeden nádych.
Druhý diel stavia na týchto základoch, no pridáva do mixu zábavné novinky. Spyro sa učí počas hrania nové triky, vie plávať, loziť po rebríkoch, zbiera rozličné power-upy. Zachraňovanie drakov je vystriedané zbieraním talizmanov od obyvateľov sveta. Tu sa originalita úrovní prejavuje viac než v prvej hre. Je tu oveľa viac NPC, ktoré s vami komunikujú a dávajú vám úlohy, čo pridáva každému svetu osobnosť a jedinečnosť. Postupné učenie sa nových schopností je dôvod vrátiť sa do starých levelov a preskúmať predtým nedostupné miesta. Viac priestoru dostávajú aj bossovia, ktorí už nie sú iba niekto, koho náhodne stretnete na konci úrovne. V dvojke je každému venovany celý level a každý súboj preverí schopnosti a šikovnosť hráča.
Posledný diel završuje trilógiu ešte väčšími inováciami. Ako hráč už nie ste limitovaný jednou hlavnou postavou. Občas na seba prevezmete úlohu iných hrdinov, ktorých na ceste stretnete. Levely sú doplnené o bonusové časti, v ktorých nájdete rozsiahle minihry – jedna z najzábavnejších je napríklad jazda na skateboarde. Väčšiu rolu tu má aj vážka Sparx, Spyrov pomocník. V prvých dieloch je len ukazovateľom zdravia a kompasom na drahokamy. Vo finále ale dostáva vlastné úrovne, kde ho ovládate a postupne aj on rastie a učí sa nové triky.
Dobrodružstvo bez príbehu?
Napriek tomu v tomto mixe existujú relatívne nedostatky, ktoré pri prerábaní hier neboli odstránené, keďže by to už nebol tak autentický remake.
Postup v hre budí dojem jednoduchosti. Každý titul sa skladá zo zopár svetov, respektíve oblastí a tie obsahujú niekoľko úrovní, ktorými si musí hráč prejsť. Na prvý pohľad sa to tvári ako otvorený svet, ktorý vám dá voľnosť v postupe. Niekedy budete môcť, prevažne v prvej hre, celý svet preskočiť, ak ste predošlý splnili veľmi dobre. Sem-tam sa stane, že sa dostanete do levelu s prekážkou, ktorú nebudete vedieť prekonať. Dôvodom nie je nedostatok zručnosti, ale fakt, že schopnosť na jej zdolanie sa naučíte inde. Alebo zistíte, že na zdolanie bossa je potrebných viac skrytých predmetov a tak budete opakovať viacero už prejdených častí hry. Takže hoci existuje pomyselná voľnosť, hra bola robená s pomyselnou postupnosťou, ktorú by ste mali dodržať. To samo o sebe nie je zlé, ale narúša to dynamiku. Na jednej strane chce byť Spyro rýchla plošinovka, kde máte možnosť behom pár minút preskákať do konca, na druhej strane je nutné dávať stále pozor, aby ste neprehliadli skryté poklady.
Ďalším menším problémom je nešťastná nápoveda od NPC, ktorá príde vždy neskoro. Radu o tom, ako prekonať nepriateľa, ktorý odolá bežnému útoku, dostanete často až po tom, čo ste takých nepriateľov museli poraziť aj tucet. Tieto ingame tutoriály pôsobia zbytočne a zastaralo. Mohli byť jednoducho nahradené krátkymi tipmi, ktoré sa hráčovi zobrazia, keď to je potrebné.
Jednotlivé levely sú originálne, väčšinou s vlastnými nepriateľmi a obyvateľmi. V hrách nie je veľa príbehu, ktorý by ich spájal do jedného silného celku a občas môžete mať pocit, že rozbité iba to isté dookola – zbierate drahokamy a skáčete cez diery. Dizajn levelov situáciu, našťastie, zachraňuje a z času na čas vám predstaví nový mechanizmus alebo spôsob, ako môžete zdolať nepriateľov, čo robí zážitok zaujímavejším. Samotný Spyro chrlí z papule okrem ohňa aj vtipné hlášky a tak väčšina rozhovorov s postavami slúži viac na zabavenie než na podanie vážneho príbehu.
Ovládanie dráčika pôsobí vďaka lepšiemu modelu plynulejšie než v minulosti. Stále však stojí na hrane medzi jednoduchosťou a chaosom. To sa prejaví v momentoch, keď od vás bude hra chcieť rýchle pohyby či už v špeciálnych úrovniach, kde celý čas lietate, alebo pri momentoch, keď sa musíte pohybovať veľmi rýchlo. Stačí menší nevedomý pohyb a Spyro zletí do priepasti a hráte odznova. Tento problém sprevádza aj kamera. Väčšinu času je bezchybná a dá vám klasický pohľad z tretej osoby, no v niektorých chvíľach, napríklad v úzkych priestoroch a pri rýchlom pohybe, sa trhá a hýbe príliš pomaly, čo spôsobí buď to, že spadnete z cesty, alebo vás rozbolí hlava, čo sa mne párkrát stalo. Nepríjemnosti s tým som mal pri aktívnom i pasívnom nastavení kamery aj napriek tomu, že sa dá ľahko ovládať s pomocou tlačidiel na ovládači.
Po technickej stránke sa Spyro hral celý čas dobre a počet snímkov za sekundu pôsobil stabilne, hoci v niektorých častiach hry určite klesol pod hodnotu 30. Najskôr sa to objavovalo iba pri cutscénach, ktorých je naprieč hrami stovky, no keď sa to stalo aj pri samotnom hraní, nebolo to veľmi zábavné. Tu je ale otázne, či to nie je problém základného modelu PS4 a či to budú vedieť vývojári dodatočne opraviť aktualizáciou.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
GALÉRIA