Len krátko po filme The Lego Movie 2 uzrela svetlo sveta aj jeho videoherná sestra – The Lego Movie 2 Videogame. V nej sa opäť stretávame so starými známymi, no aj novými nepriateľmi… či priateľmi?
V hlavnej úlohe opäť stretávame Emmeta, ktorý svojím optimizmom a zručnosťami v stavbe pred piatimi rokmi zachránil mestečko Bricksburg. Pre novú hrozbu, mimozemšťanov z Lego Duplo, bol Bricksburg zničený a obyvatelia sa uchýlili do novovzniknutého osídlenia s názvom Apocalypseburg. Jedného dňa sa však všetko mení. Prilieta nezničiteľná mimozemská loď a jej veliteľ General Mayhem unáša najlepších bojovníkov, aby sa zúčastnili veľkej párty. Párty, ktorú Emmet videl vo svojich snoch ako „Ourmamageddon” (v jeho podaní niečo podobné ako Armageddon).
Zatiaľ čo vo filme sledujeme, ako skupinka unesených bojovníkov spolu nadšene pokračuje až na párty a Emmet sa ich snaží zachrániť, v hre sa pomaličky „prehryzávame“ planétami a na každej z nich priberáme do partie jedného zo svojich priateľov, ktorí sa vďaka nám preberajú z omámenia spôsobeného mimozemšťanmi.
Postavy si môžete počas hry ľubovoľne meniť. Je to priam až nutné, pretože určité charaktery sa odmietnu rozprávať s Lucy, keď práve v tej chvíli potrebujú Batmana, hoci je im jedno, ak sa naňho premeníte pred ich očami. Nejde ani tak o to, čo jednotlivé postavy dokážu (každá vie používať všetky veci, ktoré máte k dispozícii), no skôr o ich zmysel v rámci príbehu. Takýchto interakcií je však len veľmi máličko a väčšinou môžete behať po svete ako svoj obľúbený charakter – či už je to Emmet, chlapík prezlečený za vodný melón alebo čarodejník v trenkách, pretože stratil nohavice. S každou postavou taktiež získate jej jednotlivé kúsky, takže si môžete nakombinovať aj vlastnú (z každého rožku… teda Lega trošku).
Oproti prvej Lego Movie hre je systém hrania odlišný. Už tu nenachádzame obyčajných Builderov (stavbárov) a Master Builderov (majstrov stavbárov). Každá postavička, za ktorú hráte, má k dispozícii všetky odomknuté návody na stavby, vozidlá alebo užitočné predmety ako jetpack, skenovacie okuliare či vystreľovací hák. Budovy si však môžete postaviť len v jednom celkom rozsiahlom svete. Čím viac budov budete mať v tomto svete umiestnených, tým viac postavičiek sa tam bude prechádzať.
Na to, aby ste mohli stavať, potrebujete kocky, ktoré získavate rozbíjaním vecí navôkol. Nemusíte sa báť, pri každom mieste, kde máte niečo postaviť, nájdete predmety správnej farby, takže o kocky núdza nebude. Navyše to, čo ste postavili, môžete väčšinou aj zase rozbiť a tým recyklovať. Po pár hodinách hrania som pri jednej farbe dosiahla aj strop, ktorým je 999 kociek.
Napĺňanie hernej zbierky vecí je veľmi ľahké, no zároveň dosť založené na šťastí. Zbierate totiž kapsule naplnené rozličnými vecami, ktoré sú však generované náhodne, takže po čase sa čoraz častejšie stáva, že dostanete to, čo už máte. Po svete získavate rôznymi spôsobmi päť typov kapsúl:
Základné:
- zelené – dávajú predmety alebo nálepky
- fialové – dávajú postavy
- modré – dávajú budovy alebo vozidlá
Špeciálne:
- červené (super capsule) – dávajú tzv. „super“ predmety, ktoré napríklad zmenia vašej postave videnie
- červené úlomky – padajú častejšie ako celé červené kapsule a potrebujete ich desať na zloženie celej kapsuly
- zlaté – špeciálne kapsuly, v ktorých sa ukrývajú vždy tri veci, jedna z každej základnej kapsuly (zelená/fialová/modrá)
- zlaté úlomky – v debničkách sú, paradoxne, vzácnejšie ako zlaté kapsule, no ak už máte nejakú z vecí, ktorá padla pri otváraní základných kapsúl, dostanete namiesto nich zlatý úlomok (takže čím viac vecí máte odomknutých, tým je väčšia vaša šanca na úlomok), potrebujete ich päť na poskladanie zlatej kapsuly
Získať ich môžete bojom s nepriateľmi, otváraním debničiek po svete, ktoré hrajú a svietia, takže ak ich aj hneď nevidíte, môžete ich počuť, a plnením úloh. Navyše ešte existuje špeciálny spôsob, ako si odniesť z planéty veľa zlatých kapsúl. Tým je hranie naháňačky s ružovými srdiečkami, ktoré pred vami začnú utekať v momente, keď sa priblížite. Smutné je, že keď vidíte, ako sa nejaké srdiečko formuje, stačí sa k nemu postaviť, veľmi rýchlo stlačiť klávesu na chytenie a kapsula je zaručená.
Ak ste zvyknutí, že hlavnú pasáž prejdete bez čo i len dotknutia sa vedľajších úloh, v tejto hre narazíte na stenu hneď v prvom svete. Vývojári prechádzanie do jednotlivých svetov – dúhový portál – naviazali na počet tzv. Master pieces (špeciálnych modrých kociek). Tie získavate za plnenie questov (aj tých vedľajších), no taktiež ich nájdete voľne po svete, často dobre ukryté. Občas môžete celé minúty behať, hľadať tú poslednú a po čase to vzdať, vyspať sa na to a začať s čerstvou hlavou na ďalší deň. 🙂
Čo sa týka nepriateľov, v celej hre som narazila iba na hŕstku iných ako Lego Duplo mimozemšťanov a ani tí nestáli za nejakú väčšiu rolu v recenzii. Každý typ Duplo mimozemšťana mal svoj mechanizmus, ktorým sa dal poraziť, no počas boja sa ešte môžete dostať do špeciálneho quicktime eventu, kde v rýchlom slede stlačíte tlačidlá podľa toho, ako sa objavia na obrazovke, a porazíte tak hŕstku nepriateľov postavením veľkého robota či reproduktorov.
Trochu zamrzel fakt, že som narazila len na troch veľkých Duplo bossov, ktorí mali iný a komplexnejší mechanizmus súboja. Pomocou pozorovania bolo potrebné pochopiť, čo treba spraviť a potom aj rýchlo konať. Boj s nimi bol rozdelený na fázy a medzi každou ste mali okno, kde ste rozbíjali ich jadro. K nemu sa dostávalo dosť komplikovane cez rôzne dobre načasované skoky či hrazdy, no aj keď ste to nespravili na prvýkrát, hra vás nijako nepenalizovala a nemuseli ste prejsť celou fázou pred odznova.
Ovládanie bolo veľmi príjemné, intuitívne a z veľkej časti aj popísané, ak by ste náhodou počas hrania zabudli. Pri stavbe ste vždy mali popisy ako otočiť budovu, pri fotoaparáte zase boli popísané tlačidlá na filter, otočenie kamery na odfotenie seba a podobne. Za mínus považujem kameru upriamujúcu sa na vašu postavu. Keď som sa totiž náhodou príliš priblížila k stene, kamera občas nepochopiteľne zamierila kolmo hore nad postavu.
Dostala som sa aj k multiplayeru a jediné, čo sme si z toho z kamoškou odniesli, je, že vlastne ide o dva singleplayer módy na rozdelenej obrazovke. Nepotrebujete jeden druhého, každý si môže ísť svojou cestou, zobrať svoj vlastný quest a plniť ho nezávisle od toho druhého. Občas síce pomohlo, keď sme boli na opačnej strane mapy a práve tam bolo potrebné niečo vykonať a vrátiť sa k zadávateľovi úlohy. Jedna postava totiž zobrala quest, druhá ho splnila a prvá zase získala odmenu, ktorá sa zarátala do spoločného konta. Tým pádom sa skrátil aj čas potrebný na dokončenie úloh a sveta. Po čase chaotického behania a splnenia jedného sveta na 100% sme sa zhodli, že už aj stačilo, pretože spolupráca tam nehrala takú rolu ako napríklad v Lego Star Wars, kde ste museli v multiplayeri robiť veci ako napríklad naraz stláčať páky.