RECENZIA: LAYERS OF FEAR 2, keď jedny dvere nevedú do jednej miestnosti

RECENZIA: LAYERS OF FEAR 2, keď jedny dvere nevedú do jednej miestnosti

K recenzovaniu tejto hry som sa dostal, doslova, ako slepá hus k pivu a môžem povedať, že ako fanúšik hororov som mal malé obavy, že pôjde o „open door simulátor“. Bolo tomu ale tak?

V mojom portfóliu strašidelných hier sú tituly ako SOMA, Outlast, či Alien Isolation, takže tie lepšie, ktoré sa dajú zohnať na PS4. Nehovorím, že najlepšie, ani že mám všetky. Tu by som si rád dal poradiť, kto vie o nejakom skvelom horore na konzolu od Sony, šup s názvom do komentára. Videl som asi všetky horory na striebornom plátne, ktoré sa dajú vidieť a majú hodnotenie nad 35% na ČSFD. V poslednej dobe to teda je bieda. Filmári nevedia pracovať s atmosférou a spoliehajú sa na trápne „skákacie ľakačky“ (viď Kliatba kvíliacej ženy – tam som myslel, že v polke odídem z kina, jediné čo ma držalo bol kňaz /Raymond Cruz/). Čo ale týmto úvodom chcem povedať je – v tomto žánry mám jasno, preto som bol zvedavý, ako dopadlo pokračovanie prvej časti.

Začnime grafikou. Jednotka bola vyrobená v engine s názvom Unity. Na menšie tituly asi ani nenájdeme lepšiu alternatívu. Navyše, s novou verziou sa dajú robiť naozaj divy a osobne tento engine mám veľmi rád, pretože poznám plno hier, ktoré využívajú práve tento „motor“ a sú skvelé a krásne. Bloober Team sa ale rozhodol, že dvojku zasadí do Unreal engine 4. Môžem povedať, že hra vyzerá skvele. Samozrejme, nedosahuje kvalít obrovských AAA titulov, no je sa na čo pozerať a vtiahne vás do deja, ani nebudete vedieť ako. Prostredie ako také je úzke, klaustrofobické a značne koridorové. Priestor na skúmanie tu, samozrejme, nájdete. Taktiež sa tu objavujú collectables, alebo predmety na zbieranie a prezeranie, ktoré často nájdete v bočných dverách a mnohé vám dopĺňajú príbeh. Grafika má svoje plusy aj mínusy. Veľkým plusom boli podľa mňa čierno-biele pasáže, nevýhoda zas, že ukážka interakcií je biela a na bielych predmetoch som to viackrát prehliadol, a tak som strávil v nejakej oblasti zbytočne veľa času.

Čo sa týka samotného príbehu, tomu sa v recenzii venovať nechcem. Hra nemá toľko obsahu, aby som o nej mohol písať litánie, no čokoľvek spomeniem o dejovej linke, by bol, podľa mňa, spojler. Preto iba poviem toľko, že sa ocitnete na lodi, parníku, na ktorom sa natáča film. Ste ale sám a vašou úlohou je to tam celé preskúmať, dať si dokopy, čo sa vlastne deje, prečo a podobne. Počas hrania som mal pocit, že sa hlavný príbeh delí na dve časti. V prvej ste vy a „zlo“, ktoré vás prenasleduje a rozpráva sa s vami, v druhom je príbeh dvoch detí, ktoré sa na lodi nachádzali. Neskôr sa ale príbehy zmiešali. Ako, to nepoviem, ani ako to celé dopadlo. Rozhodne ale môžem povedať, že ako psychologický horor to funguje celkom dobre, no častokrát nemáte čo robiť, len chodíte po chodbách. Začiatok je trošku dlhý, pre tých, čo nehrali jednotku možno mierne mätúci a ak ste človek, ktorý nerád skúma, prechádza sa a skúša každé dvere, tak mierne nudný. Hra sa ale rozbehne, treba vydržať a hlavne sa zorientovať. Ide o to, že pravidelne sa stane, že otvoríte tie isté dvere ale ocitnete sa úplne inde. Občas, aj keď sa len otočíte a potom naspäť, zas neviete, kde ste. V jednej bočnej uličke som našiel dokonca kúsok, ktorý mi pripomenul legendárne P.T.

Musím vyzdvihnúť hudbu. Perfektne, ale naozaj perfektne, podtrháva atmosféru a niekde ju doslova zachraňuje, pretože okrem prázdnej miestnosti tam nič iné nie je. Je nevtieravá a výborne nastavená, čo sa hlasitosti týka. Určite to poznáte, keď ste v nejakej napínavej pasáži a hudba sa zblázni a prehluší úplne všetko, až nakoniec musíte upraviť nastavenie. Tu nič také nepotrebujete. Ako „hru vybalíte z krabice“, tak ju hráte. Na zvuky a hudbu mám len superlatívy, takto sa pracuje so zvukom a majú sa čo učiť aj mnohé väčšie projekty. Nehovoriac o výbornom optimalizovaní pre jumpscare scény. Žiadne milióny decibelov, kvôli ktorým sa zľaknete, ale práve to, čo vidíte vás vystraší, hudba to len podtrhne. Presný a správny opak toho, čo robia moderné horory. Posledné dva filmy, v ktorých som videl takto stupňovať atmosféru bez jediného lacného jumpscareu je V zajatí démonov a The Babadook. Hlavne ten druhý menovaný je veľmi podceňovaný a zbytočne, práve kvôli absencii týchto prvkov, no ide o perfektný psychologický horor.

Ako celok táto hra funguje. Nehovorím, že je bez chyby, no za zmienku stojí len jedna. Cca v polovici hry mi začal obraz nepríjemne skákať. Čo sa stalo bolo, že som sa zasekol v jednej miestnosti a bola dosť tmavá. V nastaveniach som zdvihol Gama, aby som si ju presvetlil a vtedy to škaredo skákalo. Keď som objavil, čo mám robiť, vrátil som jas na pôvodnú hodnotu. Obraz ale skákať neprestal a nepomohol ani reštart. Vyskúšal som inú hru a tá problém nemala. Možno pomôže reinštalovať, to ale vyskúšam inokedy. Okrem tohto a niekedy kostrbatého ovládania, hlavne, keď utekáte pomedzi prekážky, tak čupnutie a postavenie sa zas bolo niekedy o nervy a spomalené, že som tlačidlo stlačil aj viackrát, takže som sa postavil a znova čupol a znova postavil, a malo to za následok moju smrť. Nemilá záležitosť už aj tak vypätú situáciu, s vysokou hladinou adrenalínu, zhoršovala. V jednej pasáži vystriedal strach hnev a to mi pokazilo pár minút z inak pomerne príjemného zážitku, ktorý mi dopriala táto hra, aj keď zase musím dodať, viackrát bola nudná. Jednoducho autori zabudli na nejaké prechody, niečo, čo by vás udržalo v napätí stále alebo dlhšie. Pokiaľ sa teda rozhodnete pozbierať všetko, čo sa dá, pozrieť každé dvere a skrinku, zistíte, že vlastne ozaj hráte ten „open door simulator“. V hre sa buď bojíte alebo nebojíte. Nič medzi. Nejaké napätie, čo príde, čo sa stane, tu neexistuje, pretože viete, že ak ste mali strašidelný úsek, máte chvíľu pokoj. Žiadne prekvapenie sa nekoná. Navyše, ak ste hrali jednotku, vo veľa veciach vás neprekvapí.

Naše hodnotenie

Layers of Fear 2 je zaujímavý horor s veľmi zaujímavým prístupom, ktorý nikoho neurazí, no fanúšikov žánru poteší a uspokojí. Prvá časť trpela miernymi problémami s grafikou a hlavne krátkou kampaňou. Pokračovanie sa poučilo. Hra vyzerá skvele, hudba je neskutočná a hlavne príbeh sa natiahol na viac ako dvojnásobok. Ak len rýchlo prechádzate miestnosťami, prejdete ju za 6 hodín. Pokiaľ ale skúmate okolie, hľadáte predmety a dopĺňate tak príbeh, pokojne sa to natiahne aj na 11 hodín. Problémom je len málo obsahu v hre, nudné prechody a málo nových nápadov. Záver však stojí za to. A tá hudba!

Klady

  • vizuál
  • hudba
  • príbeh
  • skvelá práca s jumpscare scénami

Zápory

  • zrejme sa mi podarilo pokaziť hru na konzole
  • niekedy kostrbaté ovládanie
  • málo obsahu
  • výkyvy v atmosfére

Informácie o hre

LAYERS OF FEAR 2

LAYERS OF FEAR 2 2019

Layers of Fear 2 je psychologický horor, kde hráte za hollywoodskeho herca, ktorý hľadá záhadného režiséra, aby prevzal úlohu vo filme na zaoceánskom parníku. Temnota vás obklopuje, keď ticho stojíte na mieste. Jediné, čo počujete, okrem vášho srdca, je vzdialený zvuk vĺn, ktoré narážajú do trupu lode a kamier mieriacich na vás, zachovávajúc tento okamih na večnosť.

  • Platforma: PlayStation 4
  • Žáner: Psychologický horor
  • Výrobca: Bloober Team
  • Vydavateľ: Gun Media
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega

Trailer

Korekcia: Barbora Krištofová

Galéria

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk