RECENZIA: Fallen Order je správnym krokom vpred, ale žiadnym revolučným skokom v histórii Star Wars

RECENZIA: Fallen Order je správnym krokom vpred, ale žiadnym revolučným skokom v histórii Star Wars

Kedysi dávno v praďalekej galaxii... EA konečne vyprodukovalo Hviezdne vojny, ktorými si tento neslávny vydavateľ konečne zaslúžil právo žmýkať najsilnejšiu popkultúrnu značku na svete. To však automaticky neznamená, že z Fallen Order musíme robiť akúsi glorifikovanú „modlu“, ktorú sprevádza „veľká Sila“.

Povedzme si úprimne, že vydavateľ a vývojár Electronic Arts má na kontroverziu talent. Zvyčajne je negatívna, pri Fallen Order sa však názory fanúšikov nerozchádzajú ani tak v tom, či je hra dobrá alebo nie, ale skôr pri miere „ospevovanosti“. Jedna skupina hráčov tomuto titulu skladá chválospevy, zatiaľ čo druhá uznáva jeho kvality, no súčasne aj skepticky dvíha obočie a rečnícky sa pýta, či by si hra získala toľko pozornosti, aj keby nešlo o nálepku Hviezdnych vojen.

Na tú má totiž, pokiaľ ide o videohry, EA exkluzívne právo od súčasného vlastníka značky, ktorým je Disney: viď dvojdielnu sériu Battlefront (2015 a 2017) a MMO RPG The Old Republic.

Základný problém, ktorý majú fanúšikovia s EA a ich vzťahom k Star Wars, je očividný: príliš málo „singleplayerových“ titulov. Všetci, ktorí s láskou spomínajú na KotOR-y, preto po ohlásení Fallen Order takmer vyskočili z kože. A ja s nimi! Príbeh Revana a Starej republiky bol epický a dodnes patrí k najlepším dejovým líniám v celom Lucasovom univerze. Aj keď rešpektujem, na rozdiel od mnohých spolu-fanúšikov, to, čo sa deje v kánone SW dnes, príbeh Rey a Kylo Rena je prinajlepšom vlažný.

Očakávania pri Jedi: Fallen Order teda siahali naozaj až do medziplanetárnych výšin, a je nutné povedať, že v mnohom autorské štúdio Respawn (séria Titanfall) fanúšikom očividne vyhovelo. Hodnotenia Fallen Order málokedy kesli pod 80 %, predaje sú skvelé a EA tak dnes už vonkoncom nemá výhovorku, prečo by nemalo namiesto „lootboxových“ hier pravidelne prinášať a poctivé, čistorkvné príbehové hry pre jedného hráča.

„Fallen Order je síce výbornou hrou, no ide o predovšetkým o neoriginálny zlepenec, ktorý dominuje najmä tým, že v samostatnom sub-žánri menom Hviezdne vojny nemá poriadnu konkurenciu.“

Je však Fallen Order skutočne AŽ takým úžasným medzníkom v ríši videohier inšpirovaných Hviezdnymi vojnami? Ide o titul, na ktorý budeme o päť či desať rokov spomínať rovnako, ako dnes spomíname na Star Wars: Knights of the Old Republic? Nuž... nie. Fallen Order je síce výbornou hrou, no ide o predovšetkým o neoriginálny zlepenec, ktorý dominuje najmä tým, že v samostatnom sub-žánri menom Hviezdne vojny nemá poriadnu konkurenciu.

Hrdinom „Padlého rádu“ je jeho bývalý príslušník, padawan Cal Kestis, ktorého tvár budú fanúšikovia batmanovského seriálu Gotham poznať až priveľmi dobre. Cala totiž stvárnil herec Cameron Monaghan, teda ten istý mladík, ktorý v Gothame excelentne zahral jokerovského šialenca Jeroma Valesku. Táto úloha Monaghanovi sadla perfektne a zo všetkých „Jokerov“ bol pre mňa práve on tým, ktorý sa najviac priblížil ku kvalitám Heatha Ledgera v Temnom rytierovi. Nemám však pocit, že by Cal Kestis Cameronovi sadol byť len z polovice tak ako Valeska. A možno je to tým, ako je postava napísaná – tak či onak, charakter hlavného hrdinu určite nepatrí k popredným kvalitám tejto hry. Do veľkej miery sa na tom však podieľa aj fakt, že toto nie je masívne intergalaktické RPG s morálnym kompasom, ale akčná adventúra na štýl Uncharted, Tomb Raidera a Dark Souls. A práve v ohľade hrateľnosti Fallen Order boduje. Síce sa osobne príliš nestotožňujem s nevyváženou náročnosťou (príliš ťažké na strednej obtiažnosti, príliš ľahké v tzv. príbehovom režime), no v neskoršej fáze hry, keď Cal získa nové schopnosti rozšírujúce bojový repertoár, sú súbojové sekvencie jedna báseň.

Samozrejme, keďže tejto hre v žilách koluje aj trochu krvi zo „souloviek“, budete potrebovať trpezlivosť a nemalú šikovnosť, aby ste si časté prečíslenia súperom užili. Áno, na jednej strane – ako mainstreamový hráč – veľmi „nemusím“ hry typu Bloodborne, Surge či už spomínané Dark Souls, ktoré sa vám snažia nahovoriť, že opakovať jednu pasáž v hre 10-krát je zábava, no na strane druhej musím obdivovať spôsob, akým tieto Hviezdne vojny pristupujú k Jediom.

Zatiaľ čo vo filmoch vidíme „nadľudských“ rytierov so svetelnými mečmi, Fallen Order vám dá plne pocítiť krutú realitu – od neporaziteľného majstra Sily máte poriadne ďaleko. Keď Imperátor zničil Rád nariadením 66, Cal Kestis bol stále len padawanom. Svoj výcvik nikdy nedokončil, po genocíde Jediov sa navyše musel dlhé roky ukrývať a vydávať za obyčajného hľadača šrotu, aby unikol pozornosti Impéria. Vyrastal bez dozoru a skúšania svojich možností. Niežeby bol Cal obzvlášť talentovaným Jediom. Nie ste totiž žiadny Anakin Skywalker, ale len jeden z mnohých, vcelku obyčajných učedníkov. Jediné, čo je na vás špeciálne, je to, že ste prežili, zatiaľ čo väčšina ostatných nie.

„Cal je náchylný zomrieť aj pri strete s niekoľkými Stormtroopermi, nepotrebujete ani veľké príšery či imperiálnych inkvizítorov.“

Pri postupe v hre tak budete získavať nové schopnosti a učiť sa za pochodu trikom, ktoré ste mali mať dávno v malíčku. Viete toho relatívne málo a hra sa z vás ani náhodou nesnaží spraviť kráčajúci tank, superhrdinu, ktorý mávnutím ruky pošle k zemi aj vesmírnu loď. Inak povedané, ak si spomínate na The Force Unleashed, ktoré dojmovo pôsobí podobne ako Fallen Order, v tomto prípade ide o niečo celkom iné. Cal je náchylný zomrieť aj pri strete s niekoľkými Stormtroopermi, vojakmi galaktického Impéria – nepotrebujete ani veľké príšery či imperiálnych inkvizítorov, majstrov Temnej stránky Sily, ktorých poznáme z animovaného seriálu Star Wars Rebels

K dispozícii teda máte triky ako spomalenie času, vykrytie blasterových lúčov, odhodenie či pritiahnete súpera, no vaša Sila nie je nekonečná a rýchlo sa minie. Vtedy sa už musíte spoľahnúť na svoj svetelný meč a reflexy – uhýbanie či parírovanie útokov je alfou a omegou, bez ktorej budú vaše strety s nepriateľmi krátke a fatálne.

Odhliadnuc od toho, že súbojový systém funguje v štýle „ľahko sa naučíš, ťažko však zvládneš“, pozorovať niekoho šikovného, ako tancuje medzi Stormtroopermi a pri ich likvidovaní kombinuje triky nablízko aj na diaľku, je balada. Choregrafia súbojov je prepracovaná a vizuálne zvládnutá výborne. Fallen Order je celkovo po stránke akejsi „filmovosti“ na vysokej úrovni, no existuje obrovský rozdiel medzi tým, ako sa hra začína a ako končí a tým, čo sa deje medzi. Keď som prvýkrát prešiel úvodnú sekvenciu hry na planéte Bracca, padala mi sánka – to prostredie bolo dychberúce a veľkolepé, bohužiaľ, úžas opadol už pri návšteve ďalšej planéty. Niežeby by bol level-dizajn nedobrý, no mám pocit, akoby si dal Respawn pri kreovaní prostredia skutočne záležať len na začiatku a na konci príbehovej kampane. Najlepšie ešte obišiel Dathomir, teda planéta, z ktorej pochádzajú Zabrakovia vrátane Sitha Dartha Maula, no celkovo bolo z navštívených planét cítiť len pramalá originalita.

Predstavte si, že máte k dispozícii celú, takmer nekonečnú galaxiu plnú planét, a vaša predstavivosť sa stále odráža, ako taká pinballová gulička, od toho, čo fanúšikovia už predtým niekde videli. To je predsa obrovská škoda!

Fallen Order má celkovo problém postaviť hráča do situácií, kedy mu začne búšiť srdce od napätia a adrenalínu. Jasne, súboje sú ťažké a vyžadujú veľa sústredenia, no postupne si na to zvyknete. Najväčším nepriateľom videohier je rutina – akonáhle do nej hráč upadne, vývojár by to mal vedieť predpovedať a odhadnúť, kedy do hry implementovať niečo, čo vás prefacká. Vo Fallen Order však budete stále robiť len to isté: skákať, behať po stenách, loziť po stenách, hojdať sa na lane a šmýkať sa dole kopcom. Netvrdím, že by ma to niekedy vyslovene nudilo alebo že by som mal toho dosť – ide, koniec koncov, o akčnú adventúru. Ale práve o tom to je! Akčnosť neznamená len opakovať dookola tú istú formulku, ale neustále prichádzať s niečím dynamickým. Podarilo sa to pri prvej a poslednej úrovni hry, kedy sa mi potili dlane a naozaj, úprimne som chcel vedieť, čo bude ďalej. Väčšina hry je však opakujúcou sa zmesou herných mechaník, ktoré v neskorších fázach neurazia, no ani nenadchnú.

„Predstavte si, že máte k dispozícii celú, takmer nekonečnú galaxiu plnú planét, a vaša predstavivosť sa stále odráža, ako taká pinballová gulička, od toho, čo fanúšikovia už predtým niekde videli.“

Potenciál je v tomto smere, žiaľ, nenaplnený. Hra sa drží svojich koľají a len príležitostne pred vás hodí novú, doposiaľ nevidenú a neprekonanú výzvu. V drvivej väčšina prípadov však budete kombinovať vyššie zmienené elementy, kedy sa z lana „zhúpnete“ na šmykľavku, na konci ktorej skokom prekonáte priepasť a zachytíte sa na skale pokrytej popínavými rastlinami.

Už som vymenoval, čo hra zvládla skutočne skvelo aj čo mohlo byť lepšie... zostáva mi teda už len spomenúť, čo ma vyslovene iritovalo. Nič ma totiž nedostávalo pri hraní do väčšej vývrtky než systém nie príliš pro-hráčsky rozložených checkpointov, ktoré navyše v kombinácii s neustálym resetovaním nepriateľov vytvárali zbytočne frustrujúcu atmosféru. Nie každý fanúšik Star Wars musí automaticky obľubovať aj „Souls“ štýl hier. To, že sú súboje náročnejšie, je jedna vec, no vývojári mali poskytnúť aspoň barličku v podobe intuitívnejšieho sejvovacieho systému. Váš postup vo Fallen Order sa totiž ukladá len prostredníctvom meditácie, a tá je možná len na určitých miestach. Na týchto meditačných bodoch si môžete aj odomykať nové schopnosti a doplniť si zdravie, čím sa však na mapu vrátia zabití nepriatelia a vy si tak budete musieť v prípade, že vás zabili, opäť vyčistiť cestu k cieľu.

Všetko by však bolo v poriadku, ak by spomínané checkpointy neboli také rozlezené a navzájom od seba vzdialené. Fallen Order totiž hráči nehrajú ani tak kvôli výzve, ale skôr kvôli tomu, že ide o Hviezdne vojny.

Aby som bol však úplne férový, hra disponuje aj tzv. príbehovým režimom, ktorý vašu púť naprieč planétami značne zjednoduší. Popravde, až príliš, a je to cítiť hlavne pri súbojoch s bossmi. Zatiaľ čo na strednej obtiažnosti menom „Jedi Knight“ budete zrejme jeden boss-súboj opakovať aj päťkrát, v príbehovom režime na vás elitný, unikátny a inak smrtiaci nepriateľ poväčšine času len pozerá a súboj vôbec nezačína – len odráža útoky a následne útočí späť. Fallen Order v skutočnosti nepozná „zlatú strednú cestu“ – hra je jednoducho buď príliš náročná, alebo až príliš ľahká.

Kritiku si zaslúži aj pomerne nezaujímavý príbeh. Aj keď som hral Fallen Order počas recenzovania takmer denne, neraz som sa pristihol pri myšlienke, že už vlastne ani neviem, o čo sa snažím. Pozrel som si holografickú mapu a vyhľadal som cieľovú časť planéty, ku ktorej som sa mal dostať, no až pričasto som zabúdal, prečo vlastne. Lákadlom je v tomto prípade opätovné navštevovanie planét, na ktorých ste už predtým boli, no na mnohé miesta ste sa nedokázali bez určitej schopnosti dostať. Priťahovanie a odtláčanie predmetov pomocou Sily totiž nie sú triky, s ktorými začínate, naopak, ich zvládnnutie je naviazané na postup v hre, kedy si „spomeniete“ na tréning a lekcie strávené s vaším majstrom Jarom Tapalom. Ide navyše o vítané spestrenie, ktoré hre dodá určitú príbehovú hĺbku.

„Lákadlom nie je príbeh, ale opätovné navštevovanie planét, na ktorých ste už predtým boli, len ste ich bez potrebných schopností nedokázali celé preskúmať.“

V zásade teda platí, že na prvýkrát nikdy neodhalíte všetky tajomstvá tej či onej planéty a pokiaľ patríte k hráčom, ktorí potrebujú získať všetky zberateľské elementy v hre, prítomné cez tzv. „ozveny v Sile“, budete veľa cestovať a preskúmavať relatívne veľké mapy. Nakoľko však v hre absentuje systém rýchleho cestovania, pripravte sa na neustály príliv nepriateľov, už predtým prejdené pasáže, ktoré budete musieť opätovne vyčistiť od súperov, aby ste sa dostali na miesto, kde sa nachádza vytúžená, predtým nedostupná truhla s novým pončom, dizajnom svetelného meča, informáciou o pozadí či histórii planéty alebo vzácne tajomstvá, ktoré vám trvalo zvýšia zdravie či Silu. Aj vďaka takejto nelineárnosti, ktorá sa však, žiaľ, nijako nevzťahuje na vaše rozhodnutia či príbeh ako taký, sa herný čas poľahky vyšplhá aj na viac než 30 hodín slušnej zábavy.

Naše hodnotenie

Star Wars Jedi: Fallen Order neprináša nič nové, naopak, ide o kombináciu hier ako Tomb Raider, Uncharted a Dark Souls v prostredí Hviezdnych vojen. V tomto mixe vynikajú najmä veľmi dobre zvládnuté súboje so svetelným mečom, ktoré si však dosýta neužijete, ak nebudete naplno využívať všetky dostupné bojové mechaniky vrátane úskokov a krytia. Vyššia náročnosť môže byť, najmä v začiatkoch hry, odrádzajúca – ak však zatnete zuby a oceníte, že sila Jediov nie je v tejto hre supermanovská, odmenou vám bude výborná, aj keď nie úplne perfektná hra, ktorej ku dokonalosti chýba emotívnejší príbeh, originálnejší dizajn úrovní a viac zaujímavejších postáv... vrátane tej hlavnej. Sorry, Cal.

Klady

  • štýlové súboje so svetelným mečom, ktoré odmenia pozorných a zatlčú do zeme neschopných
  • veľkolepý začiatok a ešte lepší záver
  • skutočný „singleplayer“
  • kozmetické prvky pre hnidopichov (meč, pončo, BD-1, loď)
  • dĺžka hry (30+)

Zápory

  • nevyvážené úrovne obtiažností
  • systém checkpointov
  • slabší príbeh a postavy
  • skákačka: dookola tie isté herné prvky opakujúce sa naprieč celou hrou

Informácie o hre

Star Wars Jedi: Fallen Order

Star Wars Jedi: Fallen Order 2019

 

  • Platforma: PlayStation 4
  • Žáner: Akčná RPG
  • Výrobca: Respawn
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: ABC Data

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Mário Lorenc

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk