RECENZIA: Bayonetta & Vanquish 10th Anniversary Bundle - Japonské šialenstvo povstalo z hrobu

22. 03. 2020Ľuboš DurajRecenzie Komentáre

Bayonetta je meno, ktoré netreba bližšie pripomínať milovníkom Hack'n'slash titulov. Aj napriek tomu, že ide o desať rokov starý titul, hlavná protagonistka akoby nezostarla ani o rok. Na scéne sa objavuje znova a dokonca posilnená o ďalší výborný titul z dielne japonského štúdia PlatinumGames. Na ceste na nové konzoly jej pomôže Vanquish a obidva tituly sľubujú 4k na 60fps v prípade, že hry spustíte na najsilnejších konzolách súčasnej generácie. Nebudem vás ďalej naťahovať a priblížim vám môj zážitok z novej kolekcie Bayonetta & Vanquish 10th Anniversary Bundle.

Čarodejnica, ktorá sa vymyká štandardom

Tieto dve hry boli pre mňa naozaj ťažké na recenzovanie. Ide o tituly, ktoré sa prezentujú špecifickými prvkami, a to nemusí sadnúť drvivej väčšine hráčov. Sama Bayonetta prekvitá prehnane sebavedomím humorom, ktorý sa strieda s neutíchajúcou akciou, a to celé pod kabátom gýčovitého príbehu. Áno, stojím si za tým, čo som napísal. ALE, keď som obidvom hrám dal druhú šancu, prekvapil ma skvelý gameplay. Mal by som však začať postupne. Prvýkrát, keď som spustil Bayonettu, som nedokázal zavrieť ústa od úžasu. Hra na vás počas prvých pätnástich minút vyplaví také množstvo prehnaných cutscén, že od prekvapenia chcete vyskočiť z okna.

Ocitáte sa v koži mladej čarodejnice, ktorá na pozemské roky až taká mladá nie je, a ktorej meno dalo názov celej hre. Hneď na začiatku hry sa začína lov na anjelov, z ktorých sa stanú vaši nepriatelia počas celej hry. Kedysi proti sebe bojovali dva klany, niečo ako svetlo a temnota, pričom Bayonetta bola práve na strane temna. Nie všetko vyšlo podľa plánu a mladá čarodejnica bola uväznená. Po dvadsiatich rokoch sa prebúdza zo spánku a úplne bez spomienok. Po nepodložených informáciách od jej pár známych, myslím tým dvoch, ktorých stihla za tých dvadsať rokov nazbierať, sa vydáva na lov magického artefaktu. Dúfa, že po nadobudnutí artefaktu, ktorý vlastní spoločenstvo svetlejších, sa jej vrátia všetky spomienky. Nebude to však také jednoduché a celé sa to ešte poriadne, ale naozaj poriadne, zamotá. Snažil som sa v tomto stručnom popise zdržať spoilerov, keďže tvorcovia vyrukovali na svetlo sveta s hrou znova a ja nechcem brať hráčom moment prekvapenia. Vydávate sa tak do fiktívneho mesta s názvom Vigrid v Európe, ktorá vždy perfektne sadne do kulís s gotickým nádychom a dáva pompéznosť boss fightom. Bayonetta sa však ani napriek nedostatočne prepracovanému príbehu, nemôže radiť medzi béčkové hry. V prvom rade ide o Hack'n'Slash titul, ktorý dokáže hravo konkurovať gigantom ako God of War alebo Devil May Cry. Bayonetta disponuje nespočetným množstvom komb, ktoré môžete kombinovať proti nepriateľom podľa vlastného úsudku.

Pri presne načasovanom uhnutí dokážete zastaviť čas a súboje s hordami nepriateľov tak zrazu pôsobia jednoduchšie. Po úvodnej sekanici sprevádzanej chaotickým rozprávaním príbehu, sa vám naskytne pohľad na vlakovú stanicu Vigridu a tá vás celkom prekvapí. Nie len peknou vizuálnou stránkou, keďže hra má desať rokov, samozrejme, zaostáva za novšími hrami, ale aj tým, že hra ponúka akýsi soft open world. Open world je možno pre niekoho silné slovné spojenie, ale nie je to taký úplný koridor, aký si pamätáme zo starších čias. K dispozícii je aj inventár, v ktorom máte rôzne consumables a zbrane. Po každom leveli máte možnosť vrátiť sa ku pekelným bránam, kde si môžete nakúpiť rôzne dobroty. To, čo hre naozaj môžu závidieť iné tituly, sú pekne spracované boss fighty. Keďže neviem, ako veľmi nebeskí nepriatelia korešpondujú s pravdou, ostáva mi len zhodnotiť, že ich vizuálna stránka je úchvatná. Atmosféra býva často dychberúca, a preto si Bayonetta právom zaslúži svoje miesto medzi všetkými AAA titulmi.

Veľmi podarený hybrid

Vanquish to už je iná hra. Keď som si prvýkrát zapol Vanquish, vôbec som neostal prekvapený, práve naopak. Všetka nostalgia z detstva sa nahromadila do môjho gamepadu a ja som sa tešil z toho, čo vidím. Príbeh je rovnako gýčový a odvážny, ale prináša na môj vkus oveľa uveriteľnejšie udalosti. V blízkej budúcnosti sa dve najväčšie impériá dostávajú do konfliktu (USA a Rusko), ktorý začal útokom Rusov na San Francisco. Tí zároveň žiadajú okamžitú kapituláciu USA, inak zaútočia aj na New York. Amerika sa samozrejme vzdať nemieni, a tak posiela na ruskú vesmírnu stanicu svoju armádu, v ktorej sa nachádza aj vedec menom Sam Gideon. Sam disponuje obrovskou výhodou, pretože má špeciálny ARS oblek (Augmented Reaction Suit), ktorý mu v boji prináša rôzne nadľudské schopnosti. Postupom času narazíte na špeciálne obleky aj v rukách nepriateľov a situácia sa tak rázne skomplikuje. Musím ale napísať, že celý čas som mal pocit, že hrám akýsi hybrid. Hybrid Gears of War, tak trochu Crysis, trochu Bayonetty a miestami zaváňal aj po iných tituloch. Nie že by to bolo zlé. Naopak, ako celok to fungovalo skvelo. Ak ste fanúšikom Gears of War a chceli by ste si skúsiť niečo nové, tak vám túto skvelú hru odporúčam. Späť ku gameplayu. Na čele útoku sa prebíjate vpred cez vlny nepriateľov, tu a tam máte nejakú nascriptovanú cutscénu, skrývate sa pred guľkami za prekážkami, oživujete kolegov alebo môžete spomaliť čas a dôslednejšie sa zamerať na streľbu na nepriateľov.

Atmosféra a celé prostredie si trošku uleteli a naozaj miestami pôsobia dosť sci-fi, no do konceptu celej hry sedia výborne. Zabudol som však spomenúť, že hra má oveľa rýchlejší spád, ako jej pomyselný vzor. Vďaka obleku sa dokážete premiestňovať veľmi rýchlo z miesta na miesto a nájsť si tak výhodnejšiu pozíciu. Musíte si však dávať pozor. Oblek sa po dlhodobom používaní prehrieva a vy sa stávate zraniteľnejším. Oblek sa prehreje aj po výraznejšom poškodení a je na vás, ako v takej situácií zareagujete, pretože aj napriek nadľudským možnostiam nie je ťažké v hre umrieť. Nemôžem si odpustiť ani poznámku o tom, ako veľmi ma bavilo strieľať na nepriateľov z ich vlastných stacionárnych guľometov. Hra nám tiež prináša boss fighty v arénach, ktoré sú naozaj rýchle a ťažké, no oproti Bayonette trošku zaostávajú a občas sa mi javili ako nasilu. Jedna vec, ktorá mi zasa prišla dotiahnutá o niečo viac pri Vanquishi, bola grafika, pretože vyzerala krajšie. Pohľad na grafiku v tomto remastri bol lepší, no ťažko ju zhodnotiť celkovo, pretože textúry v Bayonette mohli byť náročnejšie na úpravu, keďže škála farieb tam bola jednoznačne pestrejšia. Tvorcovia nám dokonca sľúbili stabilných 60 fps a 4k rozlíšenie, no nesmiem zamlčať fakt, že som si občasný pád fps všimol a hra sa trošku zasekávala. O to viac ma desí fakt, že som hry hral na PS4 Pro na Full HD.

Naše hodnotenie

Chápem, že recyklovanie je občas jednoduchšou cestou k peniazom. No nepochopím, prečo sa niektoré hry portujú tu a tam a potom ešte dostanú remaster. Nechcem však týmto Bayonette krivdiť a zobrať jej to, čo jej už dávno patrí, a to je zaslúžené miesto v siene slávy hack'n'slash titulov. Jej brat v zbroji, Vanquish, by mohol celú situáciu trochu odľahčiť, keďže on zapadal prachom a potreboval trochu oprášiť aj v pamäti hráčov. Jednoducho, ak ste fanúšikom týchto japonských šialeností a chcete si zaspomínať na týchto dvoch hrdinov, rád vám hry odporučím. Ak ste hráčom, ktorý sa s nimi ešte nestretol, tak vám ich priamo nevyhováram, len v tomto prípade nijaké spojenie s realitou nehľadajte a pripravte sa na šialenú jazdu.

Klady

zaujímavé bojové systémy
dve hry za cenu jednej
prekvapenia a zvraty

Zápory

občas padajú FPS
prehnaný humor

Informácie o hre

Bayonetta & Vanquish 10th Anniversary Bundle 2020

Ide o balík, ktorý obsahuje dva japonské „skvosty“. Jeden je bojovou hrou, kde musíte dobiť všetko, čo dýcha a v druhej musíte zastreliť všetko, čo nedýcha, pretože bojujete proti robotom.