RECENZIA: Predator: Hunting Grounds – vžijete sa do kože predátora alebo jeho koristi?

RECENZIA: Predator: Hunting Grounds – vžijete sa do kože predátora alebo jeho koristi?

 

Keď sa u nás v redakcii rozhlásilo, že dostaneme kľúče na novú hru s predátorom, bola som jednou z tých, ktorí sa prihlásili na testovanie, čo táto hra prináša. Hra sľubovala asymetrický shooter, v ktorom je štvorica elitných vojakov vyslaná na misiu do džungle, ktorej pánom je predátor a preto si musia dávať veľký pozor pri postupe. Aj keď nie som úplným fanúšikom série Alien vs. Predátor (poznám, no nevidela som a nehrala som), mám rada shooter hry a toto som zobrala ako výzvu napísať recenziu z pohľadu neskúseného človeka, mimo oblasti fanúšikovskej základne. Potešilo ma však, že sme dostali šancu vyskúšať si hru v plnej skupine piatich ľudí, čo hre len pridalo na zážitku.

O hre ako takej

V úvode nás privítalo menu s predátorom, ktorý drží pod krkom člena Fire tímu. Ak sa pozriete lepšie (hlavne po tom, čo si personalizujete postavy), zistíte, že je to váš personalizovaný predátor a člen Fire tímu. Prípravu na samotnú akciu tiež približuje hudba, ktorá je verná filmovej predlohe. Samotné menu ničím nejak neohúrilo ani nesklamalo, no ten detail s predátorom a vojakom je pekným doplnkom.

Čo sa týka akcie v hre, tvorcovia hry si dali záležať na tom, aby naozaj využili pri hraní na PlayStation každý jeden gombík na konzolovom ovládači. Samozrejme, stalo sa mi párkrát počas stresu, naháňania predátorom a nepriateľskými postavami, že som nechtiac hodila granát miesto použitia medipenu (injekcia na preliečenie v tvare pera), alebo som si dala medipen pri plnom zdraví. Áno, uznávam, nie som úplne plnohodnotný konzolista, ktorý používa konzolu každý deň a preto by ste si mohli pomyslieť, že som len „noob“ (v hráčskom slangu to znamená nováčik, hráč, ktorý je neskúsený). No prešla som si pár strieľačkami aj na konzolách a táto hra nie je podobná tým, ktoré som hrala.

Hra prichádza na PlayStation no aj na Windows s možnosťou crossplay-u. Je to síce super, zároveň však, čo som odsledovala pár streamov, bola hra na PlayStation oveľa ťažkopádnejšia ako to, čo som videla na niektorých streamoch z PC. Je to škoda. Čo nám dosť chýbalo na PSku bol aspoň nejaký náznak autoaimu, resp. podpory mierenia pri zbraniach. Nedostali sme absolútne nič v tomto smere a keby sme sa mali streatnúť zoči voči s hráčmi na PC, ktorí majú k dispozícii myšku a tým pádom aj oveľa presnejšie mierenie, ukázali by sa veľké rozdiely. Tieto obavy vyústili do odradenia od využitia crossplay možnosti.

Čo sa týka pestrosti, Predator: Hunting Grounds titul prišiel na trh s 3 hrateľnými mapami. Síce sa menia misie na nich a tiež generované miesta s cieľmi jednotlivých misií, no je to dosť málo. Hráči si určite zaslúžia väčšie množstvo máp a diverzity v takejto hre, pretože opakovanie týchto 3 máp dokola omrzí po chvíli hrania asi každého. Áno, viete sa k tomu vrátiť na ďalší deň, no aby som teraz pri tom sedela 4 hodiny v kuse (ako pri iných hrách) a s nikým sa nerozprávala lebo match-making ma pridelil k ľuďom, ktorí boli celý čas ticho (na počudovanie sme sa pekne čakali a dávali si pozor, až na poslednú časť, kde predátor dostal jedného z nás keď sme už nasadali na únikový vrtuľník), a tiež čakanie na to, aby som sa dostala do hry ako predátor bolo tak 10x vyššie ako za člena Fire tímu. Samozrejme, každý chce byť predátorom, to nikomu neupieram. No keď sme to hrali v plnej partii a reálne sme sa spolu rozprávali, bola to oveľa väčšia zábava. Mohli sme sa lepšie koordinovať a bolo jedno, že predátor bol tiež s nami v jednej „miestnosti“, vôbec to samotnej hre neublížilo a každému predátorovi (prestriedali sme sa) trvalo aspoň chvíľu nájsť tím vojakov.

Grafika nás tiež nejak neohúrila, no v konečnom dôsledku to nebolo až také zlé ako sme si mysleli v prvých momentoch hrania. Nesústredili sme sa až tak na obdivovanie džungle ako na lov alebo splnenie misií a čo najrýchlejší útek z miesta „činu“. No určite je tu priestor na zlepšenie, tak ako aj pri obsahu, ktorý hra dodáva.

Hra za predátora

Ako ste už iste pochopili, vašou úlohou v koži predátora je nájsť a uloviť elitnú štvorku, členov Fire tímu, ktorá sa dostala na územie vašej džungle a teda, pochopiteľne, vašou korisťou. Hra sa snaží verne priblížiť svojim filmovým predlohám, pretože predátor, okrem svojho charakteristického zvuku jemne pripomínajúcemu pradenie mačky, disponuje aj technológiami ako je termovízia či skoro úplne zneviditeľnenie sa. Zaujímavosťou oproti hre za Fire tím (spomenutý neskôr) je, že predátor hrá v móde tretej osoby, zatiaľ čo elitní vojaci majú pohľad v prvej osobe.

Čo som veľmi ocenila na úvod, keď som hru zapla, bola možnosť tutoriálu s predátorom, aby ste sa nemuseli len tak, bezhlavo, pustiť do akcie. Tutoriál priblížuje možnosti, ktoré má predátor v hre. Či už obrovské skoky, ktoré vie len on, nehlučné zabitie za použitia technológie neviditeľnosti, či „predkour“ (ako to volajú autori) - behanie a skákanie po stromoch.

Behanie po stromoch hra dosť uľahčuje, keďže váš senzor označuje červenou farbou stromy a vetvy, ktoré unesú váhu predátora. Je preto veľmi jednoduché sa pohybovať po stromoch, stačí vám vyliezť hore a už len páčkou určovať smer, ktorým sa predátor má vydať. Aj skoky z jednej vetvy na druhú hra zaobstará za vás. Zo stromu potom môžete vo svojej neviditeľnej kamufláži strieľať z plazmového kanónu, či namieriť si skok medzi nič netušiace obete pod vami.

Ak by sa vám stalo, že by ste boli na pokraji svojich síl kvôli všetkým guľkám, ktoré ste schytali počas lovu, začnete ako predátor krvácať zelenú krv a podľa nej ste ľahšie vystopovateľní. Preto si treba na život dávať pozor a radšej útočiť na osamelejšie ciele, prípadne utiecť rýchlo do bezpečia ak ste odhalení. Keby sa vám aj stalo, že by vaša životná sila klesla na nebezpečné minimum, hra ponúka jednorazovú injekciu alebo divé prasce behajúce po džungli (áno, treba si ich najskôr zabiť) na jej doplnenie. Pozor však na to, doliečenie znamená aj hurónsky rev, ktorý váš predátor zo seba vydá a tým môže vyzradiť polohu ak ste príliš blízko ľudí. Nezúfajte však. Hra za predátora ponúka aj možnosť tzv. „second wind“, ktorá je zabudovaná v predátorovom brnení. Táto technológia vyšle do tela predátora elektrický náboj akonáhle vám klesne zdravie prvýkrát na 0. Náboj vám dodá zvýšenú rýchlosť a tiež dočasný štít, aby ste mohli rýchlo utiecť a regenerovať sa pred ďalším súbojom.

Ak už bude vaša smrť nevyhnutná a nebude inej cesty, môžete skúsiť aspoň zobrať niekoho so sebou. Predátor má na konci svojho života totiž možnosť (ak ho nestihnú medzičasom zastreliť) aktivovať bombu, ktorej musia členovia Fire tímu utiecť. Dosah bomby je celkom veľký, no zároveň nie až natoľko, aby sa z neho nedalo utiecť ak zrovna niekoho neoživujete. V momente aktivácie bomby člen Fire tímu vie, že už nikoho nezachráni a tak len uteká.

Hra za člena Fire tímu

Hra za elitný Fire tím je len a len o spolupráci. Kryjete sa, plníte sekvencie úloh a dávate pozor aby sa neobjavil „Predy“ (ako ho niektorí moji kolegovia familiárne nazvali). Na začiatku, keď vrtuľník vysadí elitný Fire tím v džungli, síce predátor nevie, kde je miesto vysadenia, no akonáhle sa začne robiť viac hluku, či už vďaka streľbe alebo keď tím nie je opatrný a dovolí nepriateľom rozozvučať alarmy v kempe, ktorým práve prechádzajú, je vystopovanie oveľa ľahšie.

Ako som už spomenula, trošku nás nepotešilo, že hra na konzole nemá ani minimálnu podporu mierenia. Toto hru za člena Fire tímu dosť sťažovalo a ak ste sa snažili mieriť na pohybujúceho sa predátora, hraničilo to takmer so šialenstvom. Ja som nakoniec skončila pri brokovnici, aj keď to znamenalo, že som musela ísť bližšie k nepriateľom kvôli jej nižšiemu dosahu. A hoci je brokovnica v tejto hre považovaná za sekundárnu zbraň, proste sa mi s ňou hralo lepšie ako s primárnou zbraňou.

Je potrebné sa aj dobre pozerať po stromoch, pretože predátorova neviditeľnosť nie je tak úplne neviditeľnosťou a s troškou pozornosti a sústredenia dokážete predátora vidieť. Je super, ak ho pre ostatných označíte alebo označíte aspoň približnú pozíciu, kde je predátor. Dosť to pomáha pri koordinovaní misíí ako aj pri chytení predátora.

Ak sa vám náhodou podarí predátora chytiť a zabiť bez detonácie bomby, môže sa vám ozvať OWLF tím, ktorý si príde telo predátora vyzdvihnúť aby ho mohli neskôr skúmať a vám ostáva len pár minút ho brániť pred nepriateľmi, aby bolo ešte vôbec čo skúmať. Ak aj nesplníte svoju primárnu misiu, kvôli ktorej ste sa na miest ocitli, zabitie a odovzdanie predátora sa ráta ako úspech. Podľa miery poškodenia tela dostanete odmenu, no zároveň môžete pri plnom poškodení tela predátora dostať aj vynadané, že keby z toho kusu mäsa, čo ste odovzdali, netiekla zelená krv, asi by ani nepoznali že ide o mimozemšťana. No vy ste vyhrali a na tom záleží, nie?

Dvojitý systém zbierania XP a perky

V hre dostávate za rôzne akcie XP pre postavu (váš predátor aj člen Fire tímu sa levelujú naraz), a tým si odomykáte nielen nové skiny pre zbrane aj postavy, no taktiež zbrane majú svoje vlastné XP a vďaka tomu, že ich používate, si viete odomknúť nové prídavky.

Za každý „postavový“ level, ktorý získate, sa vám odomknú rôzne doplnky pre vaše postavy, plus získavate tzv. „field locker“, čo je krabička s 3 skinmi na postavu alebo na zbrane. Z doplnkov pre postavu to môžu byť rôzne typy granátov, či nové zbrane. Je potrebné si však vyberať bojové doplnky (zbrane, granáty, medipeny) na vašu postavu opatrne, pretože je možné, že presiahnete kapacitu nosnosti postavy a tým, že postavu preťažíte, hra vám nepovolí zvolené doplnky. Bohužiaľ, niektoré použiteľnejšie veci boli pre nás levelovo dosť vysoko a za takú chvíľu hrania, ktorú sme mali možnosť v hre stráviť popri našich bežných životoch, sme sa k nim nedostali.

Čo mňa osobne zaujalo a prekvapilo, bol systém zbierania XP pre každú zbraň – primárne aj sekundárne. Za to, že ste používali zbraň, nie že ste ju nosili, ale reálne ste z nej strieľali a niečo aj trafili, si napĺňate XP meter pre zbraň a tým odomykáte aj jej doplnky ako napríklad lepšie mierenie (od červenej bodky až po holo-zameriavač), čí vylepšený zásobník alebo tlmič. Ak zbraň nepoužívate, nepripočítavajú sa vám XP a tým pádom si ju samozrejme nemôžete vylepšiť. Tým pádom som ja po džungli behala bez tlmiča na svojej primárnej zbrani, zatiaľ čo ostatní tlmiče mali, pretože ja som používala viac brokovnicu, sekundárnu zbraň, a oni svoje primárne zbrane. Ale zase... Ani taká vylepšená brokovnica nie je zlá.

Posledné čo dodám je k perkom. Perky sú vylepšenia postáv, ktoré sa odomykajú zvyšovaním levelov postáv. K týmto typom vylepšenia patria napríklad znížený príjem poškodenia zo streľných zbraní u predátora, zvýšenie života člena Fire tímu alebo proste zvýšený príjem XP zo všetkých zdrojov u oboch typov postáv.

Naše hodnotenie

Hra sama o sebe dokáže priniesť oživenie do sveta shooterov, no s momentálnym obsahom je to skôr hra na „pár použití“. Určite si zaslúži viac a verím, že vývojári jej to aj doprajú. V partii sa určite oplatí hrať viac a pokiaľ máte kamarátov, ktorí hru vlastnia, viete si užiť aj vtipné chvíle. Len si prosím zapamätajte, že povedať v džungli že predátor je „na strome“, vašim kolegom v konečnom dôsledku veľmi nepomôže. 😉

Klady

  • soundtrack a zvuky predátora verné filmu
  • pohyb predátora

Zápory

  • ťažkopádnosť pohybu
  • rozlíšenie
  • rôznorodosť máp
  • pomalé získavanie vylepšení a iných zbraní

Informácie o hre

Predator: Hunting Grounds

Predator: Hunting Grounds 2020

 

  • Platforma: PlayStation 4
  • Žáner: asymetrický shooter
  • Výrobca: IllFonic
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Veronika Jankovičová

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk