Je to už tak dávno, čo som hral svoju prvý rely titul, že sa cítim nesmierne starý, keď si na to spomeniem. Bolo to na pracovnom notebooku môjho uja a nešlo to ani len vo fullscreene. Písali sa 90. roky a na názov si už nepamätám. O playku som vtedy nesníval, ale keď som ho dostal na Vianoce v roku 2001, zrazu som mal prístup k dobovým titulom, pričom jedným z nich bol kúsok s názvom Colin McRae Rally. Bola to nesmierna zábava a fakt, že novinka v podobe EA Sports WRC je od tých istých vývojárov, ma vrátil do detstva, keď bolo všetko krásne a bezstarostné.

Pamätám si, keď som dostal na recenziu Ghostrunner. Vôbec som netušil, do čoho idem. Áno, trailer som videl, no prvé sekundy hry ma utvrdili, že to nebude prechádzka ružovou záhradou. Napriek tomu išlo mimoriadne návykový kúsok, stačilo sa len naučiť jeho mechanizmy. Keď ste sa do toho dostali, nevedeli ste prestať hrať (napriek častému umieraniu). Dokázala teraz dvojka vyjsť z tieňa originálu?

Začiatok októbra už tradične patrí v podstate jedinej veľkej hokejovej hre NHL. EA pred tromi rokmi upustilo od skorších, septembrových vydaní, hoci tentokrát nastala jedna zmena, keďže obľúbený hokej nám americký vydavateľ naservíroval „už“ v prvý piatok v mesiaci. Športové tituly sú každým rokom predmetom rôznych diskusií a kontroverzií, keďže hráči obvykle nie sú spokojní s množstvom obsahu a smerom, ktorým sa tieto kúsky posúvajú. Od EA sme sa v priebehu posledných dvoch mesiacov dočkali rôznych prezentácií ohľadom noviniek v NHL 24, a to prevažne v hrateľnosti. Pozreli sme sa teda bližšie na to, ako sa s tým autori popasovali, koľko z nasľubovaného aj dodali a či to vôbec posunulo sériu tým správnym smerom.

Hneď na úvod si ujasníme moje znalosti a skúsenosti so superhrdinskými hrami a vlastne čímkoľvek, čo s nimi súvisí. Prirovnal by som ich k vystrašenému prváčikovi, ktorý prvý deň zasadá do školskej lavice a sám vlastne nevie, čo ho čaká. Príležitosť vyskúšať a recenzovať nového Spider-Mana bola preto výzva, ktorá nakoniec dopadla nad očakávania a zapísala sa veľkými písmenami do mojej hernej kroniky.

Nový názov, rovnaký obsah. Alebo nie? Ako priamy nástupca má EA Sports FC 24, samozrejme, blízko k predchádzajúcemu ročníku v podaní FIFA 23. V ponuke, hrateľnosti a herných režimoch sa však nachádza aj množstvo vylepšení, ktoré potešia nielen verných fanúšikov, ale aj hráčov v prípravke. My sme sa pozreli na verziu pre PlayStation 5 a toto je náš verdikt.

Pamätám si, že práve Mortal Kombat 2 bola prvá bojovka, s ktorou som sa ešte ako malý chlapec stretol. Len nedávno som videl na YouTube video, ako sa nahrávali postoje bojovníkov do týchto starých titulov. Samozrejme, vytiahol som svoj retro handheld a hneď som si to pustil aspoň na chvíľu. Dokonca som sa aj pohrával s myšlienkou pozrieť si film (ten z roku 1995), ale nejako na to nebol čas. Nakoniec moje nálady vyriešil náš šéfredaktor, ktorý mi napísal, či zoberiem na recenziu nový Mortal Kombat 1. Toto sú ponuky, ktoré sa neodmietajú...

Takže… 13 rokov, slovom trinásť rokov, ubehlo od vydania prvého Red Dead Redemption. Rockstar sa teda rozhodol, že uplynula ideálna čakacia doba, aby hry vydali na PlayStation 4, respektíve 5. Ja osobne som hral dvojku a musím povedať, že je to klenot, aj keď zastaralé ovládanie mi robilo vrásky na čele. O jednotku som nikdy nejako nezakopol, takže keď som dostal otázku, či to vyskúšam, musel som povedať jediné: „A to musím?“

Ďalší rok v podaní športových hier z produkcie Electronic Arts znamená, samozrejme, tradičné prepnutie koncových čísloviek a týka sa to aj simulácie amerického futbalu. Séria Madden preto vstupuje do ročníka 24, a akokoľvek sme od nej opäť neočakávali žiadne zásadné novinky, nakoniec k nejakým zmenám predsa len došlo. Ešte než vám začnem referovať o kvalitách diela samotného a postupne vypisovať tie dôležité zmeny a ich dopad na gameplay, je vhodné spomenúť, že EA konečne prestáva ignorovať jednu konkrétnu skupinu ochotne platiacich zákazníkov. Fanúšikovia NFL hrajúci na stolných počítačoch totižto konečne dostávajú next-gen podobu Maddenu, ale to je len jedna z prvých dôležitých vylepšení, o ktorej teraz bude reč.

Konečne sa to v univerze Votrelca začalo hýbať aj vo videohernom priemysle. Každý pamätník (ako ja) ale vie, že nie všetko je zlato, čo sa blyští. Problém s titulmi z tohto sveta je tu takmer odjakživa. Iba maličké percento z nich stojí za niečo a ostatok nám len pripomína trend, ktorý tu je tak dlho, ako prvé hry – hra podľa filmu stojí za prd, resp. film podľa hry stojí za dva prdy. Toto je v drvivej väčšine prípadov fakt pevný ako fyzikálny zákon. Výnimiek potvrdzujúcich pravidlo je ako šafranu, no nájdu sa. Môžeme to povedať aj o novinke Aliens: Dark Descent?

Final Fantasy XVI je hrou takou masívnou a členitou, že je ťažké vôbec začať o nej písať – snúbi sa v nej totiž pozoruhodné množstvo zaujímavých, skvelých či nových prvkov, takže ani poriadne neviete, kde skôr začať.

Keď sa povie Crash Bandicoot, každý si predstaví klasickú plošinovku. Beháte, skáčete, točíte sa, plazíte sa, šmýkate sa či hádžete o zem. Človek by ani nepovedal, koľko elementov potrebuje zvládať v takej detskej hre. To ale možno platilo v pôvodnej trilógii. Štvrtý diel s podtitulom It´s About Time priniesol nové mechanizmy a tie, ktoré sa vyskytovali k záveru, boli tak brutálne, že len málokto to dohral do konca. Vývojári z Toys for Bob nám teraz predstavili novinku z Crash univerza (ak to tak už smieme volať) a ja som mal za úlohu zistiť, či to bude zmena vítaná.

Myslím, že sám seba by som zaradil k fanúšikom Pána prsteňov. Inú ako predĺženú verziu filmovej trilógie si ani nepustím. Knihy mám prečítané a veľmi rád sa k jednej alebo druhej verzii vraciam. Preto som sa na vydanie The Lord of the Rings: Gollum tešil, ale to, čo prišlo, som nečakal.

Nové dobrodružstvo odpadlíka Cala Kestisa, to sú akcia inšpirovaná Miyazakim s prvkami Uncharted, príbeh šmrncnutý Andorom či atmosféra okorenená galaktickým „Divokým západom“, ktoré však namiesto Sily sprevádza aj pliaga dnešných trojáčkových hier.

Štúdio Guerrilla Games pokračuje vo svojej (krátkej) tradícii a zhruba rok po vydaní pokračovania Horizon tu máme jeho príbehové rozšírenie. Presnejšie je to rok a dva mesiace. Normálne som sa nad týmto dátumom pozastavil, keďže som rozmýšľal, či som recenziu na hlavnú hru písal tento február, alebo minulý. Tak ten čas letí… poďme však späť k tomu, prečo sme tu – k recenzii na DLC Burning Shores.

Ak ste si mysleli, že Rokfort bol za čias Harryho Pottera nebezpečný a zaujímavý, skúste ho navštíviť v 19. storočí.

Vyskúšali sme si headset PlayStation VR2 a podrobili ho nášmu testu. Ako obstál v porovnaní s predchádzajúcou generáciou virtuálnej reality od Sony?

Drsní kovboji na Divokom západe sú populárnymi hrdinami vo filmoch aj hrách sami o sebe. Keď však proti nim postavíte krvilačných upírov, je isté, že takýto žánrový mix vzbudí veľký záujem. Žiaľ, v prípade hry Evil West sa kvality ďalej než za hranicu tematiky veľmi neposunuli.

Milujem horory a hry z tohto žánru. Niektorí to možno nechápu a nenávidia strach v akejkoľvek podobe, no ten tu vždy s nami bol a prekonávať ho sa považuje za zdravé, ba dokonca duševne obohacujúce. Preto som sa, samozrejme, na The Callisto Protocol veľmi tešil. Nielen preto, že režisér Glen Schofield má na starosti jeden z mojich najobľúbenejších hororových titulov Dead Space, ale aj ako fanúšik všeobecne. Stojí však za to čakanie?

Telltale Games, vývojárske štúdio, ktoré pomohlo definovať príbehové adventúry založené na výbere z niekoľkých rozhodnutí, pred štyrmi rokmi nečakane ukončilo svoju činnosť. Teraz sa začínajú objavovať pokračovania niektorých titulov, ktoré ho dostali na mapu herného sveta. Jedným z nich je New Tales from the Borderlands, spinoff akčného RPG Borderlands.

Hororová séria Resident Evil je tu s nami už dekády. Nepoznám človeka, ktorý by nepoznal či už hru, alebo film. Registrujem aj existenciu nejakého zrušeného seriálu, ten som však ešte nevidel. Vraj to ani nestojí za pozretie. Ale teraz sa poďme venovať videohrám, ktoré to celé rozbehli, konkrétne najnovšiemu DLC pre Resident Evil Village s názvom Winters' Expansion.