Prečo by sa mal príbeh o bohoch tak veľmi držať pri zemi?
Keď je hra taká veľká, že sa v nej začnete strácať a zabúdať na súvislosti, potrebujete naozaj dobrý, trpezlivý a umne spracovaný naratív, aby ste dokázali udržať hráčov záujem. Assassin’s Creed Valhalla: Dawn of Ragnarök ho nemá, a tak budete usilovať o život postavy, ktorá vám je cudzia, a hnať sa za predmetom, ktorý vám je ešte cudzejší.
Pocity a dojmy sú všetko – dobrý príbeh vám nič nanútiť nemusí, no ten zlý vám musí neustále opakovať, čo je dôležité, aby ste na to nezabudli, pričom paradoxne zabúda objasňovať veci, bez ktorých veci nedávajú logiku.
Dawn of Ragnarök je impozantným DLC, no aj napriek svojej enormnej veľkosti autori akosi neboli schopní vytvoriť príbeh, ktorý by stál za rozprávanie – podarilo sa im však vytvoriť svet, ktorý sa predsa len oplatí navštíviť.
Valhalla je najmasívnejšou single-playerovou hrou, s akou som sa kedy stretol. Trúfam si tvrdiť, že pre bežného, pracujúceho hráča – nedajbože s deťmi a rodinou – je táto hra až príliš veľká na to, aby ju mohol prejsť skrz-naskrz. Podobne ako viking, ktorý je jej hlavnou postavou, aj ona vás prevalcuje čírou mohutnosťou, až vás z toho rozbolí hlava.
Príliš málo originality, príliš veľa balastu
Nečudo teda, že pokiaľ ide o expanziu v podobe Dawn of Ragnarök, treba rátať s desiatkami hodín obsahu – oficiálne s tridsiatimi piatimi. Ako to už ale pri Ubisofte býva, do tejto rovnice musíte započítať aj zbieranie platinových zlatých prútov, zbraní a častí rôznych brnení. Príbeh je navyše štrukturovaný tak, že sa po mape nachodíte hore-dole, takže aj keby ste stokrát nechceli „zabíjať“ čas hľadaním artefaktov, žiarivá zlatá guľôčka len pár sto metrov od vás bude mať zrejme až príliš silnú gravitáciu na to, aby ste sa tam nešli pozrieť. Išli ste? Výborne, a teraz môžete objavovať ďalších 50, až kým si nevšimnete, že ste vlastne vynechali jednu synchronizačnú „rozhľadnu“, ktorá vám na mape vyznačí ďalších desať.
Ak patríte medzi hráčov, ktorí potrebujú vyžmýkať z hry sto percent, držím vám palce, aby ste sa nezbláznili.
Podobne ako pri základnej hre, aj tu platí, že ak nemáte skalopevnú vôlu a nepôjdete len za hlavným príbehom, budete mať stále čo robiť – stále kam ísť, stále čo zbierať, stále čo objavovať. Kam sa pohnete, tam niečo je. Raz to je menšia vedľajšia úloha – ako napríklad odprevadiť istého trpaslíka s menom na „F“ k láve na vrchole hory, aby do nej mohol hodiť prekliaty prsteň. Inokedy zase budete trpaslíkov zachraňovať pred ľadovými obrami, a tí vám z vďačnosti prezratia, kde sa ukrýva niektorý z jotnarských veliteľov. Práve po ich zabití totiž získate časť špeciálnej sady brnenia, vďaka ktorej môžete bez ujmy prejsť istým ľadovým portálom a tam... nuž, uvidíte.
Dawn of Ragnarök má svoje zaujímavé či úsmevné momenty, no sú skôr vzácnosťou než častým javom.
Svojím spôsobom si Ubisoft stále „ide svoje“ a umelo nafukuje niečo, čo by vôbec nemuselo mať také gigantické rozmery, ale netvrdím, že to je vyslovená márnosť. Nemôžete aspoň povedať, že za pomerne vysokú, 35-eurovú cenovku (na DLC) dostanete málo obsahu. Platí tu pomerne jednoznačný pomer 1:1 – 35 hodín za 35 eur, to je euro na hodinu. Nie zlý obchod, ak sa na to pozeráte čisto z matematického hľadiska.
Ale to je tiež jediné hľadisko, z ktorého sa to oplatí.
Vizuálne iné, v jadre to isté
Predchádzajúce DLC, ktoré nás zaviedli do Francúzska či Írska, boli, čo do veľkosti, veľmi slušné, no ani jedno sa v tomto smere nevyrovná Ragnarök. Keď Ubisoft hovorí, že ide o jeho doposiaľ najambicióznejšie rozšírenie, neklame – len nesmiete čakať, že bude zase do bodky hovoriť pravdu.
Skôr než čírou rozľahlosťou si vás Dawn of Ragnarök zrejme získa skôr svojou „výletnou povahou“. Akoby ste vypadli z rutiny na služobku do zahraničia – stále ste to vy, stále niečo robíte, ale je to iné, možno trochu oddychové. Taký efekt na mňa DLC malo – ako prázdniny.
Ragnarök hráčom predstavuje odklon z pomerne „realistického“ sveta smerom k fantastike inšpirovanej severskou mytológiou. Je to svet plný obrovských lietajúcich kamenných ostrovov, horských štítov zo zlata, masívnych sôch trpasličích kráľov a dedín a miest zničených lávou. Ak už pre nič iné, Dawn of Ragnarök má oproti zvyšným rozšíreniam navrch už len tým, že sa neodohráva na Zemi... teda, pardon, v Midgarde.
To však, prirodzene, samo o sebe nestačí. Pokiaľ ide o to, do akej miery až Ubisoft inovoval gameplay a hru celkovo, nejde o žiadnu revolúciu. Vizuálne a pocitovo je tento svet iný, to určite – inak sa to ani nedá, keď ľudí nahradili trpaslicí alebo ľadoví či ohniví obri.
V jadre však nejde o prílišný experiment a všetko, čo mohlo byť fantastické, skôr steká po povrchu ako sopeľ namiesto toho, aby preniklo priamo do žily. To, čo nájdete tu, sa navonok síce líši od mechaník v základnej hre, ale inak je to v zásade práca cez kopirák.
Znova budete, napríklad, hľadať poklady, a aj tentoraz ich získate až po prekonaní mierne až stredne náročných „puzzle“, pričom novinkou sú len kryštálové gule, ktoré musíte zoradiť tak, aby sa lúč svetla vychádzajúci z tej počiatočnej dostal až do ciela a odomkol vám dvere.
Tieto minihry – z hľadiska noviniek – dopĺňajú napríklad utajené trpaslíčie sály, kde sa obyvatelia Svartalfheimu ukrývajú pred okupantmi z Muspelheimu a Jotunheimu, a ktoré slúžia podobne ako vo Valhalle mestá. Nájdete tu kupcov, tatérov či krotiteľov koní, no predovšetkým kováčov, ktorí vám vedia – s pomocou vzácneho minerálu nazývaného „silika“ – vylepšiť váš „Hugr-Rip“. Ten je jedinou skutočnou novinkou.
To najlepšie hneď na začiatku?
Tento unikátny dar, ktorý dostanete v úvode DLC, vám dokáže prepožičať až tri rôzne schopnosti (naraz), a to tak, že absolvujete „hugr“ – teda akúsi životnú silu, esenciu – z porazeného nepriateľa. Nepochybne najpoužívanejším bude hugr Muspelov, vďaka ktorému budete vyzerať ako oni, ale najmä budete počas krátkeho trvania schopnosti odolní voči láve. To oceníte nielen počas plnenia misií, ale najmä pri hľadaní už spomínaných pokladov a artefaktov.
Ďalším užitočným bonusom bude hugr obrovského havrana, vďaka ktorému sa sami budete môcť na jedného zmeniť. Ak vás rozčuľovalo to neustále lezenie po stenách a skalách, vďaka premene na dravého vtáka zdoláte akúkoľvek výšku hravo a rýchlo. Bohužiaľ, dĺžka schopností vrátane tejto nie je príliš štedrá a jednoznačne by si zaslúžila trochu benevolentnejší časovač.
Z vtáčej perspektívy si však naplno vychutnáte krásu a rozmanitosť tejto úplne novej mapy. Dawn of Ragnarök sa odohráva vo svete trpaslíkov, teda vo Svartalfheime – krajine plnej gigantických, majestátnych sôch dávnych kráľov či hôr z rýdzeho zlata. Ide o celkom príjemnú zmenu oproti základnej hre a pokiaľ ide o snahu rozumne sa od nej odlíšiť, povedali by som, že Ubisoft odviedol decentnú prácu. Teda, čo sa dojmov a pocitov týka.
O tomto príbehu veru skaldi spievať nebudú
Ako som už načrtol vyššie, mapa je (aspoň na DLC) obrovská, takže jej plné „prejdenie“ vám naozaj zaberie toľko, čo hociktorá iná celá hra. Len samotný príbeh je dosť dlhý, a ak si k tomu prirátate všetky tie bočné aktivity, bude to na dlhé lakte.
Žiaľ, akokoľvek je svet Svartalfheimu krásny a akokoľvek sú postavy predstavené v tomto DLC zaujímavé, dejová línia by si zaslúžila oveľa kreatívnejší prístup.
V Dawn of Ragnarök sa už po tretíkrát (po snových pasážach v Asgarde a Jotunheime, ktoré sú dostupné v rámci základnej hry a predstavujú akési prológy k DoR) zhostíte úlohy kráľa Asgardu, mocného Všeotca a pána severských bohov Odina. Zápletkou deja je, že ohnivý obor Surtr, ktorý je v proroctve strojcom Ragnaröku, teda konca sveta, uniesol vášho syna Bardra a vy sa ho snažíte zachrániť a získať naspäť.
Problémom je, že už samotná premisa pokulháva, pretože k Baldrovi budete mať len ťažko nejaký citový vzťah a osobne som necítil žiadnu emóciu, ktorú sa mi z obrazovky snažil Eivor (alias Havi, teda Odin) natlačiť do hlavy. Autori mohli byť kreatívni, koniec koncov, nórskej mytológie sa držali len veľmi voľne a v mnohých smeroch išli vlastnou cestou. V podstate takmer všetko, čo je v AC Valhalla spojené so severským božskom, je vybásnené a pomenené. Škoda len, že v tomto prípade trochu šmatľavo. To už aj taký Fallout 3 dokázal načrtnúť otcovsko-synovský vzťah lepšie ako to, čo (ne)uvidíte medzi Havrim a Baldrom.
Ani rozprávanie samotného príbehu vás za srdce nechytí a najzaujímavejšia postava celého DLC, princezná Muspelheimu Eysa, je poväčšine nevyužitá, hoci zohráva jednu z tých dôležitejších úloh.
Z príbehového hľadiska Ragnaröku chýbajú prekvapivé momenty a zvraty, emócií tam je tiež ako šafranu a záver celého DLC pôsobí dosť neuspokojivo, nehovoriac o tom, že príbeh je – vzhľadom na to, ako málo dobrých pasáží zahŕňa – zbytočne natiahnutý. A je to obrovská, obrovská škoda, pretože nie každý deň môžete hrať za nórskeho boha.
Našťastie, Ragnarök obsahuje množstvo ďalších kratochvíľ, vďaka ktorým ten slabší príbeh hre prepáčite. Ono, ak robíte DLC k výbornej hre, akou AC Valhalla naozaj je (presvedčte sa o tom v mojej recenzii, ďakujem veľmi pekne!), a skopírujete základné, neodmysliteľné prvky, máte decentnú šancu na to, že vám to prejde. Možno nie na jednotku, ale na takú trojku hej. Je škoda, že Ubisoft nebol odvážnejší a kreatívnejší a nevyužil plný potenciál toho, čo by asi znamenalo prevteliť sa do kože bájneho Odina – na strane druhej treba rešpektovať, že DLCčka predsa majú trasu už vyznačenú základnou hrou, a podobne ako vlak, aj ony sa musia držať vytýčených koľají.
Hľadať, zbierať, bojovať
Aby sme sa však nedržali pochybných úvah „čo by bolo, keby...“, rozoberme ešte posledných niekoľko restov, ktoré treba spomenúť. Tešiť sa môžete znova na perfektný dabérsky výkon Magnusa Bruuna (ak hráte za Eivora-muža; výkon Cecilie Stenspil, žiaľ, posúdiť neviem), dynamické a efektné súboje a najmä výzvy, ktoré predstavuje nové rozšírenie určené pre hráčov s úrovňou postavy 300+.
Ak vás bavia bojové sekvencie, určite si užijete arénu jednej z valkýr, v ktorej sa budete môcť postaviť predchádzajúcim padlým a mýtickým nepriateľom zo základnej hry. Boje v aréne sú však okorenené rôznymi hendikepmi, ktoré si sami volíte – a čím viac si ich zakliknete, tým vyššiu odmenu získate. Trik je však v tom, že každý z týchto „debuffov“ musíte najprv v trpasličom svete nájsť vo forme „balady“, takže hor sa zase hľadať nejaké veci a namiesto zlatých bodiek na mape naháňať tie biele.
Pokiaľ ide o odmeny, ktoré získate za súboje v aréne: tie sú obstojné, no nijako neohurujúce. Najlákavejší bude nepochybne Odinov háv, ktorý je však v podstate len upravenou a obyčajnejšou verziou Twilight sady brnenia, ktorú Ubisoft pribaľoval k predobjednávkam DLC. Horšou správou je, že jednotlivé časti Odinovho brnenia sú dosť drahé, pretože sa kupujú za špeciálnu menu, ktorú získavate len súbojmi v aréne valkýr. Ak teda budete chcieť kompletnú výzbroj Všeotca a ešte aj zbrane so štítom, pripravte sa na hodiny poriadneho grindovania.
O tom však hry Ubisoftu často sú – o opakovanom vykonávaní tej istej (alebo podobnej) činnosti. V prípade Valhally a jej DLC Dawn of Ragnarök je to však, našťastie, ešte celkom zábavné a zďaleka nie také únavné či útrpné ako v iných hrách od tohto vydavateľa. Aj to chce určitým spôsobom talent; vytvoriť niečo po xy-krát tak, aby to nepôsobilo až tak nútene. Ale stačí to?
Naše hodnotenie
Informácie o hre
ASSASSIN’S CREED VALHALLA: DAWN OF RAGNARÖK 2022
- Platforma: PlayStation 5
- Žáner: RPG
- Vývojár: Ubisoft
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- RECENZIA: Starfield nie je zázrak z nebies, ale viac než solídny nástupca Skyrimu a Falloutov 14. sep 2023
- RECENZIA: Final Fantasy XVI je príbehovou bombou a akčnou peckou, ale vcelku mizernou RPG 17. júl 2023
- RECENZIA: The Elder Scrolls Online: Necrom má zaujímavú ulitu, ale prázdne vnútro 29. jún 2023
- Do Horizon: Forbidden West pribudol pamätník, ktorý vzdáva hold zosnulému Lanceovi Reddickovi 24. jún 2023
- Assassin's Creed Mirage evokuje návrat ku koreňom série, no Basim sa zjavne dokáže... teleportovať 12. jún 2023
