Prepáč, Kratos, ale už nie si tým najzaujímavejším bohom v miestnosti.
Pokračovanie príbehu Krata a Atrea na jednej strane pôsobí a aj sa hrá takmer identicky ako prvý diel, na strane druhej však obsahuje – aspoň oproti jednotke – revolučné zmeny. Predstavte si dosku, ktorá má na každej strane inú farbu, iný vzor, iný povrch, a scenáristi vám ju miestami otáčajú. Raz vidíte a zažívate jedno, raz niečo druhé.
God of War Ragnarök je buď najlepšou hrou roku 2022, alebo minimálne jednou z najlepších. To, čo bolo na prvom dieli skvelé a čo sme si v tomto reštarte kultovej PlayStation značky zamilovali, je v druhej časti zachované a znásobené ďalšími príbehovými a hernými prvkami. Pokaziť si zážitok z noviniek a prekvapení, ktoré prináša, prehnaným sledovaním gameplay záberov – alebo, nedajbože, čítaním si uniknutých informácií na internete, je niečo, čo naozaj, naozaj neodporúčam.
„Ragnarök je ódou na panteón plný bohov a ich komplikovaných pováh, ambícií a vzťahov, kde sa do značnej miery stiera hranica jedného hlavného hrdinu.“
Ako recenzent som mal to šťastie, že som sa k hraniu dostal asi tri týždne pred vydaním a nemal som vlastne ani šancu niečo vopred zachytiť. Všetko, čo som videl a zažil, pre mňa bolo úplne nové, presne tak, ako to autori zamýšľali. A bolo to perfektné.
Neviem si ani len predstaviť frustráciu štúdia Santa Monica z toho, že hra sa dostala na trh predčasne, a že väčšina fanúšikov sa teraz musí obávať spoilerov a vyhýbať sa im ako čert krížu. Autorom, ktorí patria pod značku PlayStation Studios, sa podarilo vytvoriť majstrovskú, prepracovanú videohru, ktorá je hodná každého eura, ktoré stojí, a každej minúty, ktorú sme strávili čakaním na ňu.
To najlepšie z filmu aj videohry
Škoda, že obrovské vydania exkluzivít od spoločnosti Sony sprevádzajú v posledných rokoch také problémy. Niečo podobné, byť o dosť horšie, sa stalo už pri uvedení The Last of Us II pred vyše dvomi rokmi. God of War Ragnarök však s týmto titulom nespájajú len počiatočné problémy, ale najmä viac než solídny, emóciami podchytený príbeh a bravúrne napísané postavy. Tieto kvality boli zreteľné už v God of War (teda predchádzajúcom dieli), no Santa Monica arzenál hlavných hrdinov druhého dielu niekoľkonásobne zväčšila – a každý jeden charakter pôsobí nanajvýš uveriteľne a, čo je vtipné, ľudsky. Ide, koniec koncov, o bohov, no značne poľudštených.
Áno, stále sú to "supermani" s neskutočnou silou a jedinečnými, čarovnými schopnosťami, no poháňajú ich vpred rovnaké pohnútky ako nás; láska, nenávisť, zvedavosť, strach či neistota.
Ak bol God of War príbehom prehlbujúceho sa puta medzi otcom a synom, Ragnarök je ódou na panteón plný bohov a ich komplikovaných pováh, ambícií a vzťahov, kde sa do značnej miery stiera hranica jedného hlavného hrdinu.
Vo všetkých doterajších God of War hrách to bol práve spartanský boh vojny, ktorý figuroval ako skrz-naskrz titulná postava. Dôležitosť Atrea – Kratovho potomka – vyšla najavo až na konci predchádzajúceho dobrodružstva a pokiaľ ide o Kratovu minulosť v Grécku, tú nechal pevne za sebou.
„To, že ani jedna z postáv mi neprišla o nič menej zaujímavá ako tá ďalšia, je pre mňa jednou z najfascinujúcejších vecí na tejto hre.“
Všetko, čo sa v prvej hre rebootovanej série stalo, má v tej druhej svoje opodstatnenie, vracia sa a pripomína. Nič nepôsobí vynechane, ba dokonca ani vedľajšie aktivity ako náročné skúšky v pekelnom Muspelheime či súboje s valkýrami a ich kráľovnou. Väzba medzi prvým a druhým dielom je neskutočne silná a neprichádza mi na um žiadna iná hra, ktorej úvodný diel by bol tak tesne spätý s pokračovaním.
Ak bol Kratos v prvom dieli alfou a omegou, v Ragnaröku to tak už nie je. Ničiteľ Olympu síce stále predstavuje hlavnú postavu, no tých je odrazu oveľa viac. Atreus je v popredí oveľa častejšie, postavený na roveň s otcom, čo sa dôležitosti v rámci príbehu a hry celkovej týka. Už to nie je nesmelý chlapec, ktorý sa snaží "zalíškať" drsnému, emocionálne mŕtvemu obrovi, ktorého má za otca.
Nielen Atreus si však prešiel poriadnou zmenou. Oveľa viac priestoru dostávajú aj trpaslíci Brok a Sindri, na scénu sa vracia aj Ódinova bývalá manželka Freya, čo-to sa dozvieme o minulosti mudrlanta Mimira a v tomto bode už nie je žiadnym tajomstvom, že do zástupu hlavných postáv sa konečne začlenia aj predtým len spomínaní hrdinova Asgardu osobne.
Stretnete sa tak nielen s Thorom a samotným Všeotcom, ale aj ďalšími príslušníkov tzv. ásov. Tí však nie sú len kulisou, ale presne zapadajú do deja, majú svoje osobnosti, pre ktoré ich budete milovať alebo neznášať. Nie sú čiernobieli, ale mixnutí a komplikovaní, takže budete mať problém sa v nich vyznať.
A to je dobre, pretože tak sa píše kvalitný dej, ktorý sa vám dostane pod kožu a budete ho mať vytetovaný na mysli ešte dlho po tom, čo poslednýkrát odložíte ovládač od konzoly.
To, že ani jedna z postáv mi neprišla o nič menej zaujímavá ako tá ďalšia, je pre mňa jednou z najfascinujúcejších vecí na tejto hre. Nielenže sú fantasticky nadabované a zahrané, ale scenáristicky priam dovedené k dokonalosti. Najprv vás hra vedie k tomu, aby ste určité persóny neznášali a vyhranili sa voči nim, no potom získate pohľad z inej perspektívy, inými očami, a odrazu neviete, čo si máte myslieť. Geniálne.
„Takmer všetko podlieha naratívu, tomu, čo sa na obrazovke deje, a presne vymedziť hranicu toho, čo sa týka čisto hrateľnosti – bez príbehového presahu – je neraz veľmi komplikované.“
Čím menej viete, tým lepšie
Nemáte tu v podstate žiadne delenie bohov na dobrých a zlých, len spomínanú perspektívu, ktorá sa, a to vám garantujem, bude počas hrania meniť. Tak veľmi rád by som vám povedal viac, rozobral každú jednu postavu hlbšie, no išiel by som ostro proti tomu, čo som napísal vyššie – že určité veci, a je ich väčšina, si musíte zažiť priamo v hre. God of War Ragnarök je jeden z tých titulov, kde sa oplatí baviť len o tom, aká je gameplay, a aj to nie v plnej miere, pretože všetko ostatné je väčším alebo menším spoilerom.
Takmer všetko podlieha naratívu, tomu, čo sa na obrazovke deje, a presne vymedziť hranicu toho, čo sa týka čisto hrateľnosti – bez príbehového presahu – je neraz veľmi komplikované.
Úprimne, nerozumiem tak celkom ani samotnému Sony, ktoré toho vo svojich traileroch ukázalo (aspoň podľa môjho názoru) až príliš veľa. Stačí sa pozrieť na Thora či Odina, ktorých dizajn, osobnosť a dabing sú tak neskutočne dokonalé, že by som to držal v tajnosti až do poslednej minúty. Na jednej strane sú možno verní určitým archetypom, no do väčšej miery išli herní dizajnéri v tomto smere vlastným chodníčkom.
Čím menej o druhom God of War viete predtým, než ho začnete hrať, tým lepšie pre vás.
„Hybnou silou už nie je Kratos, ale Atreus, a tento God of War už nie je len Kratovým príbehom.“
Hlavne Odin ma veľmi prekvapil nielen povahou, ale tiež výberom dabingového herca. Zatiaľ čo mužný a povahou Kratovi podobný Thor v podaní Ryana Hursta (Živí mŕtvi) viac-menej zodpovedá tomu, ako si boha hromu a bleskov predstavujete, otca všetkých severských bohov vnímam skôr ako akýsi experiment. Odina dabuje Richard Shiff (alias dr. Glassman a Shaunov mentor z Dobrého doktora), ktorý do tejto postavy vnáša svoju osobitnú charizmu – a opäť s fantastickým výsledkom. Nič proti Odinovi v podaní Anthonyho Hopkinsa, ale Shiff je o niekoľko úrovní niekde inde.
Hlavné postavy v Ragnaröku sú skrátka jeho najväčšou devízou. Hybnou silou už nie je Kratos, ale Atreus, a tento God of War už nie je len Kratovým príbehom. Zatiaľ čo v jednotke ste hľadali najvyšší vrchol vo všetkých deviatich svetoch, aby z neho mohli otec so synom rozprášiť popol obryne Faye, Kratovej druhej manželky a Atreovej matky, tentoraz je v stávke oveľa, oveľa viac. Zápletka prvého dielu možno bola dojímavejšia, originálnejšia a komornejšia, no aj inak tuctový "koniec sveta" alias Ragnarök je v podaní scenáristov a dizajnérov zo Santa Monicy pomerne originálnym a hlavne pútavým dobrodružstvom.
Kratos už nie je jedinou hrateľnou postavou
Filmovosť je teda v druhom dieli oproti tomu prvému znásobená, zatiaľ čo samotná gameplay je v prevažnej miere nezmenená. Nechcem však navodzovať dojem, že ide plošne o rovnakú hrateľnosť ako v jednotke. Zatiaľ čo to "gro", to jadro, zostáva nemenné, autori k nemu pridali ďalšie vrstvy. Kratos už, napríklad, nie je jedinou hrateľnou postavou, čo veľa vecí mení – nielen to, ako sa God of War teraz hrá, ale aj to, akým štýlom je rozprávaný príbeh. Nezabudnite: dôležitá je perspektíva.
A rozdiel medzi tým, keď hráte za Kratosa a keď nie, je diametrálny. Dokonca som sa pristihol pri tom, že sa mi miestami lepšie hrá za niekoho iného, pretože je to niečo svieže a odlišné od ťažkopádnej hory svalov, akou je Duch zo Sparty. Dojmovo je na obrazovke tiež oveľa viac dialógov a interakcie medzi postavami, pretože teraz už nejde len o Krata a Atrea.
Ten už nie je malým chlapcom, ale dospievajúcim mužom, ktorý si hľadá vlastnú cestu a snaží sa vytvoriť vlastný osud. Zatiaľ čo Krata, rovnako ako predtým, ženú vpred jeho otcovské a ochranárske pudy a zväčša sa díva len smerom "dnu", Atreus je oveľa otvorenejší voči tomu, čo sa deje vo svete. To vedie k viacerým sporom – a odlúčeniam – medzi ním a otcom, takže Kratovi budú po novom robiť spoločnosť aj iné hlavné postavy.
A nielen jemu.
Pribudla aj nová, štýlová zbraň
Okrem obohatenia už známej hrateľnosti sa rozšíri tiež arzenál Kratových zbraní, ktoré po novom nebudú zahŕňať len ľadovú sekeru Leviathan a ohnivé čepele chaosu známe aj z pôvodných God of War hier, keď mala séria skôr akčné ladenie. Akcie je však dosť aj tu; súboje vás čakajú na každom kroku a hlavne tie s bossmi sú neraz pomerne vyzývavé a pre laického hráča vcelku náročné aj na vyváženej, teda strednej, obtiažnosti.
K pokračovaniu, ako inak, patria aj nové triky, kombá a vylepšenia, rovnako ako nové sady brnení. Novinkou je plnenie určitých bojových výziev, ktoré pozostávajú z kvantity použitia danej schopnosti. Ak napríklad použijete 30-krát hod sekerou, dostanete sa na bronzovú úroveň, následne na striebornú a zlatú, čím si odomknete mierne vylepšenie príslušnej schopnosti.
„Ragnarök je teda God of War skrz naskrz, skutočné pokračovanie postavené na základoch prvého dielu.“
Familiárne bude napríklad vkladanie rún do zbraní, vďaka ktorým získate prístup k špeciálnym útokom, a tiež vylepšovanie vašej výbavy pomocou striebra a vzácnych surovín. Ich zisk je však, podobne ako väčšina vášho inventára, viazaný na postup v hre. Jedinou variabilitou je to, do akej miery a kedy sa rozhodnete plniť vedľajšie úlohy. Tie majú čiastočne charakter "questov" z prvého dielu, ako napríklad hľadanie strateného pokladu či posielanie duchov na onen svet, no niektoré väčšie "bokovky" sú viazané, byť skôr zľahka, priamo na príbeh a hlavné postavy a dotvárajú ich pozadie či bližšie objasňujú to, prečo konajú tak, ako konajú.
Paralelu s prvým dobrodružstvom Krata a Atrea predstavuje aj samotný herný svet, ktorý je tentoraz o poznanie väčší, no stále rozdelený na deväť ríší, do ktorých cestujete po konároch mýtického stromu Yggdrasil. Ten sa rozprestiera nad všetkými časťami kozmu vrátane Zeme, teda Midgardu. Tentoraz však zabudnite na Tyrov chrám, teraz opustený a obklopený snehom a ľadom.
Ragnarök je teda God of War skrz naskrz, skutočné pokračovanie postavené na základoch prvého dielu. Známe lokality sa, rovnako ako hrdinovia predchádzajúcej odysey, vracajú, no sú neraz veľmi zmenené. Najmä spomínaný Midgard, postihnutý Fimbulskou zimou, prvým znamením blížiaceho sa Ragnaröku, konca všetkých dní, už takmer ničím nepripomína idylku z prvého dieru, kde bolo Jazero deviatich stredobodom celej hry a cestovania do jej rôznych častí. Všetko je nehostinné a zamrznuté, pričom jedinými obyvateľmi sú nemŕtvi draugrovia a lúpežníci. Vašou novou "základňou", cestovateľským uzlom, sa teda stane iné miesto, ktoré sa postupne zmení na nový domov nielen pre vás, ale aj ďalších spoločníkov.
Režim výkonu vám zabezpečí vyše 60 fps
Po technickej stránke je God of War Ragnarök impozantnou, audiovizuálne "vymazlenou" hrou, ktorá vám ponúka možnosť výberu medzi 60+fps alebo vyšším rozlíšením. Režim výkonu, najmä s použitím VRR (variabilnej obnvovacej frekvencie, funkcie, ktorú ponúkajú novšie modely televízorov), vám zabezpečí maximálne plynulé hranie pohybujúce sa v priemere na 70 až 80 fps bez väčšej kvalitatívnej straty.
Po vzore remaku prvého The Last of Us je Santa Monica ďalším štúdiom Sony, ktoré vo svojej hre ponúka širokú paletu nastavení týkajúcich sa prístupnosti a modifikovania hry. Po novom tak môžete využiť nielen niekoľko režimových "balíčkov" určených pre rôzne hendikepovaných hráčov, pričom jednotlivé nastavenia tých preddefinovaných profilov viete nezávisle od seba meniť, ale aj plejádu rôznych konfigurácií týkajúcich sa titulkov, zvuku, ovládania, použivateľského rozhrania či náročnosti jednotlivých aspektov hry.
„Svet na vašej obrazovke tak pôsobí uveriteľne a ozajstne, interakcie prirodzene a nenútene. Len máloktorá hra je napísaná tak umne ako God of War Ragnarök.“
Hoci je škoda, že God of War Ragnarök nie je konečne tým čoraz bájnejším next-gen titulom, ktorý by prelomil ľady kompromisu a poskytol natívne 4K so stabilnými 60 fps, stále ide o hru, ktorá bohato ťaží z výkonu a špecifikácií konzoly PlayStation 5. K dispozícii tak máte napríklad 3D audio či haptickú odozvu, ktorá sa sem mimoriadne hodí a často je doladená do najmenšieho detailu, rovnako ako vibrácie ovládača. V hre máte, napríklad, určité kryštalické plochy, od ktorých sa odráža vaša sekera, keď ju na ne hodíte – a keď takto medzi dvomi takýmito bodmi vytvoríte akési "perpetum mobile", váš ovládač bude striedavo jemne vibrovať v ľavej a pravej časti, podľa toho, z ktorej strany sa práve zbraň odrazí.
Je to detail, drobnosť, ale dobre demonštruje to, ako veľmi si dali autori na tejto hre záležať. Táto precíznosť sa objavuje napríklad aj vo všadeprítomných dialógoch, takže nikdy nie je ticho príliš dlho. Ani raz som nemal pocit, že by išlo o pasáže silené. Miestami dokonca takéto hantýrky skĺznu do vkusného a vcelku vydareného humoru. Postavy živo komentujú dianie, a to napríklad aj vtedy, keď sa vrátite do už preskúmanej oblasti, kde ste napríklad museli pri prvej návšteve nechať nejakú truhlicu s pokladom, pretože ste ešte nemali predmet potrebný na to, aby ste sa k nej dostali.
Svet na vašej obrazovke tak pôsobí uveriteľne a ozajstne, interakcie prirodzene a nenútene. Len máloktorá hra je napísaná tak umne ako God of War Ragnarök.
Nútená turistika a ešte aj bez dobrej fotky!
Hľadať na tejto hre chyby je skôr vecou „hnidopíšstva“ a vysoko osobných preferencií, no dva nedostatky tu predsa len bijú do očí. Jedným je absencia pokročilejšieho rýchleho cestovania, ktoré je v hre riešené pomocou tzv. mystických brán.
Bohužiaľ, tým, že jednotlivé mapy sú väčšie a týchto brán je v nich ako šafranu, môže sa stať, že sa v niektorých častiach hry až nepríjemne veľa nachodíte. Stalo sa mi to napríklad v trpaslíčej ríši Svartalfheim, kde som v jednej z vedľajších úloh nevedel zabiť nepríjemného bossa, a keď som sa chcel frustrovaný vrátiť späť k hlavnému príbehu, musel som hodnú chvíľu šplhať, skákať, veslovať a kráčať k najbližšiemu portálu. Hre by určite prospelo, keby bol tento systém cestovania trochu dynamickejší a menej... turistickejší.
Druhou, byť už nie tak veľmi "tragickou" záležitosťou, je absencia foto režimu pri vydaní hry. Autori síce oznámili, že neskôr túto funkcionalitu pridajú prostredníctvom aktualizácie, dnes však patrí táto fíčurka medzi štandardnú výbavu každého trojáčkového titulu. A God of War má úžasných scenérií či dramatických momentov viac než dostatok, je preto škoda, že sa hráči nemôžu pri vytváraní screenshotov príliš výbúriť.
Jednu vec však vývojárom nadovšetko kvitujem: konečne. žiadne. zabíjanie. valkýr!
Naše hodnotenie
Informácie o hre

God of War Ragnarök 2022
- Platforma: PlayStation 5
- Žáner: akčná adventúra
- Vývojár: SIE Santa Monica Studio
- Vydavateľ: Sony Interactive Entertainment
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!