To, čo ešte pred niekoľkými rokmi znelo ako fantázia zo sveta science fiction, sa dnes stáva skutočnosťou. Výskumníci na celom svete používajú najmodernejšie algoritmy umelej inteligencie na preklad a analýzu zvukov, ktoré vydávajú rôzne druhy zvierat – od veľrýb až po netopiere. Cieľ? Vytvoriť nástroje, ktoré by nám umožnili skutočne rozumieť iným živočíchom. O nových pokrokoch informoval web Talk Android.
Vedci z Inštitútu Maxa Plancka zaznamenali zásadný pokrok v analýze vokalizácie tzv. nahých krtkov. Pomocou strojového učenia identifikovali, že každá kolónia týchto hlodavcov používa vlastný „dialekt“, ktorý si odovzdávajú medzi generáciami. Tento objav naznačuje, že živočíšne komunity môžu disponovať zložitejšou formou komunikácie, než sme predpokladali.
Nie sme jediní, kto má jazyk
Strojové učenie, ktoré umožňuje počítačom zlepšovať sa skúsenosťami, hrá v tomto procese kľúčovú úlohu. Rovnaké technológie, ktoré umožnili prekladače ako Google Translate, sa teraz používajú na dekódovanie zvieracej komunikácie. Vedci analyzovali desiatky tisíc zvukov nahých krtkov, netopierov, vrán či ošípaných, aby pomocou umelej inteligencie odhalili význam jednotlivých vokalizácií.
Jedným z najzaujímavejších nástrojov je softvér DeepSqueak z Washingtonskej univerzity, ktorý analyzuje ultrazvuky myší a potkanov. Systém dokáže rozlíšiť medzi šťastnými a negatívnymi zvukmi, napríklad medzi prejavmi radosti z odmeny a znakmi stresu či bolesti. Táto technológia sa už úspešne aplikuje aj na veľryby, u ktorých pomohla identifikovať odlišné druhové „prízvuky“ a dokonca objaviť nový druh veľryby.
CETI: Projekt, ktorý chce rozlúštiť jazyk veľrýb
Jednou z najambicióznejších iniciatív je Project CETI (Cetacean Translation Initiative), ktorý si kladie za cieľ preložiť jazyk vorvaňov. Vedci plánujú umiestniť do oceánov špecializované podvodné mikrofóny, ktoré budú zbierať milióny zvukových údajov. V kombinácii s kontextom – čo veľryba robí, kde sa nachádza, ako sa správa – budú algoritmy schopné rozpoznať vzory a možno aj význam jednotlivých „viet“.
Netopiere, lemury, delfíny: AI sa učí univerzálny jazyk prírody
Výskum na univerzite v Tel Avive ukázal, že aj netopiere používajú špecifické zvuky na vyjadrenie agresie, a to v závislosti od kontextu. Pomocou kamier a mikrofónov výskumníci sledovali kolóniu netopierov 75 dní a naučili AI rozlišovať medzi desiatkami typov volaní.
Podobné výskumy prebiehajú aj na iných druhoch – vrátane delfínov, lemurov, vrán či domácich zvierat. Cieľ je rovnaký: spojiť zvuk, kontext a správanie do prehľadného modelu, ktorý by dokázal prekladať zvieracie vyjadrenia do pojmov zrozumiteľných človeku.
Budúcnosť komunikácie medzi druhmi
Táto technológia môže mať obrovské dôsledky – nielen vedecké, ale aj etické. Lepšie porozumenie zvieracej reči môže zmeniť spôsob, akým pristupujeme k ochrane prírody, veterinárnej starostlivosti či interakcii s domácimi miláčikmi. Môžeme sa ocitnúť na prahu revolúcie v chápaní neľudskej inteligencie – a možno aj samotného pojmu „jazyk“.
Zvieratá nás už možno dávno „oslovujú“. Umelá inteligencia nám konečne umožní počúvať.
