O očakávanom projekte TrainStation 3 – ostro sledovaný prírastok do portfólia najväčšieho slovenského herného štúdia Pixel Federation – sme si referovali pred pár mesiacmi. Otázne však zostáva, či tento vlak v prvých mesiacoch po vydaní dorazí do stanice s nápisom „zábava“, alebo sa vykoľají na slepej koľaji frustrácie, poháňaný viac honbou za ziskom než snahou o kvalitný hráčsky zážitok.
Základné princípy hrateľnosti TrainStation 3 stoja na niekoľkých kľúčových pilieroch. Hráči ujímajú úlohy začínajúceho železničného magnáta, ktorého cieľom je vybudovať rozsiahlu a prosperujúcu dopravnú sieť. Primárnou činnosťou je vypravovanie rôznorodých vlakových súprav: nostalgické parné lokomotívy, robustné dieselové stroje, moderné elektrické jednotky či futuristické maglevy. To všetko s cieľom plniť rôzne kontrakty. Predmetné kontrakty vyžadujú prepravu širokej škály surovín a tovarov, ako sú drevo, oceľ, uhlie, ale rovnako tak nechýbajú cestujúci, pošta či špecializované priemyselné výrobky. Súbežne s logistikou prebieha aj budovateľská časť. Získané prostriedky viete investovať do výstavby a vylepšenia koľajníc, staníc, dep a pridružených budov, kam spadajú závody na suroviny alebo sklady s obmedzenou kapacitou. V úvodnej fáze nechýba technologický strom, v ktorom možno odomykať nové typy vlakov, vylepšenia infraštruktúry či efektívnejšie metódy manažmentu.
Samotné vypravovanie vlakov a sledovanie ich cesty za plnením úloh prináša pre milovníkov koľajníc a vláčikov istú dávku uspokojenia, najmä v počiatočných fázach hry. Systémy manažmentu surovín, výstavby a výskumu sú vzájomne prepojené a vytvárajú dojem komplexného ekosystému. Pocit budovania impéria je pritom citeľný, no jeho intenzitu a autenticitu neraz narúšajú prvky, ku ktorým sa ešte vrátime neskôr. V porovnaní s klasickými titulmi žánru, ako je Transport Tycoon, alebo s mobilnými konkurentmi typu Pocket Trains, ponúka TrainStation 3 modernejší vizuál a bohatú paletu vlakov. V oblasti hĺbky strategických rozhodnutí a organickosti ekonomiky však podľa mňa zaostáva – viaceré mechaniky pôsobia až príliš povedome a chýba im výraznejšia inovácia.
Progres v novom TrainStation 3 je sústredený okolo hráčskych úrovní, ktoré postupne odomykajú nové regióny na mape, výkonnejšie a špecializovanejšie typy vlakov, budovy a herné funkcie. S rastúcou úrovňou sa zvyšuje aj komplexnosť kontraktov, ktoré postupom času vyžadujú sofistikovanejšiu logistiku, kombináciu viacerých typov surovín a dlhšie prepravné trasy. Krivka učenia je v úvode pomerne pozvoľná. Hra jednoducho a zrozumiteľne vysvetľuje základné princípy, pričom prvé hodiny sprevádza pocit rýchleho posunu vpred. Nové prvky sú predstavované v relatívne rozumnom tempe, čo udržiava počiatočnú angažovanosť. S pribúdajúcim časom stráveným v hre sa však tempo odomykania nového obsahu spomaľuje a progres začína pôsobiť natiahnuto a vyžaduje si neúmerné množstvo času či zdrojov. V tomto bode nastupuje fáza balansu na tenkom ľade, kedy sa vývojári mobilných hier musia naučiť citlivo dávkovať obsah tak, aby hráča jemne nasmerovali k využívaniu platených skratiek, no zároveň ho neodradili prílišným nátlakom. Tento jav nie je otázkou len hernej obtiažnosti; je to priamy dôkaz toho, ako ekonomický dizajn preniká do samotného herného dizajnu a výrazne formuje hráčsky zážitok. Uvedomujem si, že tento typ hier opakovane hrávajú tí z vás, ktorí s kúpou spomínaných „skratiek“ vopred počítajú, no mňa najviac zaujímalo, ako dlho ma takto nastavený obsah dokáže zabaviť bez toho, aby som do hry vložil čo i len cent.
Oceňujem strategický prístup k optimalizácii trás v jednotlivých regiónoch, kde nejde len o zvyšovanie čísel. Koncept vás núti premýšľať nad logistickými reťazcami. Avšak aj táto hĺbka môže byť pre niektorých hráčov dvojsečnou zbraňou. Zámerne pomalý alebo extrémne komplexný progres v neskorších fázach, hoci nie je priamo viazaný na paywally, často slúži ako dlhodobý mechanizmus pre úzku skupinu oddaných milovníkov mašiniek. Na druhej strane, takýto dizajn vie v krátkom čase odradiť príležitostnejších hráčov, ktorých pôvodne prilákali jednoduchšie a rýchlejšie uspokojujúce mechaniky v úvode. Nádejal som sa, že nový TrainStation skúsi tento efekt nahradiť, aby ponúkol niečo evolučné. Nateraz som však v hre nič podobné nenašiel.
Ovládanie je pochopiteľne prispôsobené dotykovým obrazovkám. Väčšina interakcií prebieha prostredníctvom gest ťuknutia a potiahnutia (tap-and-drag). Responzívnosť ovládacích prvkov je na solídnej úrovni a hra väčšinou reaguje rýchlo. Navigácia v rámci komplexnejšej železničnej siete na menšej obrazovke mobilného telefónu môže byť občas problematická. S pribúdajúcim počtom tratí, staníc a vlakov sa mapa stáva neprehľadnou a zadávanie príkazov si vyžaduje istú dávku trpezlivosti a zoomovania. Používateľské rozhranie (UI) je síce navrhnuté s ohľadom na dotykové ovládanie, no miestami pôsobí preplnene, najmä keď sa na obrazovke zobrazí viacero informačných okien či ponúk súčasne.
TrainStation 3 sa prezentuje v modernom a voči starším častiam aj výrazne menej štylizovanom vizuálnom kabáte. V oblasti estetiky sa hra snaží o určitú mieru realizmu pri modeloch vlakov a budov, no zároveň si zachováva čistý a prístupný vzhľad typický pre mobilné hry. Modely jednotlivých vlakových súprav sú krásne detailné a fanúšikovia železníc ocenia snahu o zachytenie charakteristických čŕt rôznych historických aj moderných lokomotív – vrátane historického kontextu. Podobne aj budovy staníc a priemyselných komplexov disponujú dostatočnou úrovňou detailov. Pohyb vlakov, manipulácia s tovarom aj budovanie tratí sú sprevádzané plynulými a funkčnými animáciami. V nepríjemnom kontraste s tým však stojí výrazne slabšie spracovanie NPC postáv, ktoré vás sprevádzajú na ceste naprieč históriou.
Zvuková kulisa pozostáva z typických prvkov pre tento žáner: charakteristické funenie parných lokomotív, klopanie kolies o koľajnice, pískanie bŕzd a trúbenie. Hudobný sprievod tvoria nenápadné melódie, ktoré sa snažia navodiť relaxačnú, prípadne mierne epickú atmosféru pri budovaní impéria. Problémom je však, ako už pri mobilných hrách býva zvykom, repetitívnosť hudobných slučiek pri dlhších herných seansách.
TrainStation 3 využíva viacero bežných monetizačných mechanizmov. Základ tvorí prémiová mena (napríklad drahokamy či zlaté tehličky), ktorú síce možno získať v menšom množstve hraním, plnením špeciálnych úloh alebo sledovaním reklám, no jej hlavný účel spočíva v nákupe za reálne peniaze.
Agresivita monetizácie je za mňa citeľná. Hoci hra umožňuje postup aj bez platenia, ponuky na nákup sa objavujú až otravne často a sú vizuálne navrhnuté tak, aby prilákali pozornosť. Z dlhodobého hľadiska pôsobí samotný postup podľa mňa pomaly, zdĺhavo a vyžaduje si značnú dávku trpezlivosti a grindu.
Ako live service hra je TrainStation 3 logicky závislá od pravidelného prísunu nového obsahu prostredníctvom aktualizácií a špeciálnych eventov. Ak sa Pixel Federation bude v tomto smere v nasledujúcich mesiacoch činiť a komunita nad hrou nezlomí palicu, mohol by sa postupne vytvoriť konsenzus, ktorý by časom výrazne zatraktívni samotnú hernú náplň. Keďže sa nepovažujem za fanúšika tohto formátu hier či vlakov, testovaná hra mi nepriniesla zábavu, u ktorej by som dokázal vydržať niekoľko hodín. Jedným dychom však dodávam, že projekt môže dlhodobo tešiť aj opačný koniec spektra hráčov, či už vďaka vizuálne podarenému spracovaniu, alebo historickému vývoju podloženému reálnymi faktami.
