The Order 1886 bola jedna z hier, ktorej sa vlastníci PS4 nevedeli dočkať už od jej prvého ohlásenia na E3 konferencii. Čas plynul a hra vyzerala každým trailerom krajšie, no v poslednom čase sme sa naučili, že trailerom netreba vždy veriť. Keďže však nejde o exkluzivitu, očakával sa od štúdia Ready at Dawn aspoň aký-taký štandard. Je Ther Order 1886 taký, aký nám ho sľúbili?
The Order – Rád, nie až tak celkom tajná organizácia. Rytieri rádu sú verejnosti známi, no všetko ostatné, ohľadne nich, ostáva zahalené prikrývkou tajomstiev. The Order slúži priamo kráľovnej a ochraňuje ríšu prísahou, no nespadá pod nijakú autoritu. Dokonca ani samotná kráľovná nemá na vedenie žiadny vplyv. V čom sú ale rytieri Rádu výnimoční? Bežný člen tohto spoločenstva videl vznik a zánik mnohých ríš a impérií, majú niekoľko storočí života za sebou. A to všetko vďaka Blackwater – svätému grálu.
Boj medzi rytiermi Rádu a ich odvekými nepriateľmi je však momentálne na bode mrazu. Upíri boli porazení, pokladajú sa za vyhubených, a problémy robia už len malé skupiny Lycanov – vlkolakov. Aspoň tak tomu bolo posledné storočie pokiaľ…
…Pokiaľ v Londýne neprepukla rebélia a vlkolaci sú zrazu pri každom väčšom incidente rebelov. Tu prichádzate na scénu vy, Sir Grayson Galahad – čestný a starší člen Rádu, ktorý si za storočia lojálnej služby vyslúžil nemalý rešpekt voči svojim bratom v zbrani. Ani to ale nebude stačiť na udalosti, ktoré pred ním stoja.
Exkluzivita je exkluzivita…
Už od prvých prezentačných záberov The Order 1886 bolo viac-menej jasné, že sa vývojári nesnažia prísť s niečím úplne novým či inovatívnym. Práve naopak. Naplno využívajú svoje skúsenosti z predošlých projektov, k tomu pridávajú skvelú optimalizáciu Playstation exkluzivít, a predkladajú síce nie nijak inovatívnu hru, no skvelý zážitok postavený na overených mechanikách.
Možno ste si všimli, že som použil pomenovanie „zážitok“, namiesto hry. Má to totiž svoje opodstatnenie. Aj keď je The Order nepochybne klasická TPS (strieľačka z pohľadu tretej osoby), po chvíli hrania zistíte, že nejde ani tak o hranie ako o celkový zážitok. Hranie v The Order sa totiž neustále prekrýva s častými in-game cutscénami, vypĺňajúcimi akčné pasáže, do ktorých priamo zasahujete. Hranie sa tak stáva filmovým zážitkom. Z času na čas dokonca hra spustí počas cutscén aj quick time eventy, ktoré vám dovolia istým spôsobom zasahovať aj do filmovej časti hry. Celé hranie sa tak stáva súvislým filmom, do ktorého vstupujete v akčných pasážach, aby ste sa posunuli ďalej v deji. Ak ste teda čakali klasickú akčnú nonstop akciu, budem vás musieť sklamať. V tomto prípade si k hraniu pokojne prichystajte zopár balíkov pukancov, čipsov, alebo iných pochutiniek – k častým cutscénam sa hodia rovnako, ako keď pozeráte filmy. Môžem skonštatovať, že herný čas je adekvátne porovnateľný času, ktorý strávite pozeraním cutscén (nedajú sa preskočiť – sú priamo in game súčasťou).
Ako je to však so samotným hraním? Štúdio Ready at Dawn si zvolilo cestu overených herných mechaník, s ktorými majú skúsenosti. Ako sa na exkluzivitu patrí, dokázali vytvoriť combat systém, ktorý síce nie je ničím výnimočný, no je responzívny, dobre ovládateľný a od prvého okamihu prirodzený. Aby to ale nebolo len úplne o klasickom strieľaní spoza krytu s niekoľkými zbraňami na výber, pridali autori akčnej hrateľnosti mechaniku Blacksight – špeciálna schopnosť rytierov Rádu skoncentrovať sa a na malú chvíľu získať nadpriemerné reflexy. Inak povedané, raz za čas môžete zastaviť čas a vystrieľať všetko živé naokolo v priebehu pár sekúnd. Týmto sa dostávame priamo k náročnosti, kde Blacksight mechanika robí z už aj tak príliš ľahkej hry naozaj výsmech každému aspoň priemerne skúsenému hráčovi FPS/TPS hier na konzolách. Samotná náročnosť nemá žiaden vplyv na získavanie PS trofejí a aj keď sa rozhodnete hrať na najťažšom stupni náročnosti, nemali by ste mať pri troche pozornosti absolútne žiadny problém. Easy a medium stupne náročnosti ani nestoja za reč. Takže keď si to všetko spojíme, nehovoriac o tom, že väčšiu časť hry budete pozerať na videá, pri samotnom hraní sa veľmi nenatrápite. Súboj s dvomi „bossmi“ v hre snáď ani neopisujem.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští
Avšak v tomto prípade určite áno. Aj keď sa od hry The Order nečakali žiadne herné zázraky a cestu hrateľnosti, ktorú si zvolil, zvláda na výbornú, hru činí výbornou práve vizuálna stránka. Ther Order 1886 je bezpochyby jedna z najkrajšie vyzerajúcich, ak nie najkrajšia hra, akú si momentálne na konzolách zahráte. O tom niet pochýb. Ako sa od exkluzivity očakávalo, okrem nádherného vizuálu ponúka absolútne bezchybnú technickú stránku, a hra tak ide plynulo, bez nejakých výrazných framedroppov či iných technických problémov. Ku skvelej grafike pridajte nádherne spravovaný steampunkový svet alternatívneho Londýna, ktorý dopĺňa skvelo navrhnutý soundtrack, a zistíte, že ste vývojárom sadli na lep. Všetky časti hry sa v konečnom dôsledku spájajú do veľmi príjemného herno-filmového zážitku, na ktorý sa skvelo pozerá, dobre sa hrá a nič vám hru neznechucuje. Škoda len, že to je zážitok hodný jednohubky.
Hovorím, samozrejme, o hernej dobe. O tej sa v posledných týždňoch pred vydaním hry nahovorilo veľa a akokoľvek sa autori snažili obraňovať, príspevky a články na internete neboli ďaleko od pravdy. Keďže ide o absolútne lineárnu hru, ktorej väčšiu časť „hernej doby“ predlžujú iba cutscény, na hard náročnosti sa dostanete k titulkom niekedy v okolí 10 –12 hodín, skôr menej ako viac. V konečnom dôsledku sa na konci hry cítite tak, ako keby ste odohrali plnohodnotný herný zážitok a hra klamlivo pôsobí dlhšie, no je to spôsobené pozeraním veľkej časti hry. Ešte jedna kladná informácia pre lovcov trofejí – po odohraní kampane máte skoro hotovú platinu.
Záverečné zhrnutie
Dá sa povedať, že The Order 1886 je všetkým, čo sa od neho čakalo. Neprináša nič viac, no doručuje všetko, čo sľúbil bez toho, aby nás o niečo ukracoval. Jedna z najlepších vizuálne vyzerajúcich hier v spojení so skvelo spracovaným steampunkovým prostredím alternatívneho Londýna ponúkajú veľmi príjemný herno-filmový zážitok. Príbeh je síce pomerne predvídateľné klišé a celá hra vám nezaberie veľa času, no tých 10 hodín si zaručene užijete. To, či je takáto forma herno-filmového zážitku, kde z veľkej časti príbeh namiesto hrania pozeráte, pre vás, ponecháme na vaše zváženie. Avšak ako herná, tak aj filmová časť kvalitatívne stojí za upriamenie vašej pozornosti. Otázkou ostáva, stojí za tie peniaze (50 – 60 euro)?
Informácie o hre
Žáner: TPS
Výrobca: Ready at Dawn
Distribútor v GB: SCEE
Distribútor v SR: Sony
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk