Osobne som zvyknutý na vôňu čerstvo rozbalenej elektroniky, teda tej, čo sa rodí na kremíkových wafroch, svieti RGBčkom a jej zmysel života sa meria v teraflopoch alebo snímkach za sekundu. Lenže niekde medzi recenzovaním grafických kariet a pitvaním naratívnych štruktúr v moderných RPG sa mi do života logicky čoraz častejšie tlačí iný typ techniky. Pre mňa ako otca, je práve ten z roka na rok dôležitejší. Hovorím konkrétne o segmente edukačných zariadení, ktoré sa tvária ako hračky, no v skutočnosti majú ambíciu rozvíjať detskú hlavu, motoriku a kreativitu. Už som písal o sonických kefkách, ktoré učia deti dentálnej hygiene a testoval projektory, ktoré z detskej izby spravia malé vesmírne observatórium. Nedávno mi však na redakčný stôl a následne do rúk mojej osemročnej dcéry Nelky pristálo niečo, čo v tomto smere ide predsa len trocha ďalej a sľubuje zhmotnenie detských predstáv. Doslova.
Značka 3Doodler od WobbleWorks v podstate pomohla definovať kategóriu 3D pier a ich prvá kickstarterová kampaň bola svojho času ostro sledovanou. Lenže pôvodný 3Doodler bol nástroj pre dospelých a teda horúci, neohrabaný, občas dymiaci a teda pre kutilov, umelcov a ľudí, ktorí sa neboja, že si pri tvorení sem-tam ošľahnú prsty. Trh sa však časom rozvetvil a samotná firma si portfólio rozdelila do troch jasných línií. PRO+ ako priemyselnejší nástroj (architekti a špeciálne materiály typu drevo, meď, nylon), Create+ ako nástupca originálu s ABS/PLA pri teplotách okolo 200 °C pre 14+ a dospelých, a napokon Start+ čiže model určený priamo pre deti od 6 do 13 rokov. Kým Create+ je v princípe ručná tryska klasickej 3D tlačiarne, Start+ musel byť technologicky úplne inou záležitosťou, lebo rieši zásadnú otázku: ako taviť plast tak, aby sa dieťa nepopálilo? Odpoveďou je PCL (polykaprolaktón), biologicky odbúrateľný polyester s nízkou teplotou topenia a presne tu sa začína náš príbeh, v ktorom sa bezpečnosť vykupuje istou dávkou kompromisu. Apropo, spomínate si na Friends a Phoebinho brata Franka Jr., ktorý mal životnú filozofiu zhrnutú do vety; „Rád tavím veci“? No tak toto je jeho detská, bezpečnejšia verzia.
V krabici nájdete samotné pero, USB-C kábel, brožúru so šablónami a pár štartovacích tyčiniek na prvé pokusy. Pero je proporčne pomerne dosť hrubé. V dospelej ruke síce pôsobí až komicky bacuľato ale v momente, keď ho zovrela naša Nelka, pochopil som prečo tomu tak je. Deti v tomto veku totižto ešte nemajú motoriku vytrénovanú ako ilustrátori, ktorí vedia viesť linku aj pri zadržanom dychu, takže potrebujú niečo, čo chytia celou dlaňou a nevyšmykne sa im to. Tvar je zaoblený, bez ostrých hrán, pripomína skôr veľkú fixku a matný plast zabezpečuje, že sa pero v ruke nešmýka. Čo sa týka ovládania, máme tu jedno veľké tlačidlo a to je vlastne všetko. Jedno stlačenie prebudí motor a začína nahrievanie (cca 30 až 40 sekúnd), LED dióda zatiaľ bliká, a keď sa rozsvieti nazeleno, ďalšie stlačenie spustí posun a tavenie. Opätovné stlačenie celý proces zastaví. Dvojklik aktivuje spätný chod, aby ste filament alias tyčinku vytiahli, keď sa veci nezačnú vyvíjať podľa vašich kreatívnych predstáv. Pre Nelku bolo toto všetko intuitívne prakticky okamžite. Žiadne displeje, žiadne teplotné menu, žiadne posuvníky rýchlosti a len jednoduchá obsluha. Zároveň je to však aj dvojsečná zbraň, keďže staršie deti (10 až 13) môžu časom cítiť, že im chýba jemnejšia kontrola nad rýchlosťou posunu.
Ako rodič som k tomu pristupoval s prirodzenou paranojou, ostatne taviť plast v detskej izbe znie ako rýchla skratka k návšteve pohotovosti. Lenže tu musím dať inžinierom z WobbleWorks plusové body, keďže počas testovania sme sa (zámerne aj úplnou nešikovnosťou) opakovane dotýkali trysky aj čerstvého výlisku a výsledok bol potešujúci. Tryska je zapustená a aj pri dotyku je len teplá, nie horúca, a samotný materiál vychádza približne pri 50 až 60 °C, teda ako teplá voda vo vani, nie ako niečo, po čom riešite pľuzgiere. Nelka si z toho bez zaváhania robila prstene priamo na prste. A práve tu sa Start+ definitívne odtrháva od lacných 3D pier, ktoré tlačia PLA okolo 190 °C a kde je dotyk trysky v podstate okamžitá lekcia z termodynamiky. Ak je pre vás priorita bezpečnosť, Start+ by mal byť jasnou voľbou. Dcéra okamžite pochopila princíp, priložená knižka projektov ju chytila a začali sme výrobou okuliarov podľa šablóny (obruby, nožičky, odlepiť z papiera, kvapkou plastu spojiť). Neskôr už ambícia stúpla a cieľ bol domček pre bábiky kde sa však ukázali limity materiálu aj výkonu. Steny sa prehýbali, plast mizol na výstuhách a do toho prišiel prvý tvrdý kontakt s realitou batérie, keď sa pero uprostred strechy vyplo. Nasledoval dialóg, ktorý pozná každý rodič: „Oci, nejde to!“, „Musíme ho nabiť.“, „Ako dlho?“, „Asi dve hodiny“. A v tej sekunde sa z kreatívnej dielne stala čakáreň. Zápal vyprchal a k domčeku sa vrátila až o dva dni. No a potom, niekde v druhom až treťom mesiaci, sa začali objavovať aj technické nedostatky. Pero občas začalo bzučať, motor sa trápil a plast nevychádzal.
Na základe nášho testovania som dospel k tomu, že Start+ má dva technické nedostatky, ktoré vedia pokaziť dojem, ak s nimi dopredu nepočítate. Prvý je zasekávanie. Posun PCL tyčiniek rieši ozubené koliesko, ktoré mäkký plast zahryzne a tlačí ho do vyhriatej trysky, no keď dieťa nechá tyčinku v pere príliš dlho, často tam vznikne zvyšok ktorý je príliš krátky, aby ho mechanizmus ešte zachytil, a zároveň príliš dlhý, aby sám prešiel von. Zasekne sa vnútri, začne sa taviť tam, kde nemá, a pero síce bzučí a snaží sa, ale nič nevychádza. Aby ste to vyriešili, musíte použiť dospelú silu, trochu trpezlivosti a niekedy aj opakovaný cyklus vychladnúť/zohriať, aby sa zvyšok podarilo v správnej chvíli vytiahnuť reverzom. Druhá slabina je batéria a už vyššie spomínané nabíjanie. Pri súvislom kreslení sme sa reálne skôr pohybovali okolo pol hodiny, po ktorej príde pauza na zhruba dve a pol hodiny nabíjania. Najväčší problém je, že pero počas nabíjania nefunguje, takže sa tento problém nedá vyriešiť powerbankou. V praxi to znamená, že kreatívny zápal vie naraziť na tvrdú stenu a pomer času hrania k času čakania je pre dieťa jednoducho frustrujúci.
Čo to dá vášmu dieťaťu? Ak sa na to pozriem vlastnou optikou a nebudem riešiť len špecifikácie, ale čo to robilo s Nelkou, tak 3Doodler Start+ má aj napriek všetkým technickým a v neposlednom rade aj finančným výhradám jednu veľkú zbraň. Učí veci, ktoré displej mobilu často iba simuluje. Deti síce poznajú 3D svet z Minecraftu či Robloxu, no keď zrazu držia v ruke materiál, musia riešiť úplne reálne problémy. Gravitáciu („Prečo mi to padá?“), pevnosť spojov („Prečo sa to odlomilo?“) a to, že dobrý nápad ešte nie je automaticky stabilná konštrukcia. M malom balení sú základy priestorového myslenia a intuitívnej statiky bez toho, aby to znelo ako učebnica. Druhá vec je trpezlivosť, keďže neexistuje instantný dopamínový výbuch po každom kliknutí, pretože zmysluplný výtvor trvá desiatky minút. A tretí bonus je kreativita bez paniky z chýb. PCL sa dá strihať, znovu nahriať, prilepiť inak, takže neúspech nie je koniec, len ďalší krok. Dieťa si prirodzene pestuje pokus – omyl prístup, ktorý je v jadre presne to, čo neskôr voláme tvorivosť, technické myslenie aj vedecká metóda.
3Doodler Start+ je najlepšie 3D pero pre malé deti na trhu, nie preto, že by bolo technologicky dokonalé, ale preto, že je jediné, ktoré túto technológiu sprístupňuje bezpečne. Ak akceptujete jeho vrtochy, prinesie do detských izieb vašich ratolestí skutočnú mágiu.
