Éra, keď bolo zálohovanie dát synonymom ťahania ťažkého externého disku s vlastným napájacím adaptérom, ktorý pripomínal skôr tehlu z nedokončenej stavby než kus sofistikovanej technológie, je už dlhý čas, našťastie, len minulosťou. Neviem ako vy, ale ja som počas tých rokov dokázal s týmito monštrami narobiť viac škody než úžitku, či už išlo o zakopnutie o kábel, alebo o zúfalé hľadanie voľnej zásuvky v hotelovej izbe. Technologický vývoj však nakoniec premenil aj takéto neohrabané krabice na elegantné výkonné stroje, ktoré sa zmestia do vrecka na košeli. Trh s prenosnými úložiskami je dnes práve vďaka pokroku v oblasti uchovávania dát logicky presýtený a pre bežného človeka môže byť problém sa v tom celom nejako zorientovať. Som preto nesmierne rád, že vám aktuálne môžem naservírovať výsledky testu unikátneho SSD disku ADATA SC730. Metaforicky som si ho nazval ako digitálny švajčiarsky nožík, čo vám už asi takto vopred prezrádza viac, než by som chcel. Každopádne, ak hľadáte momentálne maximálnu kompaktnosť spojenú s vysokým stupňom kompatibility a zároveň máte doma herné konzoly s večne plnou pamäťou, mali by ste čítať ďalej.
Prvý kontakt s ADATA SC730 vo verzii 1TB (cena cca 80 eur) bol v mojom prípade, úprimne povedané, zarážajúci. Keď držíte v ruke len samotnú papierovú krabičku, očakávate určitú hmotnosť, objem. SC730 však tieto očakávania rozbíja na prach. S hmotnosťou len 7,8 gramu je ľahší ako pár bezdrôtových slúchadiel AirPods a v dlani sa takmer stratí. Jeho rozmery 36,8 x 23,8 x 9,7 mm ho radia skôr do kategórie USB kľúčov než externých SSD diskov, ako ich poznáme. Toto nie je len evolúcia, ktorú sme videli pri prechode z ťažkých HDD na ľahšie SSD. Toto je pokus o redefinovanie celej kategórie, ostatne ADATA ho hrdo označuje za najmenší externý SSD s duálnym konektorom na svete a tento titul mu, aj z môjho pohľadu, právom patrí. Ak dáme bokom extrémne malé plastové telo a teda aj jeho váhu oproti kapacite 1TB, ďalším silným argumentom je bezpochyby integrovaný duálny konektor. Na jednej strane sa nachádza klasický USB-A, na druhej moderný, reverzibilný USB-C. Oba sa vysúvajú pomocou jednoduchého posuvného mechanizmu na boku zariadenia. Ide o riešenie eliminujúce potrebu nosiť so sebou akékoľvek káble či adaptéry, čo je večnou kliatbou digitálnych nomádov. Mechanizmus vysúvania konektorov pôsobí dostatočne pevne, no vynára sa tu otázka dlhodobej odolnosti, ktorú vám ja nateraz neviem nijako sprostredkovať. Na rozdiel od svojho predchodcu, modelu SE730H, ktorý mal konektor chránený masívnou vodotesnou krytkou, sú však konektory na SC730 neustále vystavené vonkajším vplyvom. Nechránený konektor vo vrecku plnom prachu a omrviniek môže byť zdrojom budúcich problémov, s ktorými by ste mali rátať.
Najvýraznejšou zmenou oproti predchádzajúcim generáciám je práve voľba materiálu. Modely SE730 a SE730H sa pýšili prémiovým hliníkovým telom a certifikáciami odolnosti IP68 či MIL-STD-810G. Boli to disky stvorené pre prácu v teréne, pre fotografov a dobrodruhov. Nový SC730 je v tomto smere úplne iný. Jeho plastové telo je z polovice vyrobené z recyklovaných (PCR) materiálov a cieľovým zákazníkom už nie je fotograf v amazonskom pralese, ale skôr študent, manažér, milovník hier alebo bežný používateľ, ktorý sa denne pohybuje medzi rôznymi zariadeniami – firemným notebookom s USB-A, smartfónom s USB-C či hernou konzolou. Práve pre takéhoto používateľa je maximálna pohodlnosť/kompaktnosť dôležitejšia ako schopnosť prežiť pád do záchodu. Povrch disku je ošetrený špeciálnou potlačou, ktorá pri určitom náklone svetla vytvára dúhový efekt a zabraňuje zbieraniu odtlačkov prstov. Akokoľvek to znie zaujímavo, v praxi je mi osobne úplne jedno, či sú na takom malom SSD disku moje odtlačky alebo nie, avšak kto vie, možno pre vás je práve toto pádny argument.
Výrobca vám na obale od disku, mimo kompatibility s PlayStation 5 a Xbox Series X/S, sľubuje sekvenčné rýchlosti až 600 MB/s, čo na prvý pohľad zaostáva za teoretickým maximom USB 3.2 Gen2 (ten je 1 250 MB/s). Dôvod? Vnútorná architektúra. Disk využíva interný SATA SSD čip, ktorý je cez mostík USB 3.2 Gen2 prepojený s počítačom a teda podobne ako pri starších modeloch SE730H a SC660. A keďže SATA III má svoj strop okolo 600 MB/s, dosiahnutie vyššej rýchlosti jednoducho nie je možné. Zatiaľ čo konkurencia už nasadzuje rýchlejšie NVMe disky a rozhrania USB 3.2 Gen 2×2, ADATA v tomto prípade volí konzervatívnejší, no súčasne aj lacnejší prístup. Označenie USB 3.2 Gen2 je síce technicky správne, ale pre bežného používateľa môže byť zavádzajúce, keďže najpomalší článok, teda SATA radič, totiž určuje finálny výkon. Stále sa tu však rozprávame o dostatočnej rýchlosti, pri ktorej sa nemôže stať, že by ste si začali hrýzť nechty od nudy, či?
Pre overenie teoretického výkonu som v rámci metodiky testovania použil softvér CrystalDiskMark a papierová hranica 600 MB/s (čítanie aj zápis) bola dosiahnutá bez problémov. Maximálne rýchlosti sú však v rámci veľkých súborov jedna vec a pre mnohých z vás môže byť oveľa dôležitejšie napríklad spúšťanie viacerých aplikácií z disku alebo práca s viacerými malými dokumentmi súčasne. Tu sa, nanešťastie, výkon testovanej vzorky dosť zásadne znížil a opäť sa mi tak potvrdilo, že hoci je disk bleskurýchly pri kopírovaní obrovských súborov, pri práci s operačným systémom alebo komplexnými projektami s tisíckami malých súborov sa jeho efektivita násobne znižuje. Čo sa však týka jeho primárnej a vyššie opakovane spomínanej prednosti, čiže prenosu dát v rámci ekosystému PlayStation a Xbox konzol, v tomto smere ma SC730 ohúril. Kto preto potrebuje mať po ruke vždy niekoľko svojich dátovo obrovských projektov bez toho, aby mu driemali priamo v konzole, z rýchlosti, ktoré ponúka prenos medzi SC730 a herným zariadením, bude híkať od radosti. Platí to, samozrejme, aj pri filmoch, ktoré si takto môžete jednoducho prenášať z PC do mobilu a naopak.
Čo sa však stane, keď na takýto malinký disk začnete kopírovať veľký objem dát, napríklad 100 GB videohru? Výrobca v tomto prípade, keďže nemal priestor na aktívne chladenie, implementoval do firmvéru disku ochrannú technológiu nazývanú Thermal Throttling. Táto funkcia neustále monitoruje teplotu interných komponentov. Keď teplota dosiahne preddefinovanú kritickú hranicu (zvyčajne je to okolo 70 až 75 °C), firmvér automaticky a dramaticky zníži výkon disku, aby zabránil jeho prehriatiu a poškodeniu dát. Z toho, čo som mal možnosť vypozorovať počas mesiac trvajúceho testu, v rámci bežných izbových teplôt okolo
20 až 25 stupňov, sa disk počas prenosu veľkého objemu dát skutočne výraznejšie zahrieval, avšak nikdy to nedošlo až do momentu, keď by sa citeľne spomalila rýchlosť samotného prenosu.
Trh s externými SSD sa dnes delí na výkonné NVMe modely ako SanDisk Extreme PRO V2 či Samsung T9, ktoré vďaka USB 3.2 Gen 2×2 dosahujú až 2 000 MB/s a cielia na profesionálov, ďalej na vyvážené prémiové disky typu Samsung T7 s rýchlosťou okolo 1 000 MB/s s elegantným zabezpečením a na odolné kúsky ako SanDisk Extreme V2 s certifikáciou IP65 určených pre prácu v teréne. Kam v tomto spektre zapadá ADATA SC730? Výkonom sa radí skôr dolu, dizajnom neohúri a odolnosťou tiež nevyniká, no má jednu výnimočnú vlastnosť a tou je absolútna kompaktnosť lomeno pohodlnosť používania. Je to plug-and-play riešenie bez káblov a adaptérov, s duálnym konektorom USB-A/USB-C, ktoré jednoducho funguje so starým PC aj s moderným MacBookom. V porovnaní s konkurenciou ponúka menej rýchlosti a odolnosti, no stavia na jednoduchosti, nízkej hmotnosti, ekologickom plaste a predĺženej záruke na 5 rokov. Oproti predchodcovi SE730H prišiel o robustné kovové telo aj ochranu IP68, no namiesto priameho nástupcu ADATA vytvorila nový produkt pre inú cieľovú skupinu. Spadáte do nej? Tak nemáte prečo váhať.
