Trh s hernými monitormi sa za posledné roky posunul do fázy, kde už jednoducho nestačí mať vysokú obnovovaciu frekvenciu, pekné RGB a názov dlhší než zoznam vedľajších účinkov pri liekoch – pozdravujem SONY, majstrov v hardvérovom názvosloví. Prémiový segment dnes stojí najmä na modernom paneli, HDR, odozve, konektivite a presahu mimo čisto gamingovú sféru. AOC AGON PRO AG326UZD2 do tejto ligy minimálne na papieri rozhodne patrí, avšak ak vás zaujíma, ako si poradil počas môjho mesiac trvajúceho testovania, určite pokračujte v čítaní.
Je tomu niečo málo cez mesiac, čo som aj tento model mal možnosť vidieť počas eventu v Dubrovníku. Možno ste čítali moju reportáž z celej akcie. Musím povedať, že to, čím nás vedenie AOC takzvane ovievalo, sa ešte o kus lepšie ukázalo priamo u mňa na stole. Na prvý pohľad pritom nejde o monitor, ktorý by sa snažil šokovať dizajnom. Výrobca ostáva pri známej AGON estetike, ktorá je síce herná, ale našťastie nie úplne cirkusová. Tenké rámiky, matná čierna, robustný stojan a RGB podsvietenie na zadnej strane z neho robia kus hardvéru, ktorý sa na stole nestratí, no zároveň nepôsobí ako rekvizita z LAN párty v roku 2008. Ergonómia je slušná, nechýba výškové nastavenie, náklon, natočenie ani pivot, takže si obrazovku viete dostať do rozumnej polohy. Ja som však tradične uprednostnil umiestnenie na rameno.
Najdôležitejšia zmena sa deje priamo v paneli. AOC tentokrát používa novšiu generáciu QD-OLED technológie, ktorá rieši jeden z najotravnejších problémov starších monitorov. Tie vedeli byť v tmavých scénach fantastické, no ak ste ich postavili do jasnejšej miestnosti, čierna sa začala meniť na zvláštny fialovo-sivý guláš. AG326UZD2 v tomto smere pôsobí rozhodne lepšie a všimol som si to už krátko po zapojení. Vďaka novej antireflexnej vrstve si čierna farba drží výrazne lepšiu hĺbku aj počas dňa a obraz nestráca kontrast tak rýchlo ako pri starších modeloch. Nie je to zázrak, ktorý by zrušil fyziku a odrazy svetla, ale podľa mňa ide o citeľný posun správnym smerom.
Rozlíšenie 3 840 × 2 160 pixelov na uhlopriečke 31,5 palca je rozumnou hranicou medzi pracovnou plochou, ostrosťou a vtiahnutím do hry. Text je jemný, detaily v hrách ostré a pri bežnej vzdialenosti od monitora nemáte pocit, že sa pozeráte na Minecraft mozaiku. Práve tu sa ukazuje, vám už určite notoricky známa, výhoda OLED panelov. Čierna nie je len tmavá sivá, ale skutočne čierna, pretože jednotlivé pixely sa vedia úplne vypnúť. Žiadne presvitanie podsvietenia, žiadne svätožiary okolo objektov na tmavom pozadí a žiadne polovičaté lokálne stmievanie.
Herný aspekt testovaného monitora je prakticky bezchybný. Pohyb je extrémne čistý, reakcie vďaka 240 Hz okamžité a v rýchlych hrách typu Counter-Strike 2, Valorant alebo Fortnite monitor pôsobí ako nástroj, ktorý zbytočne nevkladá medzi vás a hru žiadnu mäkkú vatu. Výrobca udáva odozvu 0,03 ms GtG, čo je samozrejme laboratórna hodnota, ktorú treba brať s rezervou, ale praktický výsledok je výborný. Ghosting alebo rozmazanie pohybu tu jednoducho nezaregistrujete.
Veľkou výhodou je aj konektivita. Dva HDMI 2.1 porty potešia konzolových hráčov, DisplayPort 2.1 UHBR20 dáva zmysel pri moderných grafických kartách a USB-C s 65 W napájaním spolu s KVM prepínačom robí z monitora podstatne praktickejšie zariadenie. Pre niekoho detail, pre mňa jedna z vecí, ktorá pri drahých monitoroch nesmie chýbať.
Čo sa týka PC hrania, tak tu je dobré venovať pár minút nastaveniam. Pri HDMI pripojení je totiž nutné prepnúť vstup do PC režimu, aby sa odomkol plný potenciál obnovovacej frekvencie. Adaptive Sync následne funguje tak, ako má, eliminuje trhanie obrazu a zároveň nevyžaduje klasický V-Sync, ktorý vie zbytočne pridávať oneskorenie. Napriek tomu tu ostáva jedna známa OLED bolesť. VRR flickering sa v určitých tmavých scénach alebo menu s kolísavou snímkovou frekvenciou vie občas objaviť. Nie je to špecifická hanba AOC, skôr vlastnosť tejto technológie, s ktorou treba pri OLED monitoroch stále počítať.
Obraz v SDR režime patrí medzi silné stránky monitora. Farby sú sýte, kontrast výborný a pri správnom nastavení vie panel pôsobiť prirodzene bez toho, aby každá zelená vyzerala ako rádioaktívny šalát. Pri práci odporúčam ponechať aktívnu funkciu Uniform Brightness, pretože potláča rušivé kolísanie jasu pri presúvaní svetlých okien po ploche. Áno, mierne tým obmedzíte maximálny jas, ale určite mi dáte za pravdu, že pri bežnej práci je stabilita obrazu dôležitejšia.
HDR je komplikovanejšia kapitola. Na papieri vyzerá AG326UZD2 výborne, pretože ponúka DisplayHDR True Black 500 a v maximálnom peaku sa vie dostať až k 1 000 nitom pri malom jasnom okne. V reálnom používaní však treba rozlišovať medzi presnosťou a efektom. Režim True Black 500 pôsobí konzistentnejšie a obrazovo čistejšie, ale nie je taký výbušný. Režim HDR Peak vie vytiahnuť silnejšie svetelné efekty, no zároveň sa tu prejavuje agresívnejší obmedzovač jasu. Pri scénach s väčšou jasnou plochou, napríklad pri oblohe alebo veľkých svetlých interiéroch, môže obraz viditeľne stmavnúť, čo už nie je filmová atmosféra, ale skôr pripomienka, že OLED má svoje energetické a teplotné hranice.
Moja najväčšia výhrada však smeruje k spracovaniu farieb práve v HDR. Monitor má široký farebný gamut a potenciál ukázať krásny obraz, no v niektorých HDR režimoch pôsobia jeho farby menej presvedčivo. Pleťové tóny môžu byť mdlejšie, zeleň menej živá a celkový obraz niekedy stratí tú iskru, ktorú by ste od QD-OLED panela automaticky očakávali. Na PC sa to dá do istej miery zachrániť cez Windows HDR Calibration a úpravu saturácie, čo je síce riešenie, ale nie úplne elegantné. Pri konzolách je situácia horšia, pretože tam podobnú systémovú páku nemáte.
Konzolový hráč teda dostane krásny 4K OLED obraz, 120 Hz, VRR a HDMI 2.1, no zároveň aj menej priestoru na doladenie. Herné HDR profily vedia farby vytiahnuť agresívnejšie, ale nie vždy s citom. Ak sa do obrazu pridá trvalo aktívne doostrovanie, výsledok môže pôsobiť umelo, s tvrdšími hranami a neprirodzenými kontúrami. Pri monitore tejto cenovej kategórie, teda približne okolo 1 000 eur, by som očakával väčšiu kontrolu nad tým, čo obrazový procesor vlastne robí. Nie každý chce, aby mu monitor automaticky premenil jemný HDR obraz na prepálený demo režim z predajne elektroniky.
OLED technológia so sebou samozrejme stále prináša aj tému údržby a ochrany panela. AOC v tomto prípade ponúka balík OLED Care s funkciami ako posúvanie pixelov, stmievanie statických prvkov či ochrana log. To všetko dáva zmysel, najmä ak monitor používate aj na prácu s Windows prostredím, kde statické prvky visia na obrazovke doslova celé hodiny. Pozitívne hodnotím aj prístup k záruke vrátane krytia vypálenia panela za predpokladu, že používateľ dodržiava predpísanú údržbu.
Menej šťastne však pôsobí správanie čistenia pixelov. Automatická údržba po určitom čase používania je pri OLED paneloch normálna vec, ale jej vynútenie v nevhodnom momente vie byť poriadne otravné. Ak vám monitor počas dôležitej práce alebo rozohraného online zápasu začne odpočítavať povinnú desaťminútovú prestávku, romantika z prémiového hardvéru sa veľmi rýchlo mení na tiché nadávanie do čiernej obrazovky.
AOC AGON PRO AG326UZD2 je vo výsledku výborný monitor, ale ako vidíte, nie úplne dokonalý. Hardvérovo ide o veľmi silnú kombináciu 4K rozlíšenia, 240 Hz obnovovacej frekvencie, rýchlej OLED odozvy, modernej konektivity a citeľne lepšieho správania v osvetlenej miestnosti. Pri hraní na PC tak dokáže ponúknuť obraz aj rýchlosť, ktoré budú pre veľkú časť náročných hráčov požehnaním. Zároveň však platí, že HDR režimy, konzolové nastavenia a vynútená OLED údržba mu bránia v tom, aby pôsobil úplne bezchybne.
Ak ste PC hráč, máte výkonnú grafickú kartu a chcete špičkový 4K OLED monitor s vysokou obnovovacou frekvenciou, tento panel dáva veľký zmysel. Dostanete rýchly, ostrý a kontrastný obraz s konektivitou, ktorá nevyzerá zastarane už v deň kúpy. Ak však hľadáte primárne monitor ku konzole a očakávate bezstarostné HDR bez nutnosti riešiť profily, saturáciu a obrazové zásahy, tu by som bol opatrnejší.
