Iba tri veci sú isté. Dane, smrť a nová Call of Duty hra každý rok. Ten posledný diel však ukázal, že nasilu tlačiť na každoročné vydanie možno nie je najlepší nápad. Vývoj hier je totiž čoraz komplexnejší a zbúchať nový AAA titul za tak krátky čas so sebou prináša fakt, že sa musí niekde odrezať a niekde ušetriť. Black Ops 6 však tento problém nemá. Má dokonca výsostné právo – je to prvá Call of Duty hra, na ktorej sa pracovalo štyri roky. Pretavilo sa to do výsledku? Áno…
KAMPAŇ AKO Z MISSION IMPOSSIBLE
Nebudem vám tu uvádzať komplexné infografiky toho, aká je v súčasnosti dejová línia série Black Ops. Podstatnou informáciou je, že dej sa odohráva po Black Ops Cold War, počas konca studenej vojny. Rozpad Sovietskeho zväzu prináša nové nebezpečenstvá a hrozby a naša skupina ostrieľaných bojovníkov sa stará o to, aby bol svet v bezpečí. Keď sa ich misia nevyvinie podľa plánu a stretnú známeho Russella Adlera, je jasné, že nová hrozba je veľká. Jej meno je Pantheon a všetky indície naznačujú, že ide o frakciu CIA, ktorá sa tak trochu utrhla z reťaze. V praxi to znamená, že naši hrdinovia nevedia, komu môžu dôverovať, preto sa vyberú na „dovolenku“ do Bulharska, kde zhodou náhod nájdu opustené operačné centrum.
Séria Black Ops má konštantne najzaujímavejší príbeh vďaka možnosti mixovať reálne konflikty z histórie, rôzne tajné organizácie a fikciu. Šestka je skvelým, aj keď tak trochu predvídateľným príbehom. Jeho základom ja odhaľovanie konšpirácie v súvislosti so spomínanou frakciou Pantheon, pričom do mixu sa skoro po začiatku kampane dostane aj látka s označením Cradle a jej zaujímavé spojenie s našou hrateľnou postavou.
Najväčšou silou kampane je rôznorodosť, v čom mi pripomínala Titanfall 2, hoci možno nie v tak vysokej kvalite – aj keď je veľmi blízko. Myšlienkou kampane je, že každá misia má nejaký dizajnový nápad, ktorý ju odlišuje od zvyšku ponuky. Jedna je zameraná na stealth, iná zas na tiché preskúmavanie prostredia s hororovými prvkami a ďalšia vás zavedie do otvoreného priestranstva, kde môžete plniť úlohy podľa vašej ľubovôle. Čaká vás aj prezlečenie za nepriateľského vojaka za účelom infiltrácie a dostanete sa aj do hlavy jedného z antagonistov hry. Práve táto variabilita v herných mechanikách a štruktúre spôsobuje, že sa určite nebudete nudiť. Len sa musíte zmieriť s tým, že ani zďaleka nejde o tradičnú Call of Duty kampaň plnú výbuchov a neustáleho pohybu vpred. Podľa mňa však táto štruktúra hre veľmi sedí. Nič z toho by, samozrejme, nefungovalo, ak by jednotlivé mechaniky neboli implementované kvalitne, a tu sa vývojárom z Raven Software podarilo vykúzliť skvelý mix. Nájdete tu roguelite prvky, nepriateľa, ktorý sa dokáže asimilovať do podoby iných predmetov, stealth s ukrývaním zlikvidovaných nepriateľov do skríň a ďalšie výborné nápady.
Základnú štruktúru misií dopĺňajú spomínané výlety do Bulharska, kde sa nachádza základňa hlavnej postavy a jej spoločníkov. Veľké sídlo môžete voľne preskúmavať a nájdete tam aj niekoľko zaujímavých úloh, ktoré potrápia vašu hlavičku. Toto miesto je však najmä hlavným strediskom pre vývoj postáv a interakciu s nimi, aj keď kvôli dĺžke musím skonštatovať, že mnohé časti vývoja vzťahov medzi postavami sú prehnane urýchlené. Nechcem tým povedať, že by kampaň bola príliš krátka, to nie. V rámci Call of Duty kampaní patrí Black Ops 6 k nadpriemeru. Sedem hodín ale nie je dostatok času na to, aby ste vykreslili tak veľké množstvo postáv, ktoré sa priamo dotýkajú príbehu.
Ďalším problémom kampane je jej nečakane rýchly koniec a tu začínam mať podozrenie, že príbeh bude pokračovať in-game naráciou v rámci sezónneho obsahu. No jednoduché „dokázali sme to“ prišlo v dosť čudnej podobe. A v neposlednom rade je problémom aj inteligencia nepriateľov v stealth misiách. Tá je totiž až smiešne jednoduchá aj na vyšších obťažnostiach. V priamom boji vám však protivníci vedia poriadne podkúriť a tak budete vďačný za fakt, že za peniaze, ktoré môžete zbierať počas misií, si dokážete nakúpiť rôzne upgrady.
Ešte v kampaňovej časti sa dotknem aj vizuálu, ktorý je naozaj skvelý. Call of Duty nepatrí medzi absolútnu špičku v audiovizálnom spracovaní a pre vývojárov bol vždy dôležitejší stabilný framerate, čo platí aj tu. Niektoré scenérie vám ale vyčarujú úsmev na tvári a keď sa k tomu pripojí excelentný soundtrack, tak sa naozaj nebudete mať na čo sťažovať.
OMNI-SEM, OMNI-TAM
Multiplayer. Segment, ktorý už tradične púta najväčšiu pozornosť a najviac odohraných hodín. Aj v Black Ops 6 síce nasleduje tradičnú šablónu, no pridáva k tomu niekoľko zaujímavých prvkov, ktoré môžu byť stavebným kameňom do budúcnosti. Najprv si však musíme stanoviť, čo vlastne je Call of Duty multiplayer. DNA ostalo nezmenené – Black Ops 6 prináša frenetický akčný zážitok, kde na taktiku nie je priestor. Bitky sú rozhodnuté v zlomku sekundy a na úspešné boje väčšinou potrebujete rýchle reakcie a optimalizovanú zbraň. Preto je Call of Duty efektívne simulátorom odomykania príslušenstva nielen pre postavu (tradičným levelovaním), ale aj pre zbrane. A viete čo? Na tomto koncepte nie je efektívne nič zlé, preto sa už roky nezmenil.
Vývojári však našli oblasť, kde sa mohla séria posunúť vpred a tak aj urobila – a tá oblasť sa volá pohyb. Nový systém v hre dostal názov Omnimovement. V praxi sa prejavuje tak, že keď vidíte, ako sa v akčných filmoch hlavné postavy strieľajúc vrhajú vpred alebo von z okna, tak niečo podobné zvládnete už aj vy, a to celkom jednoducho. Veľmi mi to pripomínalo multiplayer Max Payne 3, no z pohľadu prvej osoby. Pozor si totiž musíte dávať nielen na skĺznutie sa protivníka po schodoch, ale aj na jeho prípadný skok doboku, kde na vás čaká smrť zhora. K tomu sa pripája aj prepracovaný animačný systém alebo napríklad možnosť šprintovať do všetkých smerov vrátane vzad.
Vplyv Omnimovement systému je masívny. Celkovo sa totiž hra ešte viac zrýchlila (čo som ťažko považoval za možné), no zároveň to pridalo novú vrstvu skillu, ktorý tí najlepší hráči musia zvládnuť. Frenetická akcia je tak ešte viac frenetická. Získať silné killstreaky je ešte náročnejšie, pretože šanca, že vás kvôli rýchlosti pohybu po mape niekto obíde, je veľmi vysoká.
Systém Omnimovement mal vplyv aj na mapy, ktoré sa mi v mnohých prípadoch zdali o dosť väčšie ako v minulosti. Tu ale vývojári neupustili od svojho tradičného 3-lane systému dizajnu, aj keď sa nájdu nejaké výnimky. Štartovací zoznam máp však veľa nadšenia neponúkne. Ide o mapy, ktoré sú solídne, žiaľ, žiadna z nich sa pravdepodobne nezaradí medzi klasiky. Všetky stavili na jasné „dráhy“ s niekoľkými choke bodmi, ktoré sú väčšinou zaplnené úlohami v závislosti od módu.
A ani výber módov nie je svetoborný. Nájdete tu klasiky ako TDM, Hardpoint, Kill Confirmed, CTF, Search and Destroy. Bohužiaľ, vo väčšom formáte ako 6v6 si nezahráte, takže ak hľadáte ekvivalent Ground War, hľadať budete márne.
V každom prípade, z pohľadu kvantity je obsahu dostatok. Minimálne na to, aby ste sa nenudili do príchodu prvej sezóny a v tom momente dostanete ďalší obsah. A potom ďalší. A ďalší. Pohybový systém prináša reálne inovácie do stagnujúcej hrateľnosti série a hoci by mapy mohli byť lepšie, desiatky hodín v multiplayeri utopíte bez najmenších problémov. Aj keď čakám, že vývojári v najbližšej dobe zasiahnu proti určitej kombinácii perkov, ktorá je v súčasnej podobe prisilná.
ZOMBÍCI NAŠI KAŽDODENNÍ
Tretím pilierom Treyarch Call of Duty hier je už tradične mód Zombies, ktorý sa vrátil k základom a dobre urobil. Minuloročná ponuka Zombies na otvorenej mape sa nedala označiť inak než za monotónnu. Návrat k menším mapám a hraniu na levely však tvorcom umožnil napchať do týchto máp rôzne úlohy a hádanky, dať jednotlivým prostrediam dušu a zároveň sa snažiť priniesť logický balans. Predsa len, keď bojujete v otvorenom svete, často môžete utiecť. V týchto mapách to však možné nie je.
A čo je teda vašou úlohou? Prežiť proti neustále narastajúcim hordám nepriateľských zombíkov a iných príšer. Treba podotknúť, že celý mód má skvelý balans, prepracovaný systém perkov a mechaník a v neskorších fázach aj brutálnu obťažnosť. Určite oceňujem aj fakt, že ide o mód s celkom odľahčeným tónom, čo je už tiež tradícia pri Treyarch zombíkoch. V základnej verzii Zombies módu sú k dispozícii dve mapy plné prekvapení, zaujímavých zákutí a s rozumne rozmiestnenými pascami a questami. Skvelé je aj to, že vývojárom sa do Zombies módu podarilo prepašovať meta-progress systém, čiže aj keď mnohokrát nedosiahnete vytúžený cieľ extrakcie, minimálne máte pocit, že sa niekam posúvate. A to je pre takéto módy veľmi dôležité.
NUTNÉ ZLO
Používateľskému rozhraniu sa v hrách venujem iba málokedy. Vo väčšine z nich totiž patrí do kategórie „akceptovateľné“, čiže o ňom nemá zmysel hovoriť. Ak je však UI skvelé, prípadne otrasné, tak to zmysel má, čo je aj prípad Call of Duty. Bohužiaľ, v tom negatívnom zmysle slova.
Keď si totiž zapnete Black Ops 6, nezapínate priamo Black Ops 6, ale Call of Duty HQ. Ide o aplikáciu, ktorá združuje každé Call of Duty od Modern Warfare 2 a slúži ako hub, cez ktorý sa dostanete ku konkrétnym titulom. Celý proces je otravný, kostrbatý a lemujú ho konštantné aktualizácie. Našťastie, vývojárom sa aspoň podarilo zlepšiť používateľský zážitok pri pohybe po danom UI. Žiaľ, ide o nutné zlo kvôli zdieľaniu assetov medzi jednotlivými módmi (hlavne v súvislosti s Warzone). Tak či tak, nejde o používateľský prívetivý zážitok.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Call of Duty: Black Ops 6
- Vydavateľ hry: Activision, Treyarch
- Žáner: Akčné, Strieľačky
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Xbox
Korekcia: Pavol Hirka
