Viete, čo je najlepšie na tom, byť chobotnicou? Nuž, to neviem. Darwin’s Paradox je ale výborná hra. Koniec recenzie.
Ale nie… Teda to „nie“ myslím v tom zmysle, že takto absurdne predsa recenziu napísať nemôžem – nie že Darwin’s Paradox nie je skvelá hra. Tou rozhodne je. Problém je skôr v tom, že vlastne ani nie je veľmi o čom písať. Hrali ste niekedy Limbo? Tú atmosférickú, do sivých odtieňov zahalenú depresívnu puzzle plošinovku, v ktorej ste popri skákaní riešili aj rôzne záludné situácie. Určite si na ňu spomínate. Nuž, Darwin’s Paradox je v podstate to isté, len farebnejšia, veselšia a namiesto chlapca tu máme chobotnicu. Volá sa Darwin. Koniec recenzie.
No dobre, už sa nebudem snažiť používať takéto „recenzentské cheaty“. V skratke vám o nej niečo poviem a budem mať pokoj v duši. Darwin’s Paradox je prvotina francúzskeho štúdia ZDT Studio. Pred niekoľkými rokmi si položilo otázku, že aké by to bolo, keby Limbo bola pozitívna hra. Nakoniec sa tieto svoje predstavy rozhodli zhmotniť do vlastného titulu. Smutnú sivú vymenili za žiarivú oceánsku, temné zákutia za slnkom zaliate lagúny a obyčajné skákanie povýšili na možnosť chodiť po stenách. Je to tak, táto chobotnička dokáže okrem chodenia zľava doprava, sprava doľava a skákania aj chodiť po stenách. A práve tento prvok bol tým kľúčovým, ktorý odomkol tradičnej plošinovkovej schéme krídla, pretože liezť po stenách a plafónoch je „švanda veliká“.
Ako keby išlo len o chodenie a lezenie – v skutočnosti však chobotnička šplhá po stenách aj plafónoch a rieši pri tom všemožné nebezpečné situácie. Vyhýba sa rozličným lietajúcim predmetom, skáče po piestoch v továrni tesne pred tým, než by sa namočila do rozžeravenej ocele, prelieza viaceré paralelne sa točiace potrubia s pravidelne sa meniacou horúcou vodou a lezie medzi ťažkými ozubenými kolesami, ktoré sa nikdy nezastavia. Občas to veľmi pripomína Super Meat Boya. Avšak žiadna nervozita prosím, Darwin’s Paradox to so štedrosťou checkpointov preháňa. Vďaka tomu vaše umieranie nebude nikdy frustrujúce. Tak ako v Super Meat Boy aj tu celá premisa takýchto pasáží spočíva v získaní „patternu“ do prstov.
Povedal by som, že toto platí predovšetkým pre prvú polovicu tejto približne 5-hodinovej hry. Prezradím vám, že som z nej som bol nadšený až po uši. Hovoril som si, že ak hra dokáže priniesť takéto zábavné, adrenalínové pasáže už tak skoro, aké pekelné cesty na túto modrú chobotničku ešte len číhajú. Bohužiaľ, hra v druhej polovici trochu stratí dych. Neprestane byť zaujímavá, iba sa to tempo mierne spomalí a pribudne viac stealthu. K výnimkám patria niektoré parádne časti, ako keď vás pod vodou naháňajú dravé ryby a vy sa im vyhýbate cez rozličné malé škáry (ktoré tie ryby dokážu obísť z inej strany) a snažíte sa dostať do bezpečia. Nebudem klamať, že som si vtedy neraz spomenul na legendárneho Brucea z Hľadá sa Nemo. Veď Brusík, Brusíček, Bruce, statný to žralok, ktorý sa úspešne vyhýbal rybacine, až kým znova po troch týždňoch nezavoňal krv „prihlúplej“ Dory.
Príbehovo je hra jednoduchá, hoci prekvapivo zaujímavá. Mohla by však byť o niečo lepšia, keby pointu neprezradila už v úvodnom videu. Následne sa márne snaží prostredníctvom novinových článkov, rôznych zberateľských vecí a environmentálneho rozprávania naznačiť, o čo vlastne v celej hre ide. Veď to predsa uvidíte na konci začiatočnej scény, tak načo potom taká snaha? Keby pointa nebola prezradená hneď, príbeh by mohol nabrať veľmi pekný a ľahko mysteriózny vývoj – od bežného chytenia chobotnice rybármi až po doslova frontálnu mimozemskú inváziu na Zem. Lenže vám je okamžite ukázané, že vás chytilo UFO a hodilo na skládku spoločnosti UFOOD, ktorá propaguje svoju „novinku“ v kulinárstve. Zvyšok si už určite domyslíte sami. Inak spôsob, akým vám každé nové prostredie postupne odhaľuje viac a viac z pripravovaného útoku mimozemšťanov (pričom sa všetko odohráva vždy na pozadí), je priam brilantným využitím environmentálneho naratívu. Škoda len, že hra vám to spočiatku hneď naplno prezradí, než aby ste si to spojením si dva a dva uvedomili sami. To by malo oveľa väčší dopad.
Vy, ako chobotnička, máte k dispozícii niekoľko špeciálnych schopností. Hra častokrát stavia na stealthe či vyhýbaní sa nepriateľom, v čom vám pomôže kamufláž splývania s prostredím. Mnohokrát sa budete musieť vyhýbať laserom a iným podobným serepetičkám, pričom vám k tomu pomôže vaša schopnosť strieľania atramentu. Vďaka tomu vodu ľahko zamútite a oklamete bezpečnostné systémy. Ale platí to iba pre vodu. Na súši strieľaním atramentu môžete zapínať spínače alebo napríklad rozbíjať modely UFO (môžu vás zraniť), ktoré strieľajú lasery na model mesta. Dostanete sa až do samotného centra invázie, kde okrem skúšobnej miestnosti, v ktorej si votrelci testovali útok, narazíte napríklad aj na stanicu hlboko pod zemou. Tam sa mimozemskí blízki lúčia so svojimi príbuznými, ktorí idú splniť svoju povinnosť – narukovať do mimozemskej armády a zaútočiť na našu planétu. V tom, ako hra predstavuje svoje lore, Darwin’s Paradox úplne boduje.
Hra beží na Unreal Engine 5, síce to na prvý pohľad možno ani nevyzerá. Graficky je tento titul výrazne štylizovaný. Pôsobí pekne, predovšetkým vtedy, ak kamera nezaberá detaily zblízka. Inak sa dojem trocha kazí. Škoda, že PC verzia podporuje hranie k+m len čiastočne a odporúčaný je v prvom rade gamepad. Mne ako kovanému PC hráčovi chýbala v menu podpora kurzora myši. Hudobná stránka je rovnako osobitá ako tá grafická. Soundtrack síce neprináša ľahko zapamätateľné melódie, no jemný ambient v pokojnejších častiach a adrenalínové rytmy v tých vypätých zakaždým presne zasiahnu tú správnu strunu vašej momentálnej nálady.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Darwin’s Paradox!
- Vydavateľ hry: ZDT Studio, Konami
- Žáner: Puzzle, Adventúrne
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
Korekcia: Nikola Rusnačíková
