Skrytá hrozba či nová nádej?
Destiny 2: Renegades je skrytým paradoxom Destiny 2. Na jednej strane ide v rámci série o niečo úplne nové a nevídané – vôbec prvú plnohodnotnú crossoverovú expanziu, ktorá mixuje DNA dvoch silných sci-fi značiek. Na strane druhej predstavujú „renegáti“ pre túto sériu uzavretie kruhu, návrat ku koreňom a inšpirácii, ktorá na vývoj Destiny silne vplývala.
Menších spoluprác s inými značkami, hernými alebo nie, pritom už malo Destiny veľa; Street Fighter, Mass Effect, Dungeons & Dragons, Zaklínač… ak sa dobre pozriete, v Eververse obchode dokonca nájdete aj skin pre Ghosta inšpirovaný clickermi z The Last of Us.
Nájsť teda v tejto live-service hre „cudzí“ obsah nie je nič nevídané, až na to, že všetko sú len skiny. Renegades však prináša oveľa, oveľa viac než len mandaloriánske či stormtrooperské brnenia alebo loď v tvare ikonického X-Wingu: a síce možnosť získať vlastný, plne funkčný, zábavný a štýlový „svetelný meč“, a tiež solídny príbeh presýtený odkazmi na Hviezdne vojny, ktorý vás bude často zdvíhať zo stoličky tak ako DiCapria v slávnom memečku.
It’s a kind of (space) magic
Destiny 2: Renegades spája dve franšízy do jedného diela, byť ide v oboch prípadoch o veľmi podobné sci-fi, kde dobro bojuje so zlom, resp. svetlo s temnotou, a kde existuje akási forma vesmírnej mágie. Stále však tento krok hodnotím ako pomerne rizikový ťah; sprzniť nový kontent pre live-service hru je jedna vec. Ale pokašľať to navyše aj v súvislosti s niečím takým kultovým ako Star Wars? No, akoby ste jednou nohou dráždili hneď dve osie hniezda naraz.
Bungie však obrovskú spoluprácu s Lucasfilmom zvládlo prevažne dobre a po nie veľmi vydarenom rozšírení The Edge of Fate sú „renegáti“ pozitívnym krokom vpred, ktorý prináša plejádu starwarsovskej tematiky a obstojnú, byť miestami zbytočne frustrujúcu kampaň.
Počas hrania tak frekventovane narazíte na kultové scenérie a výjavy „z praďalekej galaxie“, občas neprehliadnuteľné a jednoznačné, inokedy jemné a určené pre najpozornejších. Tharsiská kantína, váš nový sezónny centrálny „hub“, je vcelku podarenou reprodukciou vesmírnej krčmy kdesi na púštnej planéte na okraji sveta. Hudba síce nie je taká chytľavá a nikto vás pri vstupe neohrozuje slovami o tom, že je odsúdený na trest smrti v dvanástich systémoch, ale nájdete tu tri rôzne gangy, pre ktoré môžete po prejdení príbehovej kampane pracovať, čo vo mne okamžite vyvolalo spomienky na Star Wars Outlaws od Ubisoftu.
Viac easter eggov než na Veľkú noc
V jednej z misií zase neskôr nájdete odkaz na „bossa“ zo Star Wars: Jedi Survivor – Ricka, technika dverí, byť v prípade Renegades ide aspoň o skutočného mini-bossa a nie úsmevný moment. Expanzia sa však poväčšine zameriava na filmové referencie, a podľa očakávaní sú tie najväčšie práve z pôvodnej, univerzálne zbožňovanej trilógie.
Počas prechádzania hlavnej kampane sa tak ocitnete na púštnom Marse, ktorý teraz vďaka pieskovým dunám pripomína Tatooine. Pri obrovskej diere „so Sarlaccom“ nechýba Jabbov lietajúci čln (aj s jeho palácom v pozadí), a počas bojov s obrovskými „mechanickými kurčatami“ (alias AT-ST) na mrazivých pláňach mesiaca Európa, pripomínajúcich planétu Hoth, tak trochu napodobníte „zväzovacie“ techniky rebelov a Luka Skywalkera. Samozrejmosťou sú pri takejto lokalite aj kulisy ako rebelský generátor či planetárne protivzdušné kanóny.
Jednoznačne identifikovateľná je tiež jedna z častí úvodnej misie, v rámci ktorej musíte prejsť drvičkou odpadu, ktorá sa vás – tušíte správne – pokúša rozdrviť. Presne tak, ako to bolo v Epizóde IV pri Lukeovi, Hanovi, Chewiem a Lei. Prehliadnuť nejde ani Driftera uväzneného, resp. zamrazeného v karbonite, ktorého musíte zachrániť, aby ste mohli len o vlások uniknúť hlavnému záporákovi – Darthovi, teda, dredgenovi Baelovi, padlému strážcovi využívajúcemu „temnú stranu Sily“, ktorého výzor, hlas a vystupovanie jednoznačne kopírujú Kylo Rena z novej Disney trilógie.
Bael stojí na čele barantského impéria tvoreného kabalmi, ktoré sa objavilo zdanlivo odnikiaľ. Premisa priamo nadväzuje na udalosti z The Edge of Fate a je teda výrazne prepojená s príbehom božskej Deviatky (The Nine), ktorý bol pri predchádzajúcej expanzii centrálny. Okrem veľmi dobre známych postáv, ktorými sú Drifter a Eris Morn, sa vracajú na obraz aj relatívni nováčikovia Eido a Lodi.
V podstate úplne novou postavou – a členkou vášho tímu, ktorý tentoraz operuje mimo vanguardskej jurisdikcie – je Aunor Mahal. Aunor je de facto rytierkou Jedi, len tu sa tento rád volá „Praxic Order“, a svetelný meč má preto názov „Praxic Blade“. Hra sa začína tak, že vás Baelovi vojaci zajmú počas toho, ako sa od impéria snažíte ukradnúť disk s cennými informáciami. Driftera zamrazia do karbonitu, vy ho zachránite a Aunor vám všetkým zachráni zadok vďaka šermiarskemu duelu s Baelom, ktorý má, ako správna napodobenina Sitha, tiež svetelný meč. Aunor v rámci duelu na poslednú chvíľu naskočí do odlietajúcej lode ako Qui-Gon Jinn na Tatooine a Bael sleduje, ako mu unikáte pomedzi prsty. K dokonalosti chýba už len spomínaná princezná a to, aby sa niektorý z členov vašej posádky obetoval a potom vám radil zo záhrobia, ale nemôžete mať predsa všetko.
Takéto narážky na Star Wars sú do očí bijúce, no priznám sa, že mnohé iné úsmevné easter eggy som si pri hraní ani nevšimol a dopátral som sa k nim až spätne – napríklad, že si jeden z kabalských vojakov v cut-scéne, počas toho, ako sa k vám imperiálni vojaci naloďujú, narazil hlavu o prekážku tak, ako sa to nedopatrením stalo pri nakrúcaní Novej nádeje, kde túto úsmevnú chybu nechali a dnes je z nej kultová záležitosť.
Bungie dokonca do hry zahrnulo aj slávny Wilhelmov krik použitý pri jednej zo scén v Epizóde IV, keď Luke a Leia unikali pred stormtroopermi a Luke jedného z nich zostrelil z plošiny a vojak sa tak s výrazným výkrikom zrútil do priepasti. Easter eggov je tu jednoducho veľa a vývojári si dali záležať, aby v tomto smere hráčom ulahodili.
Tieto momenty sú veľmi fajn a ak patríte medzi pozorných divákov Star Wars, užijete si ich dvojnásobne. Do istej miery dokonca nabádajú, aby ste kampaň prešli aj druhýkrát, čo vzhľadom k jej zhruba osemhodinovej dĺžke nie je až takou výzvou.
Inšpirácia z novej galaxie. Realizácia so starými zlozvykmi
O to väčšia škoda mi príde, že Bungie sa na jednej strane podarilo popasovať sa s náročnou, byť nepochybne zaujímavou úlohou, no namiesto toho, aby využilo momentum, uchýlilo sa k starým praktikám. Aj v Renegades sa teda vracia ubíjajúca štruktúra jednotlivých misií, v rámci ktorých sa neustále vraciate na tie isté miesta, aby ste v rôznom poradí komunikovali s tými istými NPC, ktoré vám dajú za úlohu vykonať tú istú aktivitu. Do toho cez „vysielačku“ počúvate, ako sa členovia vášho tímu vykecávajú, no ako vo väčšine prípadov, ani tentoraz sa nikto neobťažuje asistovať vám pri jednotlivých misiách.
Žeby som bol jediný, koho to už začína posielať do vývrtky?
Frustrácia je pri Destiny 2 niečím, s čím zápasím už dlho; či už z prílišnej repetetívnosti, nudného deja, náročnosti, dokola sa opakujúceho obsahu alebo skrátka kvôli zlému scenáru. Pri Renegades som to síce – vďaka tematike Hviezdnych vojen a celkovej zvedavosti – nemal chuť vzdať po prvej tretine tak ako pri predchádzajúcom Edge of Fate, no stále nerozumiem, prečo sa Bungie svojich zlozvykov drží aj v momentoch, ktoré sú vhodné na experimentovanie.
A, povedzme si úprimne, Destiny je už dlhšie v štádiu, kedy potrebuje nové nápady; čo do príbehu, tak aj mechaník. Spoluprácu so Star Wars sem nerátam, pretože to skôr navodzuje dojem, že v Bungie vyschla studnica nápadov a nikto naozaj akosi nerátal s fungovaním hry po porážke Witnessa.
To, že za takouto spoluprácou vidím skôr zúfalosť vývojárov než akéhosi marketingového génia, súvisí aj s tým, ako je hlavná kampaň postavená. Jednak je pomerne krátka, už tradične umelo „vypchatá“ repetetívnymi aktivitami, ktoré sa tentoraz volajú Lawless frontier a majú povahu extrakčnej strieľačky, a jednak tak celkom nezapadá do nejakej väčšej naratívnej nadstavby. DLC má celkovo povahu menšieho sidequestu, v ktorom sa v istom bode objaví superzbraň v podobe vesmírnej lode a všetci sa tvária, že ak tento objekt zaútočí na Posledné mesto, je koniec, pretože zjavne neexistuje celá armáda strážcov a ich lodí, ktorí by fungovali ako defenzíva. Ak sa však nad touto paralelou s Hviezdou smrti nebudete príliš zamýšľať a budete skrátka radi za ďalšiu hviezdnovojenskú parafrázu, prehryznete to.
Vo finále je však Destiny 2: Renegades, čo do obsahu a jeho významu, len menšou injekciou. Plne na druhej strane ale uznávam, že povaha tohto DLC môže pre znudených fanúšikov, najmä takých, ktorí už hru opustili, predstavovať zaujímavú zámienku pre návrat… byť možno veľmi krátky, keďže na konci dňa ide takpovediac skôr o predjedlo než hlavný chod.
Exotická misia, ktorá vo vás prebudí temnú stranu
Napriek tomu v rozšírení nechýba nová exotická misia Fire and Ice a tiež nový dungeon s názvom Equilibrium. Exotická misia, práve v rámci ktorej konečne získate konečne svoj vlastný „svetelný meč“ (alias Praxic Blade), je jednou veľkou, bludiskovo-logickou skákačkou bez viditeľných ukazovateľov, kam asi máte ísť alebo čo máte robiť. Hra drží bobríka mlčanlivosti a nechá na vás, aby ste na to prišli sami, čo je úplne v poriadku pri dungeonoch alebo raidoch, ba pri akomkoľvek voliteľnom obsahu.
Nepríde mi to však ako vhodný ťah pri povinnej súčasti kampane. Nerozumiem tiež, prečo sa nielenže Bungie rozhodlo zahrabať jedno z hlavných lákadiel tohto DLC – Praxic Blade – až niekam skoro do poslednej tretiny kampane, ale vývojári navyše získanie zbrane podmienili prejdením levelu, ktorý je extrémne polarizujúci. Takýto druh obsahu jednoducho máte buď radi a imponuje vám a ide pre vás o jednu z najlepších súčastí hry, alebo ho z duše nenávidíte a prinajlepšom ho zvládate tolerovať.
Vizuálne je samotná misia pôsobivá a má skvelú atmosféru, to treba uznať. Ako samostatný obsah v Destiny – super. Ako kritický moment hlavnej kampane, na ktorý ste hodiny čakali – určite nie. Namiesto toho, aby som sa pri získaní meča cítil epicky – predstavoval som si, napríklad, duel s hlavným záporákom Baelom, ktorého musíte poraziť, aby ste mu jeho zbraň zobrali – som bol v závere jednoducho rád, že mám celý zážitok za sebou.
Podobne frustrujúcim bol aj záverečný boss fight, pri ktorom ste v mini-aréne museli – v časovom limite – zničiť všetky minibatérie a zničiť tak bossov štít. Samotný boss vás však neustále odhadzoval, takže trafiť niekoľko malých energetických článkov v krátkej časovej nadväznosti odrazu predstavovalo obrovský problém. Nešlo totiž až tak o záležitosť šikovnosti alebo loadoutu, ale o to, ako bol príslušný encounter nadizajnovaný.
Ono, nie je problém, ak vaša hra obsahuje sekvencie, ktoré si vyžadujú špecifickú zbraň, konkrétnu výbavu alebo také, ktoré sú jednoducho náročné, pretože to je ich zmysel: otestovať vaše schopnosti v kombinácii s loadoutom vašej postavy. Ale to nie je tento prípad.
Samozrejme, možno išlo len o chybu v bossovej AI, teda na strane hry, pretože po niekoľkých neúspešných pokusoch som na ďalší deň tento encounter bez problémov vyriešil na prvýkrát. Horká pachuť však zostala, nehovoriac o tom, že tuším stále vidím odtlačky svoje odtlačky prstov na ovládači…
Trochu kŕčovitý záporák, ale aspoň nie je plochý ako doska
Celkovému zážitku nepomohlo ani to, že záverečný boss-fight nebol s Baelom, ktorý sa mi, ako antagonista, celkom páčil. Bungie si tohto svojho „Kylo Rena“ šetrí do budúcna, tomu rozumiem, ale namiesto dialógov a monológov cez vysielačku mohol byť Bael prítomnejší, viac na obraze.
Je fajn, že sa ho scenáristi snažili skrze jeho utrpenie v hlase poľudštiť – a priblížiť ho tak k jeho traumatizovanému, emociálne rozbitému náprotivkovi z Hviezdnych vojen, no výsledok nebol obzvlášť presvedčivý a nevyvolal vo mne žiadne emócie. Baela je v príbehu jednoducho príliš málo na to, aby sa dal úprimne vykresliť ako komplexný charakter, byť teda palec hore pre Bungie, že sa mu snažili dodať hĺbku. Úprimne sa teším, až sa s ním v rámci pokračujúceho príbehu stretnem znova.
Napriek scenáristickým nedostatkom bola samotná záverečná misia akčná a do istej miery veľkolepá, a celkové audiovizuálne spracovanie „renegátov“ lahodilo zmyslom vďaka art-dizajnu a soundtracku, ktoré boli inšpirované Hviezdnymi vojnami. Z takejto paralely, prirodzene, ťaží aj spomínaný, pomerne zaujímavý nový dungeon, ktorý kombinuje platformové skákanie známe z exotickej misie či rýchlu jazdu na speedri so súbojmi so „sithským lordom“ a jeho „padawanom“, pričom väčšina misie sa odohráva na palube lodí cestujúcich rýchlosťou svetla. Samotné mechaniky, v mnohých dungeonoch Destiny 2 natoľko náročné, až máte pocit, že vás hádam vývojári musia nenávidieť, sú tentoraz pomerne zrozumiteľné a nie príliš náročné.
Sezónna aktivita v trende extrakčných strieľačiek
Pokiaľ ide o loot table, žiadnu slávu však nečakajte; exotická zbraň pripomínajúca kušu wookieov síce vyzerá ikonicky, no nejde o žiadny meta arzenál, a nové zbrane založené na „heat“ systéme ma použitím veľmi neoslovili. Síce ich nemusíte prebíjať, ale používaním sa rýchlo zohrejú a potrebujú istý čas na vychladnutie, čo je v podstate skoro to isté, ako keby ste museli zásobník po vystrieľaní prebiť. Zaujímavejšie už môžu byť sety brnení, ktoré poskytujú synergiu pre vaše meče – a teda aj Praxic Blade.
Zvyšok sezónneho arzenálu potom nájdete vystavený v rôznych častiach tharsiskej kantíny a kúpiť si ho môžete za kredity, ktoré dostávate prominentne najmä v novinke menom „Lawless frontier“.
Podobne ako v minulosti, aj teraz Bungie nafúklo dĺžku kampane opakujúcou sa aktivitou, ktorá je však relevantná najmä po prejdení príbehových misií. Vtedy sa totiž môžete „upísať“ niektorému z troch tharsiských gangov a zvyšovať si u nich reputáciu, čo vedie k sprístupneniu lepších odmien. Lawless frontier sa odohráva naprieč tromi rôznymi mapami, s ktorými sa stretnete už počas kampane. Na každej máte niekoľko rôznych cieľov, resp. činností, ktoré musíte splniť. V zásade ide o extrakčný PvPvE mód, v rámci ktorého vás môže „napadnúť“ cudzí hráč, ktorý sa pokúša ukradnúť vám časť odmien.
Ide o decentnú sezónnu aktivitu, ktorá by však bola oveľa lepšia, keby si ňou človek neprešiel už v rámci príbehovej zložky, po ktorej už ide opäť len o starý dobrý grind v štýle „rinse and repeat“, na aký sme v Destiny 2 zvyknutí. Jedna vec, na ktorú je ale frontier perfektný, je skúšanie si nových buildov, keďže hustota nepriateľov je tu naozaj vysoká.
Ako teda Destiny 2: Renegades zhodnotiť? To dobré, to zlé a všetko medzi tým? To, či „renegáti“ predstavujú dôvod pre váš prípadný návrat do hry, sa odvíja od odpovedí na dve otázky: ako veľmi máte radi Hviezdne vojny? A ako veľmi vás Destiny 2 frustrovalo pred touto expanziou?
Ak si totiž odmyslíte spoluprácu s Lucasfilmom – všetky tie licencované kulisy, predmety, výjavy, ba aj scenár inšpirovaný Star Wars – nezostane vám nič prevratné. Jasné, svetelný meč je zaujímavá a často zábavná zbraň, najmä, ak ho používate na vrhanie a odrážanie nepriateľských striel naspäť k ich odosielateľom, ale ide stále o pomerne „niche“ zážitok. Prinajlepšom pôjde o jeden z vašich špecializovaných buildov, ktorý občas vytiahnete, keď vás omrzia nástrahami a internetom osvedčené, univerzálnejšie loadouty. Také je však, koniec koncov, aj celé rozšírenie: fajn krátkodobá zábavka, ale nič, čo by rozbilo rutinu alebo výrazne hru posunulo určitým smerom.
Prirovnal by som to k nejakému filmovému cameu; poteší, pobaví, ale ak vám niečo na filme výraznejšie prekáža, vypnete ho tak či onak.
A to, že plánované pokračovanie tejto expanzie, ktoré malo vyjsť pod názvom „Shadow and Order“ začiatkom marca, Bungie odrazu preložilo až na jún, tiež neveští nič dobré. A ako napísal kolega Dominik v článku – štúdio už nemôže ďalšie prešľapy dovoliť.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Destiny 2: Renegades
- Vydavateľ hry: Bungie
- Žáner: Strieľačky, Akčné, Sci-fi
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony Interactive Entertainment
Korekcia: Mário Lorenc
