DJI sa rozhodlo znova prepísať pravidlá vlastnej hry. Mavic 4 Pro totiž už na papieri nepôsobí ako zbytočne predražený dron, ale skôr ako technologický míľnik, ktorý stiera hranice medzi hračkou pre nadšencov a nástrojom schopným generovať zábery na úrovni nákladnej filmovej produkcie. Ak dnes iPhone Pro Max symbolizuje vrchol spotrebnej elektroniky v kategórii mobilov, s ktorým sa dajú nakrúcať aj celovečerné filmy, Mavic 4 Pro je potom jeho leteckým ekvivalentom. Rozdiel je v tom, že v danom segmente označenie „PRO“ neznamená len väčší displej či lepší foťák, ale celý nový ekosystém ovládateľný jedným párom rúk. To, čo kedysi vyžadovalo logistiku, rozpočet a celý tím ľudí, sa dnes zmestí do jedného batoha a to zásadne mení ekonomiku tvorby obsahu. Ak medzi týmito riadkami cítite mieru až prehnaného nadšenia, je to preto, že aj ja ako technologický redaktor už roky fungujem pri zbere foto a video materiálu prevažne sólo – a práve stroje formátu Mavic 4 Pro sú pre mňa darom z nebies. Poďme sa teda pozrieť, čo všetko novinka dokáže v praxi a či nie je teoreticky aj pre vás najvyšší čas spraviť si licenciu na tie elektrónkové vážky s kamerami.
Spoločnosť Smartwear bola taká dobrá, že mi na test zaslala nielen samotný Mavic 4 Pro, ale aj ovládač DJI RC Pro 2, čo je v súčasnosti ekvivalent svätého grálu v zmysle ovládania DJI dronov a hlavne kvality prenosu signálu. Počas týždňa som tak mal možnosť naplno preniknúť do tajov tohto dua, ktoré vás vo verzii Creator Combo môže vyjsť na sumu cca 3 700 eur. Uvedomujem si, že sa tu nerozprávame o cifre vhodnej pre nejakého začiatočníka či hobby milovníka dronov, ale práve nový Mavic vnímam ako nevyhnutý nákup v prípade, ak sa vám takzvané prvé a nesmelé krôčiky (DJI Mini séria) postupom času zunujú a poviete si: legislatívne to mám odobrené, tak prečo neskúsiť svoju tvorbu povýšiť na onen Hollywood?
Nechajme však teraz budúcnosť ešte spať a poďme sa zohnúť nad krabicu s testovanou vzorkou. Prvý dotyk s Mavic 4 Pro vám totiž okamžite prezradí, že na rozdiel od spomínaných dronov pre začiatočníkov tentokrát nejde o krehký skelet podliezajúci váhu 250 gramov, ale o kus poctivého inžinierstva. Viac než kilogramová hmotnosť pôsobí v ruke priam upokojujúco, pretože zrazu držíte nástroj budiaci rešpekt. Rituál prípravy na let je prekvapivo jednoduchý a v momente, ako rozložíte ramená, sa dron automaticky prebúdza, čím výrobca odstraňuje zbytočné a často otravné procesy. Rovnako expresne sa spustil aj RC Pro 2, ktorého cennou prednosťou sú automaticky vysúvacie analógové páčky – už žiadne skrutkovanie. Rovnako rýchlejšie sa z drona dáva dole a zase naň nový ochranný kryt, čo oproti minulej generácii kvitujem. Séria Pro už síce necieli na maximálnu prenosnosť, ale zato má oveľa bližšie profesionálnej efektivite. Dizajn potom výrazne podčiarkuje sférickejší a úplne nový gimbal evokujúci oko, ktorý nie je len estetickým prvkom, ale aj funkčným riešením odolnejším voči vetru.
V momente, keď sa Mavic 4 Pro prvýkrát vzniesol do vzduchu, ma neskutočne zaskočilo to ticho okolo neho. Pri natáčaní svadieb, v prírode alebo v mestskom prostredí tak môže byť nový Mavic tou povestnou muchou na stene (či vo vzduchu?). Niekoľkokrát sa mi stalo, že som stratil vizuálny kontakt s letiacim dronom aj napriek tomu, že bol len kúsok odo mňa, taký tichý dokáže tento kybernetický sokol byť. A keď už spomínam metaforu so sokolom, určite vás bude zaujímať práve jeho oko. DJI síce spomína 100 megapixelov, no v skutočnosti ide o 25-megapixelový snímač so šikovným trikom, vďaka ktorému štyri pixely pracujú ako jeden, čo znamená lepšie fotky pri slabom svetle a viac detailov v tmavých aj svetlých častiach obrazu. Režim 100 Mpx síce funguje, ale je to skôr softvérový bonus, ktorý občas spomalí dron a v detailoch (napríklad na strechách či listoch stromov) môže produkovať nechcené artefakty. Skutočná sila je preto v čistých 25 Mpx. Obrovskou novinkou je aj nastaviteľná clona od f/2.0 po f/11 – pri najnižšej hodnote prepustí dvakrát viac svetla ako predchádzajúci model, takže nočné zábery pôsobia omnoho lepšie. Najostrejšie výsledky som dosahoval okolo f/4. Pre filmárov je tu však možnosť regulovať hĺbku ostrosti a expozíciu, a to všetko bez nutnosti aplikovania ND filtrov, čo je obrovské plus. A nakoniec je tu ohnisková vzdialenosť, ktorá sa zmenila zo zaužívaných 24 mm na 28 mm. V praxi to síce znamená o niečo užší záber, ale vďaka tomu sú fotky čistejšie, s menším skreslením a lepšie sa spájajú do panorám. Než sa posunieme ďalej, v rýchlosti vám ešte poviem pár slov na margo spomínaného ovládača. DJI RC 2 prichádza s prepracovaným dizajnom, kde je samotný pad prepojený so 7-palcovou Mini LED obrazovkou. Displej disponuje jasom 2 000 nitov a tak je perfektne čitateľný aj pod náporom ostrých slnečných lúčov. Obrazovku môžete otočiť aj na výšku a automaticky tak spustiť nahrávanie videí pre sociálne siete. Musím oceniť aj nové sekvenčné koliesko, dlhú výdrž batérie (viac ako 4 hodiny), HDMI port, 128 GB úložisko a možnosť využívania bežných Android aplikácií.
Mavic 4 Pro okrem hlavnej kamery ponúka aj dva teleobjektívy – stredný s približovaním 2,5x (70 mm) a dlhý so 6x zoomom (168 mm). Druhý menovaný dokáže vytvoriť efektný stlačený obraz, vďaka ktorému vyzerajú hory monumentálnejšie, prípadne vďaka nemu dokážete krásne oddeliť hlavný objekt od pozadia bez toho, aby ste k nemu museli lietať blízko. Stredný zoom je zase ideálny na portrétové, resp. filmovejšie zábery. Všetky kamery disponujú technológiou, ktorá znižuje šum a zlepšuje čistotu obrazu. Novinkou je aj dizajnovo atypický gimbal, ktorý vie otočiť kameru o 90 stupňov, takže dokážete natáčať priamo vo vertikálnom formáte pre Instagram či TikTok. Tu si však treba dávať pozor. DJI to volá „Infinity Gimbal“, no v skutočnosti aj ten má svoje limity. Pri vertikálnom videu sa kamera totiž nemôže vo vzduchu nakláňať tak voľne, pretože samotný dron sa pri lete pohybuje. Je to kompromis medzi svetom profesionálneho filmu (horizontálne video) a svetom sociálnych sietí (vertikálne), no výsledok napriek tomu funguje prekvapivo dobre. A čo sa týka samotného videa, tu sa DJI suverénne podarilo preskočiť samého seba. Hlavná kamera zvládne až 6K pri 60 snímkach za sekundu s 10-bitovou farebnou hĺbkou a širokým dynamickým rozsahom, čo znamená obrovské možnosti pri úpravách. Ak chcete spomalené zábery, dron to zvládne aj v 4K pri 120 snímkach (pohodlne aj s režimom automatického sledovania), takže kinofilmové efekty máte doslova na dosah ruky. Posledný rok, keď týždeň čo týždeň testujem nejaké nové auto, som si počas zbierania video materiálu užíval prednosti nového Mavicu. Dron bol schopný nasledovať vozidlo až do rýchlosti 65km/h, pričom súčasne dokázal detegovať prekážky okolo seba a ladne sa im vyhýbať – našli sa síce situácie, keď na moment stratil auto v pohybe, ale keď sa zase vynorilo v jeho zornom poli, okamžite pokračoval v sledovaní. Videá sa ukladajú priamo do internet pamäte dronu, ktorá je 64 GB, avšak aj tú si viete rozšíriť pomocou micro SDHC a SDXC karty s maximálnou kapacitou 512 GB.
Vyššie som už čo-to naznačil ohľadom bezpečnosti, v každom prípade táto prednosť si predsa len zaslúži trocha viac textu. Vnútri robustného tela Mavic 4 Pro sa totiž skrýva inteligencia, ktorá pôsobí takmer ako druhý pilot. Dron má všesmerové senzory a po novom aj LiDAR vpredu, takže vidí lepšie než kedykoľvek predtým. Obrovskou výhodou je jeho schopnosť aj v šere rozpoznať tenké konáre či elektrické drôty, ktoré by iné stroje prehliadli. Táto superschopnosť sa naplno ukazuje pri automatických režimoch, ako je sledovanie objektov v pohybe (v mojom prípade automobilu idúceho rýchlosťou do 65 km/h), keď dron nielenže dokáže objekt udržať neustále v zábere, ale sám si plánuje trasu, oblieta stromy a rozhoduje sa v reálnom čase. Občas ho vie zmiasť prudké slnko alebo sa rád vráti do predvolenej pozície za objektom, no úroveň autonómie je z môjho pohľadu ohromujúca. Namiesto nervózneho sledovania displeja ovládača som sa tak mohol sústrediť na vytváranie atraktívnych záberov bez toho, aby som sa staral o dron samotný. K tomu pridajte pokročilú funkciu návratu domov, ktorá funguje aj bez GPS vďaka vizuálnemu mapovaniu terénu, čo je v kaňonoch, mestách či pri lete z auta alebo lode záchrana. A ako dlho nový Mavic vydrží zostať vo vzduchu s jednou batériou? Uvádzaných 51 minút sa mi v realite, čiže pri silnom vetre a dynamickom lete nepodarilo dosiahnuť a pohyboval som sa skôr v rozmedzí 35 až 40 minút. Stále je to však skvelý výsledok, ktorý vám dáva dostatok priestoru na zbieranie video a foto materiálu.
DJI Mavic 4 Pro je plný malých paradoxov. Kamera, ktorá sa chváli 100 megapixelmi, v skutočnosti najlepšie funguje pri 25 Mpx. Nekonečný gimbal má svoje hranice a rozhodne nie je nekonečný. A batéria s papierovými 51 minútami reálne vydrží približne 37 minút. Keď však tieto marketingové ozdoby odfiltrujeme, zostáva pred nami produkt, ktorý je fenomenálne schopný a dnes pravdepodobne najuniverzálnejší vo svojej kategórii. Ak s lietaním len začínate alebo iba chcete občasné dovolenkové video, jeho funkcie aj cena budú pôsobiť ako zbytočný luxus. Mavic 4 Pro je skôr nástroj pre tých, ktorí berú tvorbu vážne – hovorím o nezávislých filmároch, profesionálnych fotografoch, tvorcoch prémiového obsahu či menších produkčných štúdiách. V ich prípade nejde o výdavok, ale o investíciu, ktorá sa im reálne dokáže vrátiť.
