Ak hľadíte na názov Dogyuun a čudujete sa, čo to vlastne je, tak vás hneď usmerním na správnu koľaj. Nie, Dogyuun nie je žiadnou novinkou, ktorú ste si z nejakého dôvodu nevšimli (aj keď na Gamesite sa o hre raz písalo), Dogyuun je totiž starou automatovkou ešte z roku 1992. Dôvod, prečo sme sa zdanlivo z ničoho nič rozhodli napísať recenziu na 32 rokov starú hru, je avšak prostejší, než by sa možno zdalo. Hra bola totiž pred nedávnom portovaná na PC spolu s ďalšími troma žánrovo podobnými hrami – Grind Stormer, Truxton 2 a Twin Hawk. Tie je možné zakúpiť osobitne alebo v kolekcii Toaplan Arcade Shoot’em Ups 4.
Ako hovorí aj podnázov recenzie, Dogyuun je skutočne kvalitne kalená japonská oceľ, ktorá ma čo povedať aj po dlhých troch dekádach. Nedá sa povedať, že by bola hra žáner meniacim kúskom. To nebola ani vtedy a nie je ani dnes. Avšak jej pulzujúca akcia, kvalitný elektronický soundtrack a špičkové grafické prevedenie ju bez pochýb radia medzi nadpriemerné kúsky. Je tu síce niekoľko problémov, ktoré sa dajú hre objektívne vytknúť aj dnes, no ak túžite po poriadnej sci-fi strieľačke s patričným retro závanom (bodaj by aj nie, keď táto hra prichádza z retro dôb), Dogyuun môžem len odporučiť.
Keďže ide o pôvodne automatovú hru, môžete si byť istí troma vecami – jednoduchým príbehom, poriadne vysokou náročnosťou a kooperačným hraním. Príbeh je tu klasicky skrytý. Na začiatku vás nečaká animácia, len herné menu. Na to, aby ste si mohli vychutnať príbehovú cutscénu, musíte v menu počkať, kým sa nespustí demonštrácia hrateľnosti. Tá trvá zopár sekúnd, počas ktorých vám hra predstaví segment hrania jednej z úrovní, a až potom sa dostane na rad dej. Krátka scéna predstavuje troch pilotov, ktorí z nejakého dôvodu skenujú planétu s cieľom niečo nájsť. Jeden z nich menom Kyle však zahynie rukou obrovského neznámeho robota a zvyšní dvaja sa vydajú na cestu pomsty.
Dodatočné nitky deja bolo pôvodne možné vyčítať z artworku. Trojica pilotov bombardérov Sylfer bola vyslaná ku komunikačnej veži blízko kolónie Dino, ktorá z neznámeho dôvodu stratila signál. Tí mali udalosť prešetriť a zistiť príčinu straty komunikácie. V súčasnosti, kedy sa hra predáva len v digitálnej verzii, si príbeh môžete prečítať len na stránkach GOGu a Steamu, kde sa hra predáva. Čo ale kvitujem je, že tu spomínaná herná animácia vôbec je. Pôvodné automatové verzie na Západe ich neobsahovali kvôli neexistujúcemu prekladu. Tento port tú animáciu má a aj celú preloženú do anglického jazyka.
Či sa nám to páči alebo nie, každá automatovka mala v prvom rade za úlohu zarábať peniaze. Z toho dôvodu boli tie hry náročnejšie, než by sa v slušnej spoločnosti možnože aj patrilo. Čím náročnejšia hra, tým viac mincí automat vyžadoval pre ďalšie pokračovanie v hraní. Dogyuun je jednou z tých hier, pri ktorej by ste za normálnych okolností prišli o celý svoj majetok, našťastie port vyžaduje len jednorazových osem eur pre kúpenie a od ďalšieho platenia ste už uchránení. To našťastie ešte zvýrazňujem, pretože hra je tvrdá ako diamant a s hráčmi sa vôbec nemazná. Nemá problém vyobraziť na obrazovke mnoho nepriateľov naraz, z ktorých každý v sekunde vystrelí hneď niekoľko projektilov súčasne. Verte mi, že vyhýbať sa v takých situáciách guľkám, je skutočne už len vecou náhody. A viery vo vyššie bytosti.
Aj keď je hra náročná, tvorcovia pridali do nastavení aj režimy jednoduchších náročností. Nebudem ale klamať, tie dokážu taktiež potrápiť. Našťastie je tu prítomná aj funkcia pretáčania hry, čo znamená, že kedykoľvek môžete hru v reálnom čase pretočiť ako film na videokazete späť a rozhodnutie, ktoré pre vás predtým znamenalo smrť, zmeniť tak, aby ste prežili. Aspoň na niekoľko ďalších sekúnd. Tvorcovia uvádzajú, že Dogyuun zaznamenáva až celých 18 minút hry, čiže pretáčať sa tu môže až do zbláznenia.
Port je podľa môjho názoru vydarený, ak teda nepočítame úplne chýbajúcu podporu myši. Emulácia pôvodného hardvéru je čistá a rýchla bez grafických chýb či degradovaného zvuku. Celkovo sú tu tony nastavení, od zmeny rozlíšenia cez zmenu snímkovania až po detailné nastavenie CRT filteru. Práve posledná menovaná položka je niečo, čo by som veľmi rád videl aj v iných hrách používajúcich tento filter evokujúci staré TV. Môžete si tu nastaviť hrúbku CRT masky, zakrivenie okrajov pre efekt oblých hrách obrazovky, efekt vignette, kontrast, jas, zatienenie pozadia a hromadu ďalších vecí. Taktiež by som vypichol ďalšie grafické módy pixel, smooth a steps. Každý z nich poníma pixelovitú grafiku z trocha iného štýlu. Či už budete hrať v pixel perfect móde alebo si pixely necháte trocha rozmazať, hra bude zakaždým vyzerať veľmi dobre. Za to je treba vďačiť skvelému artštýlu s bohatou paletou výrazných farieb.
Dogyuun je síce vizuálne nádherná hra, no jej hrateľnosť nie je úplne dotiahnutá. Neexistujú tu powerupy, len zbrane (ktorých by mohlo byť ešte o niečo viac), niektoré levely sú podľa môjho názoru kratšie, než by bolo vhodné, a celkovo neponúkajú žiadnu originálnu náplň okrem ničenia mnohých lietajúcich nepriateľov. Keďže hra má celkovo len desať levelov s výbornými súbojmi s bossmi na konci každého, neunaví vás jej postupne pribúdajúci mierny stereotyp. Tento neduh ale priznali aj tvorcovia, konkrétne skladateľ a programátor Tecuja Uemura, ktorý sa svojho času nechal počuť, že nakoľko ich predchádzajúce hry boli kritizované za nie veľmi pôsobivý vizuál, chceli s Dogyuun dosiahnuť pravý opak. Avšak to si vyžiadalo daň na tom, že na vytvorenie prepracovanejšej hrateľnosti už nezvýšil čas. Hra je aj napriek tomu stále zábavná. Len čo sa tohto hľadiska týka, radšej nič na úrovni Super Spy Hunter v Dogyuun nečakajte.
Hra ponúka aj kooperačné hranie, bohužiaľ len lokálneho typu. Tento režim je ale niečím unikátny. Obaja hráči môžu spojiť svoje lode, čím dajú vzniknúť jednej veľkej superlodi s omnoho vyššou ničivou silou. Je tu ale jeden podstatný fakt. Zničenie tejto lode znamená zničenie oboch a koniec hry. Používať teda opatrne!
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Korekcia: Soňa Troščáková
