Spoločnosť Enabot má dnes v portfóliu viacero menších robotov v rôznych cenových hladinách. Väčšinu z nich ešte stále testujem, takže článkov o tejto značke bude viac. Ako prvý som si do dlhodobého testu vybral EBO Air 2 Plus. Skôr než sa však pustím do toho, čo tento robot vie a kde sa mu to celé začína rozsypávať pod pásmi, neodpustím si krátke historické okienko. Značka Enabot vznikla v roku 2018 v Shenzhene a spočiatku sa profilovala najmä cez menších robotov pre domácich miláčikov a vzdialený dohľad nad domácnosťou. Postupne sa však začala posúvať k širšiemu konceptu domácich, respektíve rodinných robotov. Je to napokon celkom logický vývoj. Od Roomby, ktorá prišla na trh v roku 2002, ako prvý skutočne úspešný domáci robot určený na jednu konkrétnu úlohu, cez Amazon Astro až po dnešné vízie humanoidov typu XPeng IRON je krivka vývoja domácich robotov naozaj až nepríjemne strmá. A uprostred nej niekde sedí aj Enabot EBO Air 2 Plus.
Na papieri vyzerá tento model veľmi slušne. Výrobca si zaň u nás pýta necelých 400 eur a za tie peniaze sľubuje 3K kameru, obojsmerné video, AI asistenta, inteligentné stráženie domácnosti, AI tracking, lepšiu mobilitu než pri lacnejšom Air 2 a aj 32 GB microSD kartu v balení. Plus verzia má zvládnuť 15-stupňové stúpanie a 10 mm prekážky, zatiaľ čo základný Air 2 ostáva pri 4 stupňoch a 6 mm. Inak povedané, nejde o žiadny facelift, ale o produkt, ktorý chce byť citeľne vyššie posadený než bežný model. Problém je v tom, že Enabot tú vyššiu cenovku opiera hlavne o funkcie, ktoré síce na papieri znejú výborne, ibaže realita je na tom horšie.
Hardvér, ako taký je však na slušnej úrovni. Robot je malý, pevný a nepôsobí ako lacná plastová hračka. Má rozmery 116×116×111 mm, váži 560 gramov a vo vnútri nosí 5 000 mAh batériu. Výrobca uvádza 9 až 10 hodín v režime standby alebo záznamu videa a maximálne 4 hodiny nepretržitého pohybu na jedno nabitie, pričom plné nabitie trvá 3 až 4 hodiny. Na takýto drobný stroj sú to celkom slušné čísla, ktoré sa mi podarilo v rámci testovania potvrdiť.
Konštrukcii pomáha nízko posadené ťažisko, takže keď sa robot prevrhne, vo väčšine prípadov sa vie vrátiť späť na pásy. Sám som bol prekvapený, z čoho všetkého sa táto malá fazuľa na pásoch dokázala u nás doma vyhrabať. Kto však očakáva autonómneho džentlmena, ktorý sa bude všetkému vo vašom byte ladne vyhýbať, zostane sklamaný. Tento robotík naráža do stolov, líšt, nôh stoličiek a občas aj do vašich chodidiel, takže je vlastne dobre, že sa z toho dokáže spamätať aj bez cudzej pomoci.
Stále to, ale nie je robot, ktorému by ste zverili komplikovanejší byt bez toho, aby ste mu vopred trochu neupratali cestu. Dlhší vlas koberca, zložitejšie členenie priestoru alebo viacpodlažný dom mu veľmi rýchlo pripomenú, že ide o malú kameru na pásoch, nie o malého Terminátora schopného sa vrátiť z každej šlamastiky. A práve tu sa začína prvý veľký rozpor medzi marketingom a praxou. Enabot síce produkt predáva, ako inteligentného domáceho robota, v skutočnosti je to však stále zariadenie, ktoré si vyžaduje tolerantné prostredie a ešte tolerantnejšieho používateľa. Mňa osobne testovaná vzorka svojou neohrabanosťou bavila, ale keby som za ňu mal dať vyššie spomínané peniaze, asi by som sa usmieval o niečo menej.
Tam, kde Air 2 Plus naopak vie bez problémov zabodovať, je obraz a komunikácia. Kamera s 3K rozlíšením je na túto triedu veľmi dobrá a široký záber dáva pri robote, ktorý jazdí v úrovni podlahy, perfektný zmysel. Vidíte viac než z bežnej kamery, nočné videnie je použiteľné a obojsmerné audio rovnako. Najzaujímavejší trik však prichádza vo chvíli, keď cez robota voláte. Na predných displejoch sa totiž zobrazí vaša tvár a z obyčajnej mobilnej kamery sa razom stane malý pojazdný avatar. A práve tu Enabot trafil niečo, čo statické kamery jednoducho nevedia. Nehovoríte do čierneho objektívu na polici. Hovoríte cez stroj, ktorý sa k človeku doma priblíži a doslova mu pozrie do očí. Pre rodiny, ktoré sú často od seba, je to silnejší moment, než by sa mohlo zdať.
S tým úzko súvisí aj softvér. Air 2 Plus funguje cez aplikáciu EBO HOME pre iOS a Android, cez ktorú robota spárujete, ovládate, spúšťate hovory, pozeráte obraz v reálnom čase a nastavujete jeho správanie. Robot sa dá ovládať aj na diaľku mimo domácej siete, čo je v jeho prípade jedna z kľúčových funkcií bez toho, aby bola akokoľvek spoplatnená – dokonca si viete nastaviť rýchlosť reakcií motorčekov na virtuálny joystick. Výrobca zároveň ráta aj s rodinným používaním, takže zariadenie možno zdieľať medzi viacerými účtami. Appka sama osebe nepôsobí zle a základné veci zvláda bez väčších problémov, no zároveň z nej stále cítiť, že softvérová stránka produktu ešte potrebuje doladiť.
Práve v tejto rovine už začínam chápať, prečo Enabot čoraz viac tlačí predstavu rodinného robota. Keď Air 2 Plus používate ako komunikačný nástroj, začne dávať väčší zmysel než striktne v roli bezpečnostného strážcu. Ako pojazdný avatar pre videohovory má totiž naozaj niečo do seba. Je osobnejší než kamera, pohyblivejší než tablet a menej sterilný než bežná komunikácia cez mobil.
Navyše musím spomenúť ešte jednu vec. Efekt virtuálnych očí tohto robotíka je spravený výborne. Displeje na prednej strane nerobia len lacné divadlo do počtu, ale skutočne pomáhajú tomu, aby robot pôsobil živšie, menej anonymne a jednoducho sympatickejšie. Naša dcéra Nelka si ich zamilovala prakticky okamžite. Pre ňu to zrazu nebol len nejaký opitý kus elektroniky, ale malý robot s vlastnou tvárou. A úprimne, práve v takých chvíľach Air 2 Plus pôsobí najlepšie.
Lenže hneď vedľa tohto jedného naozaj podareného nápadu stojí celý balík funkcií, ktoré už také presvedčivé nie sú. AI asistent je skôr atrakcia než niečo, kvôli čomu by ste menili životné návyky (je tu dokonca podpora CZ jazyka v rámci textu aj dabingu, avšak je to taká katastrofa, že o tom nie je nutné ani nejako bližšie hovoriť). Robot vie byť zábavný, vie byť milý a vie byť aj užitočný, ale nie vždy vie byť inteligentný v tom najpraktickejšom zmysle slova a to je problém.
Najväčšia slabina je, ale jasne navigácia. A nemyslím tým, že by občas spravil hlúposť. Myslím tým, že pri zariadení tejto ceny je jeho autonómia citeľne slabšia, než by ste čakali. Moderné robotické vysávače si dnes mapujú domácnosť s prehľadom, ktorý bol ešte pár rokov dozadu luxus. Air 2 Plus oproti nim pôsobí, akoby do cudzieho bytu vošiel prvýkrát v živote, bol slepý a navyše zmontovaný ako Gérard Depardieu. Vie sa hýbať, vie sa otáčať, vie niečo sledovať, ale hneď ako od neho chcete konzistentné a rozumné správanie v priestore, začne tápať. Vyhýbanie sa prekážkam je v jeho prípade skôr opatrné zastavenie než inteligentná obchádzka. A keď autonómny robot nevie spoľahlivo riešiť prekážky, veľmi rýchlo sa z neho stane drahý diaľkovo ovládaný vozík s kamerou.
Ďalší problém je dokovanie. Enabot síce sľubuje automatický návrat na nabíjačku, ale z mojich dlhodobých pozorovaní bola jeho úspešnosť prinajlepšom polovičná. Robot, ktorý po dlhšej jazde po dome nevie spoľahlivo nájsť vlastný dok, podkopáva sám seba v úplnom základe. A keďže Air 2 Plus chce byť do istej miery autonómny strážca domácnosti, je to problém, ktorý nemožno odbiť vetou, že ho občas doložíte ručne. Za 400 eur už človek nechce robiť komorníka elektronike na pásoch.
Mierne tragikomická je aj jeho pozícia v rámci segmentu domácich zvierat. Je to trocha paradoxné, keďže Enabot vyrástol na produktoch pre domácich miláčikov, no práve Air 2 Plus nie je model, ktorý by som odporúčal ako najlepšiu voľbu pre niekoho, kto chce robota hlavne pre psa alebo v našom prípade mačku. Staršie a lacnejšie riešenia mali aspoň laser, teda niečo, čo vedelo zviera zaujať. Tu sa Enabot rozhodol byť dospelejší, lenže zvieraťu je to spravidla úplne jedno. Ono nerieši 3K obraz, ani AI asistenta, ani to, že sa vám pri hovore zobrazí tvár na displeji. Ono rieši, či je s ním zábava. A v tomto ohľade za mňa naozaj nie. Naša Lucy sa mu doslova vyhýbala ako čert krížu a nechcela s ním interagovať v žiadnej mnou tlačenej forme – v rámci softvéru viete cez app zadať robotovi príkaz, aby v prípade zaznamenania pohybu človeka alebo zvieraťa skúšal objekt sledovať.
Ďalšou dôležitou kapitolou je súkromie a bezpečnosť. Pri staršom modeli EBO Air našli bezpečnostní výskumníci zdieľané root heslo, cez ktoré sa mohol útočník po prístupe do domácej siete dostať k robotu cez SSH s plnými administrátorskými právami. Takýto prístup mohol viesť k vzdialenému špehovaniu cez kameru a mikrofón alebo k ďalšiemu zneužitiu v rámci siete. Enabot síce po zverejnení problém opravil, no podobná história sa pri produkte tohto typu nedá len tak odsunúť nabok. Keď vám po dome jazdí mobilná kamera, dôvera je prvoradá.
Finálny verdikt teda nie je čiernobiely, ale z mojej strany ani príliš milosrdný. Enabot EBO Air 2 Plus je zaujímavý robot s dobrým hardvérom, veľmi slušnou kamerou a výborným nápadom na rodinnú komunikáciu. V tejto jednej roli vie byť naozaj presvedčivý a miestami až sympaticky futuristický. Zároveň je to však produkt, ktorý stále zakopáva o veci, ktoré by mal mať dávno zvládnuté, a to orientáciu v priestore, spoľahlivé dokovanie a celkový pocit softvérovej vyzretosti.
Ak hľadáte pojazdný komunikačný most medzi členmi rodiny, je to zaujímavá voľba. Ak čakáte autonómneho domáceho robota, ktorý bude strážiť byt, zabávať zvieratá a ešte sa pritom tváriť ako malý zázrak modernej techniky, Air 2 Plus vás skôr či neskôr vráti na zem.
