Stolové hry na motívy videohier sú v dnešnej dobe čoraz obľúbenejšie. Ako si stolovková forma poradila s dávnym strategickým klenotom?
Heroes of Might and Magic III: The Board Game (pre potreby tejto recenzie už len Heroes 3) sme mali prvýkrát možnosť vidieť pri ohlásení crowdfundingu na Kickstarteri (to je niečo ako predobjednávka zatiaľ nevydanej hry, aby ju mohli tvorcovia odfláknúť, lebo už za ňu dostali zaplatené, no v stolovkovom svete je táto praktika o čosi bežnejšia), ktorý začal 15. novembra 2022. Tvorcovia mali vtedy hru nahrubo rozpracovanú a o svoj postup pri tvorbe sa delili s nadšencami, ktorí ju podporili. Za jej realizáciou stojí poľské štúdio Archon Studios, ktoré už prinieslo stolové kúsky na motívy Wolfenstein a Masters of the Universe. Len za prvý deň Heroes 3 finančne podporilo viac ako 5500 nadšencov a kým sa crowdfunding zavrel, bolo ich niečo vyše 26 500. Hru ste vedeli podporiť 75 eurami, za ktoré ste dostali základnú verziu, alebo ste si mohli vybrať nejakú vyššiu úroveň, v ktorej boli zahrnuté aj rozšírenia, ku ktorým sa ešte dostaneme. Najvyššia úroveň končila na dvesto eurách a okrem všetkých rozšírení obsahovala aj plagáty a artbook v pevnej väzbe. K týmto oddaným fanúšikom hra dorazila najprv a potom sme sa dočkali aj my, bežní smrteľníci – a dokonca v českej verzii. Základná krabica obsahuje komponenty pre jedného až troch hráčov a sériu scenárov na kompetitívnu, kooperatívnu aj sólovú hru.
Prvé otvorenie
Každý hráč a zberateľ stolových hier pozná rituál prvého otvorenia a zoznamovania sa s novým kúskom. Je to zložitejšia záležitosť ako pri videohre, ktorej disk (dnes už skôr iba kód) vložíte do konzoly alebo PC, prípadne ju stiahnete za určitý čas. Väčšina stolových hier potrebuje najprv „vylúpať“ a potriediť komponenty (obľúbená činnosť mojej frajerky, priznávam, vypukávanie žetónov je podobne upokojujúce ako pukanie bublinkovej fólie) a následne vás čaká nejaký čas strávený s pravidlami. Samozrejme, na každú stolovú hru existuje videonávod, ale ak sa naň spoľahnú všetci hráči a ani jeden si neprečíta pravidlá, v komplexnejších hrách to je cítiť. Ak si pravidlá prečítate, budete približne vedieť, kde hľadať konkrétne pravidlo, keď sa na ňom pri stole neviete dohodnúť. Príručka s pravidlami má v tomto prípade niečo vyše 30 strán vo formáte A4 a nájdete tam aj obrázky a krátke texty s príbehom, no minimálne hodinu a pol vám zaberú. Okrem pravidiel v základnej krabici nájdete aj 30-stranovú knihu misií a 10-stranovú knihu turnajov, z ktorých si vyberiete, aký scenár chcete hrať. Škatuľa je plná komponentov a kariet.
Na prvý pohľad som bol prekvapený, koľko obsahu dokázali tvorcovia dostať do základnej verzie hry. Na každého hráča tu čakajú dve figúrky hrdinu, ktoré sú veľmi kvalitne spracované a pri ich veľkosti vyniknú detaily hrdinov. Figúrky zároveň na mape pôsobia veľmi funkčne a je hneď vidieť, na akú oblasť sa práve daný hráč sústreďuje. Ďalej tu máme dosku mesta a dosku hrdinu. Dosku mesta by som chcel obzvlášť oceniť za nápad. Keďže je dvojvrstvová, druhá vrstva slúži najmä na to, aby vám kocky držali tam, kde ste ich položili a mohli si tak sledovať príjem surovín, no takisto slúžia aj na sledovanie postavených budov. Tie postavíte tak, že na vrstvu položíte žetón s budovou a tvoríte si tak ikonickú diorámu mesta, ktoré poznáte z videohernej verzie Heroes 3. Nostalgia zaručená! Dokopy je tu 100 akrylových kociek na označovanie rôznych javov v hre – tu by som chcel tvorcov vyhrešiť za to, že v základnej verzii zvolili pre hráčov modrú, fialovú a šedú farbu, zatiaľ čo neutrálne kocky sú čierne. Pri umelom svetle vyzerajú šedé a čierne kocky takmer rovnako a často sa nám pri hre plietli. Dvadsať kartónových dielikov mapy, ktorú budete objavovať, asi stovka rôznych iných žetónov, prevažne mincí a surovín.
Samostatnou kategóriou sú karty. Tých je v hre takmer 250, všetky sú štandardnej veľkosti a už pri prvom pohľade na balíček kariet na vás dýcha atmosféra Heroes 3. Tvorcovia zvolili pri vylepšovaní jednotiek zaujímavý mechanizmus. Je samozrejmé, že chceli, aby jednotka vyzerala po vylepšení na prvý pohľad veľkolepo. Každá rasa má balík obojstranných jednotiek, ktoré vie vylepšiť tak, že ich otočí na druhú stranu. Druhá strana karty má okrem silnejších vlastností lesklú „foilovú vrstvu“ – každý, kto niekedy hral kartových Pokémonov alebo Magic, vie, o čom hovorím. Nápad je to pekný, ale prevedenie nie je bravúrne. Text na lesklých kartách sa ťažšie číta a keď ich máte na bojisku viacero, vie to byť aj otrava.
Všetky komponenty do seba pekne zapadajú v inserte, na ktorom je logo Heroes 3. Figúrky hrdinov sú v samostatnom obale, ktorý si môžete rovno vyložiť na poličku ako zberateľský artefakt, no z funkčného hľadiska by viac potešilo, ak by bol samostatný obal na žetóny, ktorý si viete vybrať na stôl a žetóny používať pri hre. Insert je funkčný a rýchlo vám dôjde, čo kam patrí. Takisto by mal zabrániť tomu, aby sa všetky časti hry pri nosení pomiešali, no keď som hru niesol vertikálne v taške, dopadlo to takto:
Prvé kolo
Od prvého otvorenia po prvé kolo u mňa ubehol jeden celý deň a bol som rád, že som si príručku s pravidlami prečítal poriadne a celú. Má niekoľko momentov, v ktorých nie je úplne jednoznačná, čo je pri pravidlách stolovky peklo. Počiatočné rozloženie hry si po jednom prečítaní pravidiel bezchybne nepamätá nikto, preto sme sa v pravidlách vrátili ku kapitole Príprava hry a bod po bode robili, čo je tam napísané. Počúvli sme radu pravidiel a pre našu prvú hru sme si vybrali odporúčaný scenár, čo sa ukázalo ako múdre riešenie, pretože nemal žiadne zložité mechanizmy, ktoré bolo potrebné sledovať – a to je pri oboznamovaní sa s pravidlami vítané. Gameplay je vo svojej podstate veľmi podobný tomu, ktorý si pamätáme z počítačovej predlohy. Začne kolo, prídu vám suroviny, ak chcete, postavíte si v meste budovu, pohnete sa niekam s hrdinom, niečo objavíte, s niekým bojujete a ak vám zostanú suroviny, najmete si do armády nové jednotky. To všetko opakujete, kým neporazíte svojho protivníka alebo on vás. Celá hra trvá okolo dvoch hodín pri dvoch hráčov, ak obaja vedia, do čoho idú, no môže sa natiahnuť na štvorhodinové ťaženie plné zamysleného hmkania nad kartami.
Z obrazovky na kartón
Tvorcovia sa snažili, aby pocit, ktorý z hrania máte, čo najviac zodpovedal pocitu z počítačovej predlohy. Dominantou stola je teda šesťuholníková mapa, na ktorej má každý svojho hrdinu a svoje počiatočné mesto. Z neho sa hrdina s armádou vydáva na výpravy, aby odhalil neobjavené kúty mapy. Táto časť je vizuálne stopercentne verná videohernej predlohe a jej fanúšikovia spoznajú konkrétne políčka, ktoré robia približne to isté, čo robili aj v pôvodnom Heroes 3. Ďalšou známou obrazovkou je rozhranie mesta, kde tvorcovia odviedli kus poctivej práce a mesto pôsobí ako verná kópia originálu. Staviate budovy, ktoré dotvárajú vizuál mesta a aj ich efekty sú jasne vypísané na prehľadovej doske mesta.
K nej máte prehľadovú dosku hrdinu s jeho počiatočnými kartami a aktuálnym levelom. Ideálne by bolo, keby ste pri sebe mali aj prehľadovú kartu, ktorá je obojstranná a vo formáte A5, no ako človek znalý stoloviek musím povedať, že toto je jedna z najhorších prehľadových kariet vôbec. V skratke poviem, že je na nej príliš dopodrobna rozpísané niečo, čo je pomerne jasné, tým pádom tam nezostalo dosť priestoru na veci, o ktorých si ako hráči budete chcieť držať prehľad. Takže namiesto prehľadovej karty budete častejšie siahať po pravidlách, čomu by presne táto karta mala zabrániť.
To by bolo na jeden stôl tak akurát dosť, ale ešte sa niekde musí odohrávať súboj. Vo videohre sme sa počas bojov preniesli na šesťuholníkové pole, po ktorom sme presúvali jednotky a útočili na tie súperove – a tu prichádza menšie zadrhnutie. Tvorcovia zreprodukovali aj tento súbojový systém, vytvorili šesťuholníkový hrací plán, po ktorom presúvate figúrky jednotiek a bojujete v systéme vernom tomu z PC hry. A presne v tom je problém. Do základnej krabice by sa nevošlo toľko figúrok, aby vedela obsiahnuť tento systém. Namiesto neho máme zjednodušenú verziu, kde na štvorcovom poli o veľkosti 5×4 políčok posúvate karty jednotiek. A kde je teda to šesťuholníkové pole a figúrky jednotiek? Predsa v rozšírení! Tí, ktorí hru podporili (samozrejme, na vyššej úrovni, základná hra na Kickstarteri mala tiež len túto zjednodušenú verziu), ho už majú doma, my ostatní si počkáme, kým sa dostane do tlače a maloobchodného predaja. Na bojisku s kartami máte pocit, že mu niečo chýba a celkovo je boj mechanicky skôr pôstnou obdobou toho, čo si pamätáme z Heroes 3. Áno, jednotky majú schopnosti mnohokrát podobné predlohe, no obmedzený pohyb po bojisku necháva len veľmi málo priestoru na taktizovanie.
Celé je to zavŕšené veľmi neoriginálnym mechanizmom prvku náhody. Po každom útoku hodíte kockou, aby ste zistili, či dal útok o jedno poškodenie menej, o jedno poškodenie viac, alebo presne toľko, koľko je základný útok jednotky. Samozrejme, tvorcovia chceli, aby bol v poškodení nejaký rozptyl, ale toto vás stavia do pozície, keď musíte rátať s najhoršou možnou alternatívou a aj keď vás kocka s poškodením prekvapí, poškodenie navyše neviete využiť žiadnym iným spôsobom. Súbojový systém je to, čím táto hra trpí najviac. Nádejou pre hráčov môže byť rozšírenie so šesťuholníkovým bojiskom a figúrkami, no ak mám hodnotiť len základnú hru, toto je určite jej temnou stránkou. Navyše, pole s bojiskom má 30×60 centimetrov a potrebujete ho mať rozložené paralelne popri všetkých ostatných komponentoch, takže bežný konferenčný stolík v obývačke by vám na hru asi nestačil.
Balíček moci a kúziel
Asi najodlišnejším mechanizmom oproti PC verzii je balík hrdinu, ktorý je v pravidlách nazvaný príznačne „Balíček Might & Magic“. Tvorcovia využili známy a často využívaný mechanizmus „deck-buildingu“. Váš hrdina začína so základným balíkom zvyčajne zámerne slabých kariet, do ktorého objavovaním a bojom pridávate nové karty schopností, kúziel a vybavenia. Karty hrá každý do svojho vlastného odhadzovacieho balíčka a keď sa vám minú, z odhadzovacieho balíčka si jeho zamiešaním vytvoríte nový balíček na ťahanie – tentokrát so všetkými silnejšími kartami, ktoré ste medzitým získali. Tento mechanizmus hre pristane a zaručí, že váš hrdina bude stále jedinečný svojou kombináciou vlastností, kúziel či vybavenia, pričom vždy budete excelovať v niečom inom. K tomu prispieva aj systém levelovania. Vždy, keď dosiahnete nový level, dostanete na výber z dvoch kariet schopností, ktorú si môžete pridať do svojej výbavy.
Stolovkám sa venujem už dlhšie a deck-building patrí medzi moje obľúbené mechanizmy. Tu ale naráža na niekoľko nedostatkov, pričom prvým a zásadným je lineárnosť kariet. Prevažná väčšina kariet sa dá zahrať buď iba v boji, alebo iba mimo boja. Najvzácnejším artiklom je pohyb a keď už sa dostanete do dôležitého súboja, nechce sa vám čakať celé jedno kolo, kým vám na ruku prídu bojové karty. Opačný prípad zabolí rovnako veľmi. Ak máte plnú ruku bojových kariet, je vám to na nič, ak ste chceli svoje kolo minúť iba na obsadenie políčok a stavbu budov.
Mnohokrát je teda ráz vášho kola odkázaný na šťastenu, čo výrazne obmedzuje taktizovanie, ktoré od tejto hry každý očakáva. Druhou výčitkou je, že získané karty dostávate do ruky a nie do odkladacieho balíčka, ako je to v podobných stolovkách bežné. To vás často núti vybrať si podľa toho, čo potrebujete v danom kole namiesto toho, aby ste mysleli na stavbu vyváženého a zmysluplného balíčka. Keď mi takto vybraná karta prišla po vyťahaní balíčka na ruku opäť, často som sa za svoje predošlé rozhodnutia nemal rád. Tretím nedostatkom je neexistujúca možnosť redukcie svojho balíčka. Začínate so základnými kartami, ktoré vám neskôr v porovnaní s ostatnými prídu slabé a keď si ich na konci hry v nejakom rozhodujúcom momente naťaháte na ruku, vaše šance na to, že v boji uspejete, sa rapídne znížia. Aby som to zhrnul, zaradenie deck-buildingu hodnotím veľmi pozitívne, no k realizácii mechanizmu mám výrazné výhrady, aj keď práve to môže niekomu učarovať.
Čo funguje a čo nie?
Ako som už naznačil v predchádzajúcich odsekoch, súbojový systém nefunguje tak plynule a príjemne, ako by mal. Súboj vždy znamená prestavbu stola, pretože hráči, ktorí bojujú proti sebe, potrebujú mať dobrý výhľad na bojisko. To pri troch hráčoch znamená, že buď musíte prekladať bojisko, na čo nie je vždy priestor, alebo presádzať hráčov, čo bol náš prípad. O tom, že to je nepohodlné, sa nemusíme baviť a keď si už presadnete, nemáte pri sebe dosku hrdinu a mesta, na ktorých si možno chcete niečo pozrieť počas boja. Celkovo je súboj odkázaný na niekoľko riskantných hodov kockou a priestor na taktizovanie hrá druhé husle. Aj preto hrá väčšina hráčov prevažne defenzívne a nehrnú sa do súboja s inými hráčmi až do posledných momentov hry. Väčšina súbojov teda prebieha proti neutrálnym jednotkám. Tie vždy ovláda hráč, ktorého ťah naposledy skončil a ide o najčastejší spôsob, ako sa budete snažiť uškodiť svojím súperom. Myslím si, že tvorcovia sa mohli tomuto systému povenovať viac, pretože súboj medzi dvomi hráčmi by mala byť najväčšia zábava, no všetky mechanizmy vás nabádajú k tomu, aby ste do takéhoto konfliktu išli až v poslednej možnej chvíli. Rozdiel v súboji proti neutrálnym jednotkám a proti hráčovi je najmä v tom, že hráč má balíček kariet, ktorý počas boja používa.
Aký je najvzácnejší zdroj v Heroes 3? V stolovej verzii je to určite pohyb. Vaším hrdinom sa každé kolo viete posunúť o tri políčka, pričom týmto pohybom sa snažíte navštíviť čo najviac políčok, ktoré vás nejakým spôsobom odmenia. Obsadiť bane, dostať suroviny, predmety a všetko, čo potrebujete, aby vaše kráľovstvo prosperovalo. Mnohokrát by vám z taktického hľadiska prišlo rozumné nechať svojho hrdinu strážiť nejaké bane, ktorý generuje cennú surovinu, aby vám ho protihráč neuchmatol. No pohybu je tak málo a je tak vzácny, že sa vám viac oplatí vydať sa do neznáma, niečo objaviť a ak vám aj súper bane zoberie, jednoduchšie bude zobrať mu nejaké jeho iné bane než brániť vlastný. Toto mechanické nastavenie ničí akúkoľvek ilúziu obsadeného územia. V momente, keď z územia odídete, nemáte žiadne možnosti, ako ho na diaľku ubrániť či sťažiť súperovi drancovanie.
Spomínal som už prehľadovú kartu, no ani prehľadnosť pravidiel nie je nejako výnimočná. Prehľad lokalít na mape je rozložený na troch dvojstranách, takže ak ste zabudli, čo robí ktoré políčko a jeho piktogram nie je na prehľadovej karte (neverili by ste, ale fakt sú také), čaká vás hľadanie obrázka políčka na troch dvojstranách. Chápem, že tvorcovia chceli byť verní originálu, ale takto strávený čas je opakom zábavy.
Z technických problémov by som ešte spomenul množstvo žetónov mincí, pri hre troch hráčov sme ich mali výrazný nedostatok. Vylepšené verzie jednotiek s foilovou vrstvou sú veľmi pekným nápadom, ktorý lepšie funguje ako koncept než ako reálne prevedenie na stole. Žiadalo by sa mi napríklad, aby okrem foilu zmenili aj vizuál karty, aby obrázok zodpovedal tomu, že som jednotku vylepšil z „hŕstky“ na „tlupu“. Tu sa tvorcom ešte podaril ďalší krok, ktorý ako hráč nedokážem pochopiť – na vylepšenej strane každej jednotky nájdete nápis #TLUPA. Rozumiem, že symbol mriežky symbolizuje regrutovanie nových jednotiek do armády, ale prečo to potrebovali takto pripomenúť na vylepšenej strane jednotky, to je pre mňa záhadou. Skontroloval som si to aj s obrázkami anglickej verzie a aj na nich nájdete nápis #PACK. #TLUPA tak pre mňa naďalej zostáva vhodný len ako popis fotky na Instagrame môjho 16-ročného bratranca.
Všetky tieto nedostatky však vie veľmi rázne vyvážiť celkový dojem, ktorý stolná verzia legendárnej PC hry na stole budí. Sú to naozaj tí hrdinovia z Heroes 3, naozaj tie jednotky, ktoré verne poznáte, mapa s hrdinami vyzerá majestátne a ľahko sa vžijete do roly vladára, ktorý vedie svoje kráľovstvo k prosperite. Keď všetci hráči vedia, čo chcú vo svojom ťahu urobiť, hra vie odsýpať pekne plynulo. Boje, samozrejme, trvajú dlhšie, no tie najdlhšie sú určite medzi dvomi hráčmi a tých nie je až tak veľa.
Módy, moduly a rozšírenia
Ako som spomínal už v úvode, v základnej hre nájdete všetko na to, aby ste si zahrali niekoľko kompetitívnych, kooperatívnych a sólových scenárov. Ich dizajn nie je výnimočne kreatívny, no vnímam to tak, že je to základná krabica, ktorá vám má dať predstavu o tom, čo tento systém dokáže a v pestrosti scenárov sa tvorcovia vyšantili v expanziách. Rozšírenia prinášajú nové hrateľné rasy (čím zvyšujú počet hráčov na štyri), pričom každé z nich má vlastnú knihu misií. Dôležitým rozšírením je, samozrejme, Tower expansion, ktoré pridáva figúrky pre každú jednotku a šesťuholníkové bojisko, ktoré poznáme z PC hry. Zatiaľ nie je známe, či sa rozšírenia objavia aj v českom jazyku a či budú dostupné bežne v predaji. Už teraz však beží ďalšia crowdfundingová kampaň, tentokrát na platforme Gamefound, kde si môžete objednať všetky existujúce a ešte ďalšie tri nové expanzie.
V základnej krabici nájdete tri kompetitívne scenáre pre dvoch až troch hráčov, tri kompetitívne scenáre nazývané turnaje s modulovanými pravidlami pre dvoch hráčov, dva kooperatívne scenáre (mám dojem, že pri tých si s dizajnom scenárov dali tvorcovia najmenej záležať) a tri sólové scenáre, ktoré spolu tvoria krátku kampaň za frakciu Hrad. A hoci nezvyknem hrať stolovky sám, pri tejto som z dôvodu recenzie spravil výnimku. Mám dojem, že ide skôr o tutoriál, ktorý má slúžiť na uchopenie mechanizmov. Príbeh samotný je príjemný a dýcha atmosférou sveta Erathia. Hrou ovládaný hráč je nastavený tak, aby vám škodil, ale nie veľmi, pričom pravidlá pre súboj proti botom sa dajú pomerne ľahko dostať do hlavy. Je trochu škoda, že si takúto kampaň nezaslúžila v základnej krabici každá frakcia.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Heroes of Might and Magic III: The Board Game
- Vydavateľ hry: Archon Studio
- Žáner: Kartové a stolové
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Xzone
Korekcia: Pavol Hirka
