RECENZIA: Honor 400 Lite – Kto mi zahryzol do jablka?

V poslednej dobe sa do úvodov hardvérových recenzií snažím pridávať malé historické okienka a výnimku neurobím ani v prípade nasledujúceho testu mobilu značky Honor. Honor ako taký vznikol v roku 2013 ako dcérska značka spoločnosti Huawei s cieľom ponúknuť cenovo dostupné smartfóny mladším zákazníkom, a to bez kompromisov v zmysle dizajnu a použitých technológií. Spočiatku bola táto „dcéra“ silne previazaná s vlastnou „matkou“, pričom využívala jej výskum, vývoj aj sieť dodávateľov. Postupne si však začala budovať vlastnú identitu orientovanú na online predaj a tlačiť do popredia vyložene agresívnu cenovú politiku. V roku 2020, v dôsledku nám dobre známych sankcií voči koncernu Huawei, sa dcéra osamostatnila. Honor bol predaný konzorciu čínskych firiem, aby získal prístup k technológiám, od ktorých bol odrezaný pod patronátom svojej matky. Odvtedy postupne expanduje naprieč trhom ako samostatný hráč, ktorý sa snaží konkurovať nielen v strednej triede, ale aj vo vlajkovom segmente smartfónov a spotrebnej elektronike so širším presahom. V duchu tohto ohliadnutia vás všetkých vítam pri zhodnotení kvalít modelu Honor 400 Lite, ktorý v sebe nesie niekoľko vyššie uvedených ideí.

Honor 400 Lite pôsobí na prvý pohlaď ako atraktívny telefón, a to najmä vďaka kompaktným rozmerom (161 x 74,6 x 7,3 mm) a nízkej hmotnosti 171 g, ktoré zaručujú jeho pohodlné držanie aj pri dlhšom používaní. Hoci sa výrobca snaží navodiť prémiový dojem, konštrukcia ako taká je kompletne z plastu vrátane rámu imitujúceho kov pomocou drsnej povrchovej textúry. Kvalita spracovania je však solídna, bez vŕzgania či iných rušivých vplyvov, pričom zadná strana ponúka decentnú perleťovú úpravu odolávajúcu zbieraniu odtlačkov. Najviac pozornosti, minimálne z pohľadu účelového marketingu, však púta dizajnová podobnosť s Apple iPhone 16 Pro. Honor prevzal od konkurencie ploché hrany, zaoblené rohy aj rozloženie zadného fotoaparátu, kde tretí akože objektív predstavuje LED svetlo. Od nahryznutého jablka si toho ale model 400 Lite zobral ešte viacej, a to konkrétne fyzické AI tlačidlo fotoaparátu na boku, ktoré umožňuje rýchle snímanie, zoomovanie alebo spustenie Google Lens. Zaujímavé a funkčné riešenie, ktoré mi však v praxi robilo niekoľko problémov. Často som totižto mobil len tak zobral do ruky s tým, že som súčasne nechtiac aktivoval fotoaparát. Nakoniec som sa rozhodol samotný spínač úplne vypnúť, čo je v rámci nastavenia samozrejme vítanou funkciou.

Zobraziť galériu

Prednej strane dominuje 6,7-palcový AMOLED displej s výrezom v tvare pilulky (jasná podobnosť s vlajkovou sériou výrobcu a aj tu si viete preniesť malé heads-up widgety) ukrývajúcim 16 MPx selfie kameru. Rámiky okolo displeja sú tenké, hoci spodná brada je o čosi hrubšia. Telefón v zmysle odolnosti disponuje certifikátom IP65 na ochranu pred prachom a striekajúcou vodou a SGS certifikátom voči pádom. Aj keď sa Honor v rámci PR materiálov snaží užívateľom podsunúť informáciu o možnosti fotografovania pod vodou, s ohľadom na IP65 by som vám to však rozhodne neodporúčal. Displej ako taký je jednou z najsilnejších stránok Honoru 400 Lite. Obrazovka zvláda rozlíšenie Full HD+ (1080 × 2412 pxl), čo pri danej uhlopriečke znamená jemnosť približne 394 ppi a pomer strán 20 : 9. Obnovovacia frekvencia dosahuje až 120 Hz, pričom je čiastočne adaptívna a plynule prepína medzi 60 Hz a 120 Hz (v závislosti od obsahu). Asi našim skúseným čitateľom nemusím opakovať, že práve toto pomáha šetriť batériu a zároveň zabezpečuje svižné animácie. V porovnaní s predchodcom Honor 200 Lite, ktorý ponúkal len 90 Hz, ide o citeľné zlepšenie. Mimoriadnym lákadlom je však dozaista extrémne vysoký maximálny jas, ktorý v maximálnom peaku dosahuje 3 500 nitov. Sklamaním sa stal Always-On Display, ktorý sa mi nepodarilo nastaviť tak, aby svietil permanentne a jediná možnosť jeho aktivácie spočívala v ťuknutí prstom na obrazovku.

Výkonom neohromí

Mobil má 8 GB RAM a je poháňaný čipsetom MediaTek Dimensity 7025-Ultra, ktorý je vyrobený 6-nanometrovým procesom. Tento osemjadrový procesor kombinuje dve výkonnejšie jadrá Cortex-A78 (2,5 GHz) a šesť úspornejších jadier Cortex-A55 (2,0 GHz), pričom o grafický výkon sa stará GPU IMG BXM-8-256. Napriek prívlastku „Ultra“ v názve ide však o čipset nižšej strednej triedy. V benchmarkových testoch dosahuje Honor 400 Lite výsledky, ktoré ho zaraďujú v tejto triede medzi slabších hráčov. Skóre Geekbench (951 bodov v jednojadrovom teste a 2284 bodov v viacjadrovom teste) a AnTuTu (497 000 bodov) potvrdzujú, že zaostáva za konkurenciou ako Motorola Moto G75 alebo Samsung Galaxy A26. Rovnako grafický výkon v testoch ako 3DMark Sling Shot Extreme (2463 bodov) jasne deklaruje, že telefón nepatrí medzi špičku strednej triedy. Na náročné AAA hry rovno zabudnite a ak sa rozhodnete si tento mobil kúpiť, pripravte sa na badateľné spomaľovanie počas otvárania náročnejších aplikácií a multitaskingu. Na bežné používanie a do rúk starších jedincov, ktorí nehrajú náročné hry, je to však správna voľba.

Nový Honor z lacného kraja je vybavený akumulátorom s kapacitou 5 230 mAh, čo je viac než u mnohých konkurentov, a predstavuje zlepšenie oproti predchádzajúcej 4 500 mAh batérii použitej v modeli Honor 200 Lite. Mobil tak zvládal jeden celý deň náročného používania, a to je jeho jasnou prednosťou. Pri miernejšom zaťažení je dokonca reálne dosiahnuť až dva dni na jedno jediné nabitie. Dlhá výdrž je jasným výsledkom kombinácie dostatočne veľkej batérie a energeticky úspornejšieho, ale súčasne zastaraného čipsetu. Čo sa týka rýchlosti nabíjania, máme tu podporu SuperCharge s maximálnym výkonom 35 W. V praxi to znamená, že úplné nabitie batérie trvá viac než hodinu, čo Honor 400 Lite aj s ohľadom na maximálny výkon voči konkurencii naopak znevýhodňuje. Ďalším, ale dnes už očakávaným negatívom, je absencia nabíjacieho adaptéra v balení. Telefón rovnako nepodporuje bezdrôtové nabíjanie, čo však v tejto cenovej relácii nie je ničím výnimočné.

Fotí ako jablko?

Systém fotoaparátov Honor 400 Lite sa na prvý pohľad javí veľmi sľubne, a to predovšetkým vďaka hlavnému snímaču s vysokým rozlíšením, no bližší pohľad odhaľuje množstvo kompromisov. Dominantou zadného modulu je 108 MPx snímač od Samsungu s veľkosťou 1/1,67 palca a svetelnosťou objektívu f/1.75. Predmetný modul podporuje automatické zaostrovanie pomocou fázovej detekcie (PDAF). Významným nedostatkom je však absencia optickej stabilizácie obrazu, pričom je k dispozícii iba digitálna stabilizácia. Za dobrých svetelných podmienok podáva hlavný snímač kompetentné výsledky – snímky sú detailné, čisté a dostatočne farebné. Vďaka vysokému rozlíšeniu je možné vytvárať použiteľné 2x a 3x priblížené zábery (digitálne alebo bezstratové). Režim HIGH-RES navyše umožňuje fotiť v plnom 108 MPx rozlíšení, čím sa dosahuje maximálna úroveň detailov. Problémy však nastávajú pri náročnejších svetelných podmienkach. Fotoaparát má citeľný problém so zvládaním vysokého dynamického rozsahu, čo spôsobuje prepálené svetlé oblasti alebo príliš tmavé tiene. Snímky pri slabom osvetlení trpia nízkou úrovňou detailov a výrazným šumom, čo je dôsledok spomínanej absencie OIS. Užívateľmi dnes často používaný režim portrétov v praxi dokáže vytvoriť prirodzený bokeh efekt a ponúka rôzne stupne priblíženia. Druhý zadný modul má 5 MPx a slúži ako ultraširokouhlý snímač a hĺbkový senzor pre portréty. Ako už asi tušíte, tento modul je vyložene podpriemerný – produkuje obrázky s výrazným šumom a nedostatkom detailov aj za denného svetla. Jeho farebné podanie často neodpovedá hlavnému snímaču, čo vedie k ďalšiemu zhoršeniu celkového fotografického výkonu. Jediné pozitívum voči minulej generácii vidím v tom, že sa podarilo výrobcovi odstrániť vždy zbytočný 2 MPx makro snímač.

Na prednej strane je umiestnená selfie kamera s 16 MPx doplnená LED svetlom. Toto svetlo je určené na zlepšenie fotiek pri slabom osvetlení, ale jeho praktická využiteľnosť je silno obmedzená a z toho, čo som mal možnosť vidieť v praxi, skôr komplikuje postprodukciu obrázkov. Predná kamera ako taká podporuje 2D rozpoznávanie tváre, čo je dnes už pomerne nedostatočná forma ochrany voči cudziemu vstupu do systému, každopádne tej sekunduje spoľahlivá čítačka odtlačkov integrovaná priamo pod displej. Čo je však v rámci modulov vôbec najväčším sklamaním? Nahrávanie videí. Maximálne rozlíšenie je len 1080p pri 30 snímkach za sekundu, čo je v súčasnosti, aj v strednej triede, považované jasne za nedostatočné, keďže mnohí konkurenti už dávno ponúkajú 4K. Toľko prepieraná absencia optickej stabilizácie má navyše negatívny dopad aj na stabilitu videa. Honor sa pokúša vyššie uvedené nedostatky zachrániť prostredníctvom softvéru a umelej inteligencie, ale tá ešte ani náhodou nepokročila tak ďaleko, aby bola schopná zázrakov.

Zobraziť galériu

Užívatelia majú v rámci AI pre fotky k dispozícii predovšetkým nástroje ako AI Eraser (na odstraňovanie nechcených objektov) a AI Outpainting (na kreatívne úpravy). Čo sa týka ďalších AI funkcií, je tu prítomná integrácia Google Gemini a Circle to Search.

Android 15

Aj Honor 400 Lite beží na najnovšom operačnom systéme Android 15 doplnenom o grafickú nadstavbu MagicOS 9.0. Samotná nadstavba sa dá len sotva charakterizovať ako čistá. Každopádne všetok ten bloatware, čo v menu nájdete, viete samozrejme vymazať a časom si zvyknete na špecifický systémový vzhľad.

Medzi kľúčové softvérové funkcie patrí už v úvode spomínaná Magic Capsule v hornom výreze displeju, ktorá zobrazuje notifikácie a ovládacie prvky, podobne ako Dynamic Island, avšak s obmedzenejšou funkcionalitou.

Zobraziť galériu

Ako si teda testovaná vzorka dokáže poradiť s konkurenciou? V porovnaní s Samsung Galaxy A26 je Honor 400 Lite silnejší v oblasti displeja (jasnosťou) a v batérii (väčšou kapacitou). Samsung však ponúka lepšiu odolnosť (IP67), prítomnosť optickej stabilizácie (OIS) na fotoaparáte, kvalitnejší 8 MP ultraširokouhlý snímač a možnosť rozšírenia úložiska. Zároveň ťaží zo silnejšej značky, prepracovaného ekosystému a dlhej softvérovej podpory, čo je veľká výhoda pre tých, ktorí hľadajú dlhodobú spoľahlivosť. Cena je pritom porovnateľná.

V porovnaní s Poco X7 Pro dominuje Poco v oblasti výkonu vďaka čipsetu Dimensity 8400 Ultra a v rýchlosti nabíjania (90 W). Súčasne má aj väčšiu batériu a vyššie rozlíšenie displeja. Honor je však tenší a ľahší, disponuje vyšším jasom displeja a zaujímavým AI tlačidlom fotoaparátu. V oblasti fotoaparátov je Poco silnejší vďaka OIS. Cena Poco X7 Pro je však výrazne vyššia.

Motorola Moto G85 predstavuje konkurenciu s výrazne nižšou cenou, ponúka kvalitný P-OLED displej s 120 Hz a dobrý 50 MP fotoaparát s OIS. Avšak jej procesor je slabší ako Dimensity 7025-Ultra v Honore. Honor sa môže pochváliť vyšším jasom displeja a väčšou batériou, ale Motorola ponúka lepší pomer cena/výkon a vyložene čistý Android.

Ako vidíte, Honor 400 Lite čelí veľmi silnej konkurencii v segmente strednej triedy. Zatiaľ čo niektorí konkurenti excelujú vo výkonnostných parametroch, fotoaparátoch alebo nabíjaní, Honor vyniká svojím displejom a výdržou batérie. Ak sa váš budget na nákup nového telefónu pohybuje okolo sumy 300 €, konkurencia je dozaista pestrá a jednotlivé preferencie sú už vo vašej réžii.

Naše hodnotenie

Honor 400 Lite je kompromisom, ktorý ponúka niekoľko skvelých vlastností, ale aj zásadné nedostatky v kľúčových oblastiach. Výber by mal závisieť od individuálnych preferencií a priorít, predovšetkým v závislosti od toho, či používateľ ocení jeho silné stránky, ako je displej a batéria, alebo sa skôr zameria na výkon a kvalitu fotoaparátu.