RECENZIA: HONOR Magic V6 – Skladací šperk

Už dávno neplatí, že komu bežný smartfón nestačí, potrebuje sa ukazovať s predraženou skladačkou v ruke. Za posledné roky sa totiž z ohybných displejov v mobiloch stali reálne pracovné nástroje schopné nahradiť nielen klasické používanie telefónu, ale aj menšie tablety. Svoje by k tomu mala čo povedať aj spoločnosť HONOR, ktorá aktuálne na trh priniesla najnovšiu foldovú skladačku Magic V6.

Najväčším trikom Magic V6 je bez debát jeho konštrukcia. V zatvorenom stave sa bavíme o hrúbke 8,75 mm a hmotnosti 219 gramov, čo sú hodnoty, pri ktorých už ohybný telefón prestáva pôsobiť ako nejaký prototyp. Po otvorení prichádza ďalší šok, a to v pozitívnom zmysle slova. HONOR sa tu evidentne rozhodol tlačiť na hranicu možného a výsledok je pôsobivý, aj keď nie úplne bez menších kompromisov.

Pánt pôsobí pevne, chod má príjemne mechanický odpor a zariadenie drží polohu prakticky v akomkoľvek uhle. To je dôležité nielen pri sledovaní videa, ale aj pri fotení, videohovoroch alebo práci s viacerými aplikáciami naraz. Zároveň však platí, že magnetický zámok je silný a hladké hrany kovového šasi roztváraniu veľmi nepomáhajú. Magic V6 preto budete otvárať výhradne oboma rukami, a nie ako pri flipovom koncepte vrazením palca medzi dve hrany obrazovky. IP68 a IP69 sú pri ohybnom telefóne stále niečo, čo si za mňa zaslúži obrovský rešpekt, pretože skladacia konštrukcia má z princípu viac miest, kde sa môže stať osudnou kvapka vody aj zrnko piesku. Neznamená to, že by som s týmto telefónom vedome skákal do bazénu alebo ho oplachoval vapkou, no psychologický komfort je tu citeľný.

Dizajnovo sa výrobca rozhodol pre masívny osemuholníkový modul fotoaparátov, ktorý vyzerá ako súčiastka a šperk zároveň. Jeho centrálna poloha má praktickú výhodu a telefón sa na stole nekýve. Na druhej strane je modul stále výrazný a pri dlhšom používaní otvoreného telefónu vie jeho hrana nepríjemne zatlačiť do prsta. Opäť sme teda pri tej istej rovnici: veľký hardvér v tenkom tele musí niekde vystrčiť lakte.

Displeje samotné boli v rámci môjho mesačného testovania jasnou prednosťou Magic V6. Vonkajší 6,52-palcový panel má normálny smartfónový formát, takže zariadenie v zatvorenom stave nepôsobí ako ovládač od VHS prehrávača z 90 rokov. Po otvorení následne dostanete luxusne veľkú 7,95-palcovú plochu, ktorá už má zmysel pri čítaní, úpravách dokumentov, multitaskingu a samozrejme hlavne videu. Oba panely sú LTPO OLED, majú 120 Hz, 10-bitové farby a veľmi vysokofrekvenčné PWM stmievanie, čo ocenia hlavne ľudia citlivejší na blikanie displeja pri nižšom jase. Čo si budeme hovoriť, dnes je mobil ekvivalentom knihy pred spaním a mnohí z nás s ním často doslova zaspávame. Najväčší praktický posun však nie je len v spomínanom jase, ale hlavne v potláčaní odleskov. Vnútorný displej pôsobí na slnku citeľne použiteľnejšie než staršie generácie skladačiek a dokonca aj kedysi toľko kritizovaný stredový ohyb už takmer úplne zmizol. Váš prst ho síce stále dokáže nájsť, oči naň však rýchlo zabudnú.

Zobraziť galériu

Funkcií na ochranu zraku je tu viac, no mňa zaujala jedna konkrétna. Funkcia proti nevoľnosti pri sledovaní telefónu v aute je podľa mňa výborný nápad, ktorý som musel otestovať a sám som bol prekvapený, že fungoval. Nechajme však teraz displej displejom. Ostatne, ešte sa k nemu vrátim o pár riadkov nižšie, keď vám poreferujem o mojich zisteniach z testovania hier.

Výkonovo ide v tomto prevedení o akýsi typický paradox moderného mobilného hardvéru. Snapdragon 8 Elite Gen 5 je čip, ktorý má výkonu na rozdávanie, ale Magic V6 ho musí cielene držať na uzde. V bežnom režime systém citeľne limituje jeho potenciál, no pri normálnom používaní to nepôsobí ako problém. Prostredie je svižné, multitasking plynulý, web beží hladko a aj úprava 4K videa v profesionálnom programe je pre telefón skôr rutina než záťažová skúška. Lenže stačí zapnúť výkonný režim a pustiť sa do náročnejších hier, a zrazu sa vám tá snaha o konštrukčnú tenkosť vráti ako zabudnutý bumerang. Telefón sa začne rýchlo zahrievať, teploty vedia vystúpiť nepríjemne vysoko a stabilita výkonu ide dole. Sranda je práve v tom, že nie preto, že by čip nevládal, ale preto, že v štyroch milimetroch sa teplo jednoducho nemá kam stratiť. Magic V6 je tak krásnou ukážkou toho, že mobilný výkon dnes už často nelimituje kremík, ale schopnosť odviesť z neho teplo bez následkov.

Samostatnú kapitolu si v mojom prípade zaslúžilo spomínané hranie, pretože pri takto tenkom skladacom telefóne sú akékoľvek simulované benchmarky len teóriou. Magic V6 som preto skúšal na viacerých typoch hier, konkrétne na Diablo Immortal, kde jeho veľkosť obrazovky vynikla zo všetkého najviac, Call of Duty: Mobile, Robloxe a Wreckfeste. Výber to nebol náhodný. Diablo Immortal preverilo dlhšiu akčnú záťaž s množstvom efektov v jednom zábere, Call of Duty: Mobile zase rýchlosť reakcií, dotykové ovládanie a stabilitu obrazu pri svižnom multiplayeri. Aj ten Roblox, akokoľvek tu pôsobí trochu mimo, dokáže potrápiť výkonnejšie stroje čo do optimalizácie ovládania. Wreckfest bol potom najtvrdším testom celej štvorice, keďže kombinuje grafiku, fyziku áut, kolízie a deštrukciu karosérií.

V praxi sa mi potvrdilo, že Magic V6 naozaj nemá problém s hrubým výkonom. V kratších herných reláciách pôsobí veľmi suverénne, vnútorný 7,95-palcový displej dáva mobilným hrám výborný priestor a pri tituloch ako Diablo Immortal či Call of Duty: Mobile je veľká plocha obrazovky naozaj reálnou výhodou. Čo sa týka reálnych čísel, Diablo Immortal dokázalo udržať približne 50 až 55 FPS a povrchová teplota sa po 30 minútach vyšplhala na 50 °C. Call of Duty: Mobile bežalo v maximálnom nastavení na úrovni 80 až 90 FPS, pričom telefón sa po polhodine zahrial na 50 °C. Pri Wreckfeste už bolo cítiť, že zariadenie pracuje permanentne v náročnejšom režime, keďže po obligátnych 30 minútach sa FPS pohybovalo okolo hodnoty 45 a najteplejší bod na povrchu dosiahol 60 °C.

Aby sme si nejako uzavreli audiovizuálnu stránku testovaného mobilu, tak vám ešte dlhujem jednu vec. Zvuk je čistý, priestorovo dobre oddelený a na bežné sledovanie videa úplne použiteľný. Lenže tenké telo si aj tu vyberá svoju daň. Basová zložka nemá dosť priestoru a pri porovnaní s väčšími klasickými telefónmi cítiť, že reproduktory pracujú v extrémne obmedzenom objeme. Aj s týmto treba rátať.

Batéria dostala kapacitu 6 660 mAh, čo je pri skladacom telefóne mimoriadne silný argument a v praxi mení spôsob, akým sa k zariadeniu správate. Pri náročnom dni plnom videohovorov, navigácie, fotenia, multitaskingu a častého používania veľkého displeja sa nemusíte každé popoludnie obzerať po nabíjačke, pretože to telefón dokáže utiahnuť. Pri rozumnejšom režime sa pokojne dostanete dokonca do druhého dňa, čo je super. Nabíjanie výkonom 80 W cez kábel a 66 W bezdrôtovo je za mňa navyše viac než dostatočné.

Nastal čas pozrieť sa na ďalší silný aspekt tejto novinky. Fotoaparáty vo V6 totižto patria jasne medzi to lepšie, čo dnes v skladacom segmente nájdete. Hlavný 50 MP snímač je cez deň schopný vyprodukovať výrazné, kontrastné a na prvý pohľad atraktívne zábery. HONOR sa historicky vôbec nebojí farieb ani doostrovania, čo bude väčšine používateľov vyhovovať, ale pri bližšom skúmaní vidno, že textúry občas dostávajú tvrdšiu digitálnu postprodukciu. V noci je výkon stabilný, no fyziku väčších senzorov klasických fotomobilov neoklame ani ohybná konštrukcia za cenu ojazdeného auta. Áno, stále tú cenu trochu obchádzam, ale nemajte strach, v samotnom závere na vás čaká.

Zobraziť galériu

Najväčším prekvapením zostavy je 64 MP periskopický teleobjektív s trojnásobným optickým zoomom. Portréty zvláda veľmi slušne, pleť nepôsobí ako vosková figurína a možnosť zaostriť z krátkej vzdialenosti otvára priestor pre zaujímavé makro zábery s prirodzeným rozostrením pozadia. Ultraširokouhlý snímač je cez deň dobrý, ale s ubúdajúcim svetlom stráca istotu rýchlejšie než zvyšok zostavy.

Video potom poteší 4K záznamom pri 30 aj 60 snímkach za sekundu na všetkých zadných objektívoch. Stabilizácia je pri statických záberoch aj chôdzi presvedčivá, no pri začiatku horizontálneho švenkovania sa občas objavilo trhnutie. A za skrytie 24 fps hlboko do profesionálneho režimu s Log profilom by si niekto zaslúžil pár faciek.

V krátkosti vám ešte poviem niečo na margo operačného systému. Celé to riadi softvér MagicOS 10 a zásadnou novinkou je tu fakt, že sa ním HONOR snaží postaviť most k Apple ekosystému, pričom to robí prekvapivo prirodzene. AirPods sa zobrazujú cez natívne pop-up okno, prenos súborov z iPhonu funguje cez HONOR Connect a prepojenie s Macom alebo Apple Watch dáva zmysel hlavne používateľom, ktorí nechcú byť natvrdo zamknutí v jednej technologickej ohrade. Nie je to dôvod na hromadný útek z iPhonu, ale ako argument pre ľudí žijúcich medzi dvoma svetmi je to určite silná vec. Čo si budeme vravieť, dnes ani to jablko už nie je také sladké ako kedysi.

Zobraziť galériu

Produktivita na veľkom displeji je veľmi dobrá. Taskbar, už spomínané rozdelenie obrazovky a práca s viacerými aplikáciami dávajú skladaciemu formátu nesmierne praktický význam. Problém je, že softvér stále občas takzvane zakopne o vlastné šnúrky. Niektoré aplikácie tretích strán nepodporujú split-screen, hoci by na veľkom displeji dávalo zmysel zobraziť ich v pomere vonkajšej obrazovky. Občas sa takisto objaví oneskorená reakcia pri zozname aplikácií a agresívnejší manažment batérie vie potrápiť notifikácie alebo bankové overovanie.

Snažil som sa, aby z textu jasne vyplynulo nasledovné. HONOR Magic V6 je fascinujúci kus hardvéru. Nie preto, že by bol bezvýhradne dokonalý, ale preto, že veľmi presne ukazuje, kam sa skladacie telefóny za tie roky dostali. Má výborné displeje, špičkovú výdrž, vysokú odolnosť, tenké telo, silné fotoaparáty a výkon, ktorý v bežnom režime pôsobí úplne suverénne. Zároveň však ukazuje aj hranice tejto kategórie. Plný výkon naráža na teplo, softvér stále nie je bezchybný a cena z neho robí produkt pre ľudí, ktorí presne vedia, prečo ho chcú.