RECENZIA: HP EliteBoard G1a AI – Spomienky na Commodore

Tentoraz tu pre vás mám počítač ukrývajúci sa priamo v tele klávesnice. Keď som HP EliteBoard G1a dostal do rúk, okamžite som si spomenul na detstvo a éru Commodore 64, ZX Spectrum a ďalších domácich počítačov, v ktorých bola klávesnica súčasne schránkou pre celý hardvér. Rozdiel oproti tejto retro ére spočíva v tom, že tentoraz nejde o jednoduchý domáci počítač určený prevažne na hranie a prvé experimenty s programovaním, ale o plnohodnotný firemný stroj s Windowsom 11, moderným procesorom AMD a cenovkou nastavenou pre podniky objednávajúce techniku po paletách. HP vznik EliteBoardu vysvetľuje primárne správaním ľudí, ktorí medzi domovom a kanceláriou prenášajú notebook len preto, aby ho na oboch miestach zavreli, pripojili k externému monitoru a ďalej pracovali takmer ako na klasickom desktope. Istá logika v tom nepochybne je, o tom sa nemusíme hádať. Otázkou však zostáva, koľko ľudí tento problém skutočne trápi natoľko, aby sa vzdali displeja, touchpadu a univerzálnosti klasického laptopu.

EliteBoard už na prvý pohľad vyzerá ako klasická kancelárska klávesnica, čo je samo osebe fascinujúce. Telo má približne 36 centimetrov na šírku, necelých 12 centimetrov do hĺbky a v najhrubšom bode len okolo 18 milimetrov. Bežne recenzujem mechanické alebo magnetické klávesnice s dvojnásobnou hrúbkou aj hmotnosťou. Apropo, tá sa v prípade EliteBoardu podľa konfigurácie pohybuje približne od 670 do necelých 770 gramov. Prenášanie teda rozhodne nepredstavuje problém a v priloženom látkovom puzdre sa zariadenie bez problémov stratí aj v menšom batohu.

Lenže mobilita EliteBoardu je sama osebe veľmi špecifická. Notebook môžete vytiahnuť vo vlaku, v lietadle, v čakárni alebo na zadnom sedadle auta. EliteBoard môžete použiť len tam, kde na vás už čaká monitor a vhodné pripojenie. Ide teda skôr o počítač určený na presuny medzi vopred pripravenými pracoviskami než o skutočne mobilné zariadenie v pravom zmysle slova. Je to podobné, ako keby vám niekto predal extrémne ľahký automobil bez kolies s vysvetlením, že kolesá predsa máte doma aj v práci.

Vnútri mnou testovanej konfigurácie pracoval konkrétne AMD Ryzen AI 5 PRO 340, šesťjadrový a dvanásťvláknový procesor doplnený integrovanou grafikou Radeon 840M. Spoločnosť mu robilo 16 GB pamäte DDR5 a 512 GB SSD. Vyššie konfigurácie môžu dostať Ryzen AI 7 PRO 350, Radeon 860M, až 64 GB operačnej pamäte a 2 TB úložisko. Pamäťové moduly pritom nie sú prispájkované – k dispozícii sú dva klasické sloty SODIMM a štandardný formát M.2 používa aj SSD.

Na kancelársku prácu má EliteBoard výkonu viac než dosť. Prehliadač s desiatkami otvorených kariet, kancelárske aplikácie, komunikácia, prehrávanie videa či základné úpravy fotografií mu evidentne nerobia zásadné problémy. Ryzen AI 5 PRO 340 je v tomto kontexte rozumnou voľbou a v bežnej prevádzke som nemal pocit, že pracujem na počítači natlačenom do klávesnice. Aj keď musím povedať, že tých 16 GB RAM by som osobne radšej zdvojnásobil. Takéto kacírske myšlienky som však v čase, keď sa pamäte pomaly vyvažujú zlatom, musel rýchlo zavrhnúť.

Zobraziť galériu

Limity sa objavili až pri dlhšej a náročnejšej záťaži. Tenké telo jednoducho neposkytuje rovnaké možnosti chladenia ako väčší notebook alebo mini PC. EliteBoard preto nie je ani náhodou pracovnou stanicou na pravidelné renderovanie náročných videí, vývoj veľkých projektov alebo inú niekoľkohodinovú kontinuálnu záťaž. Ventilátor zostáva pri bežnej kancelárskej práci väčšinu času nenápadný. Pri dlhšom zaťažení sa však roztočí výraznejšie a keďže ho máte doslova niekoľko centimetrov od rúk, jeho šum vnímate intenzívnejšie než pri počítači schovanom za monitorom.

Integrovaný Radeon 840M zvládne obstojne akceleráciu videa, prácu s externými monitormi a pri vyslovene skromných nastaveniach aj nenáročné alebo staršie hry. Vyššia verzia s Radeonom 860M ponúkne citeľne väčšiu rezervu, ale ani z nej sa po stlačení klávesu Copilot, samozrejme, nestane herný desktop.

Samostatnou kapitolou je už tradične prívlastok AI. Procesory AMD obsahujú NPU s výkonom do 50 TOPS, vďaka čomu zariadenie spĺňa podmienky platformy Copilot+ PC. Hardvér je teda pripravený na lokálne spracovanie niektorých funkcií umelej inteligencie, redukciu ruchov, obrazové efekty či ďalšie úlohy podporované Windowsom a kompatibilnými aplikáciami. V každodennom kancelárskom živote však nejde o vlastnosť, ktorá by zásadne menila spôsob používania počítača. AI je tu skôr poistkou do budúcnosti a povinnou kolónkou v produktovom letáku než hlavným dôvodom na kúpu.

Najdôležitejšou súčasťou zariadenia je prirodzene samotná klávesnica. HP použilo nízkoprofilové membránové spínače s približne dvojmilimetrovým zdvihom, zasadené do tuhej konštrukcie. Písanie je tiché a klávesy poskytujú slušnú hĺbku, no pocit zostáva mäkký a miestami až špongiovitý. Po dlhoročnom používaní mechanických klávesníc som mal pocit, ako keby mi niekto vymenil pevnú kancelársku stoličku za nafukovacie kreslo. Dá sa na tom pracovať, len spätnej väzby je citeľne menej a na tento pocit som si musel chvíľu zvykať.

Zobraziť galériu

Rozloženie zároveň dopláca na snahu natlačiť numerický blok do čo najmenšej šírky. Šípky sú stiesnené, niektoré navigačné klávesy ležia nepríjemne blízko pri sebe a spočiatku som opakovane triafal niečo iné, než som zamýšľal. Chýbajú aj výklopné nožičky na úpravu sklonu a pred telom nie je žiadna opierka zápästí. Používateľ je tak odkázaný na jediný uhol, ktorý mu HP predpísalo vo výrobe, prípadne na svojpomocné vypodloženie.

Absencia touchpadu by pri obyčajnej stolovej klávesnici nebola témou. Tu však ide zároveň o celý počítač. Bez externej myši sa preto ďaleko nedostanete. HP jednu základnú bezdrôtovú myš prikladá priamo do balenia, čím problém rieši, ale zároveň trochu narúša predstavu o dokonale jednoduchom zariadení, ktoré stačí položiť na stôl a zapojiť jediným káblom.

Veľkú pochvalu si však HP zaslúži za opraviteľnosť. Vrchný klávesnicový modul možno vymeniť a po otvorení spodnej časti sa technik dostane k pamätiam, SSD, bezdrôtovej karte, ventilátoru aj voliteľnej batérii. Pokazený kláves teda automaticky neznamená smrť celého počítača. V čase spájkovaných pamätí a zariadení zlepených ako konzerva je takýto prístup rozhodne osviežujúci.

Oveľa menej osviežujúca je portová výbava. Verzia s odpojiteľným káblom, ktorú som testoval, ponúka jeden USB4 a jeden USB-C 3.2 Gen 2. V ideálnom prípade stačí zariadenie prepojiť s kompatibilným monitorom jediným USB-C káblom, ktorý zabezpečí obraz, dáta aj napájanie. Nie každý monitor však takýto spôsob pripojenia podporuje, a preto HP situáciu zachraňuje dodávaným adaptérom s HDMI, Ethernetom a ďalšími USB-C portmi.

V správne pripravenej kancelárii môže celé riešenie fungovať elegantne: adaptér zostane pri monitore a ku klávesnici vedie jediný kábel. Lenže ak začnete EliteBoard reálne prenášať medzi rôznymi miestami, musíte myslieť aj na adaptér, nabíjačku a myš. Z minimalistického počítača sa tak postupne stáva menšia cestovná súprava. Vo svete, kde stále kolujú USB kľúče, káblové slúchadlá, projektory s HDMI a periférie s USB-A, pôsobí dvojica USB-C portov skôr ako módne vyhlásenie než praktická voľba.

Zobraziť galériu

Posledným problémom je cena. Mnou testovaná konfigurácia sa v čase písania textu pohybovala na hranici 1 600 eur s tým, že najvyššia konfigurácia by vás stála približne o 700 eur viac. To už je územie veľmi dobrých ultrabookov, ktoré majú vlastný displej, touchpad, webkameru, širšiu konektivitu a fungujú prakticky kdekoľvek. Prípadne môžete kúpiť výrazne lacnejší mini PC, pripevniť ho za monitor a doplniť kvalitnou klávesnicou podľa vlastného výberu. Nebude to také originálne, ale rozhodne to bude oveľa rentabilnejšie.

HP EliteBoard G1a nie je hlúpy produkt. Je dobre spracovaný, prekvapivo výkonný, ľahko servisovateľný a v presne definovanom prostredí môže fungovať výborne. Predstavujem si ho na hotelových recepciách, bezpečnostných pracoviskách, v zdieľaných kanceláriách alebo vo firmách, kde zamestnanci putujú medzi stolmi s rovnakými monitormi a dokovacími bodmi.

Pre bežného používateľa však rieši veľmi úzky problém za veľmi vysokú cenu. Prenosnosť bez obrazovky je vždy podmienená dostupnosťou ďalšieho hardvéru, portová výbava núti používať adaptér a klávesnica, ktorá tvorí polovicu celej identity produktu, nemusí sadnúť každému.

Ako vidíte, aj klasický počítač sa dnes stále dá zabaliť do novej formy. EliteBoard však zároveň ukazuje, že nie každá nová forma automaticky predstavuje lepšie riešenie. HP zobralo koncept Commodore 64, oblieklo ho do naškrobeného korporátneho saka a poslalo do open-space kancelárie.