RECENZIA: Huawei Pura80 Pro – Mobil ako katana

Predstavte si, že máte v ruke tú najdokonalejšiu, najostrejšiu katanu, aká kedy bola ukutá. Čepeľ tak precíznu, že by rozpolila kvapku rosy na dve rovnaké polovice. A potom sa s ňou postavíte do skanzenu, medzi kolovrátky, hlinené hrnce a výstavku slamených hračiek. Zrazu všade okolo seba cítite ten absurdný kontrast. Ako keby sa špičkový samuraj ocitol na folklórnom festivale. Presne taký pocit som mal z Pura 80 Ultra. Huawei telefón, ktorý by si pokojne našiel miesto vo výbave profesionálnych fotografov a filmárov, no realita okolo neho je nastavená úplne iným smerom.

Začnime dizajnom. Ten je uhladený, elegantný, vlastne trochu staromódne sofistikovaný. V mojom prípade som dostal na test bielu verziu, ktorá však nie je len tak nejakou „bielou“. Má jemný perleťový nádych na svetle sa meniaci ako porcelán glazovaný ľadom. Vizuálne pôsobí luxusne, chladne a hlavne prémiovo. Lenže ten dojem sa zmení, keď mobil vezmete do ruky. Vizuál, akokoľvek precízne spracovaný, má v sebe niečo známe, niečo, čo ste už videli. A nie náhodou, keďže Pura 80 Ultra ide jasne v „šľapajach“ svojho predchodcu, Pura 70 Ultra. Rám má mierne zakrivenie, tak isto aj displej sa zakrivuje zo všetkých štyroch strán, a akokoľvek celková silueta pôsobí uhladene, zároveň je aj trochu zaseknutá v minulosti. Ako keby Huawei nechcel v tomto smere riskovať. Po otočení si okamžite všimnete obrovský fotomodul. Trojuholníkový kryt objektívov opäť vychádza z dizajnu predchádzajúcej generácie, no tentoraz nenarástol iba do výšky a šírky, ale aj do hĺbky. To, čo bolo na Pura 70 Ultra výrazné, je tu už priam monumentálne. Oficiálna hrúbka telefónu síce zostáva na úrovni 8,3 mm, no realita, teda časť, ktorú si dáte do vrecka, má v mieste modulu približne 14 mm, to všetko pri váhe 219 gramov, ale bez nachádzajúceho puzdra v balení.

Zobraziť galériu

Zaujímavým prvkom, ktorý dnes vídame čoraz zriedkavejšie, je čítačka odtlačkov prstov zabudovaná v tlačidle na bočnej hrane. Kým väčšina prémiových smartfónov presunula tento senzor pod displej, Huawei sa rozhodol ostať aj v tomto smere konzervatívny. Na jeho obranu však treba povedať, že samotný proces odomykania je spoľahlivý a hlavne rýchly. Čo sa týka už spomínaného displeja, výrobca siahol po 6,8-palcovej LTPO OLED obrazovke s rozlíšením 1 276 x 2 848 pxl, pomerom strán 20:9 a hustotou pixelov 459 ppi. Panel pôsobí špičkovo, jeho farby sú sýte, kontrast hlboký a jas dostatočný aj na priamom slnku (maximálny peak 3 000 nitov). Výrobca si dal záležať aj na odolnosti, keďže povrch chráni druhá generácia jeho vlastného tvrdeného skla Kunlun, vystuženého čadičom. Celkovo je konštrukcia neskutočne celistvá, a okrem už spomenutých materiálov disponuje aj certifikátom odolnosti IP68/IP69. Napriek svojmu uhladenému výzoru je však jasné, že Pura 80 Ultra je zariadenie usadené niekde medzi tradíciou a pokrokom. Dizajn ladí do luxusného minimalizmu, ale jeho tvary a proporcie už poznáme. Práve v tom možno spočíva jeho čaro.

Srdcom Huawei Pura 80 Ultra je čipset Kirin 9020, osemjadrový procesor postavený na 7 nm výrobnom procese od čínskeho SMIC. Na papieri to znie ako tak moderne, no v praxi ide o riešenie, ktoré výkonovo zaostáva za tým, čo dnes ponúkajú vlajkové lode od konkurencie. V syntetických testoch dosahuje AnTuTu skóre 1 054 629 bodov a v GeekBench 6 (Multi-core) približne 3 674 bodov. Pre predstavu; aktuálne vlajkové čipy ako Snapdragon 8 Gen 3 alebo Dimensity 9300 sa pohybujú okolo dvoch miliónov bodov v AnTuTu a viac než 7 000 v GeekBenchi. Jednoducho povedané, ide o polovičný výkon za plnohodnotnú prémiovú cenu. Otázkou však je, čo presne od telefónu s cenovkou 1 200 eur vlastne očakávate. Plánujete na ňom robiť veci, ktoré by zvládol skôr prenosný počítač? Ak však nepotrebujete násobne vyšší výkon, uvedený čipset vás nemá čím sklamať. Systém sa pod ním totiž nezasekáva a aj náročnejšia interakcia zostáva plynulá. Jediné, čo som si všimol, bol citeľný nárast tepla pri strihaní 4K videí, ale ten nemal vplyv na rýchlosť alebo stabilitu chodu systému.

Zobraziť galériu

Nová Pura 80 Ultra beží na prostredí EMUI 15, ktoré je postavené na Androide 12. Áno, v čase, keď väčšina konkurencie už testuje Android 16, Huawei stále používa systém spred troch rokov. Nie je to vyložene tragédia, avšak pre lokálneho zákazníka je to minimálne dôvod zdvihnúť obočie. Huawei sa totiž doma v Číne plne sústredí na svoj HarmonyOS, zatiaľ čo globálne verzie, ako táto, bežia na dožívajúcej vetve EMUI, ktorej budúcnosť je prinajlepšom neistá. Umelá inteligencia tu síce má svoje miesto, no len symbolicky. K dispozícii je AI Lens na rozpoznávanie objektov a hlasová asistentka, ktorá má ambíciu konkurovať Siri či Google Assistantu, ale v praxi je skôr trpezlivou pozorovateľkou než pomocníčkou. Moderné AI prvky, ktoré dnes určujú tempo vývoja, ako kontextové vyhľadávanie, preklady v reálnom čase či generatívne funkcie, tu jednoducho chýbajú. Čo však musím pochváliť, je AppGallery. Huawei svoj obchod s aplikáciami posúva každým rokom ďalej a dnes už ide o plnohodnotný ekosystém, ktorý dokáže v mnohých ohľadoch suplovať chod Google služieb. Nie je dokonalý, ale na rozdiel od minulosti už pôsobí dôveryhodne a to je pokrok, ktorý treba uznať.

Výdrž batérie patrí medzi tie oblasti, kde ma Pura 80 Ultra dokázala príjemne prekvapiť. Počas testu som s ňou točil dve video recenzie na automobily, a teda ju vôbec nešetril. Dlhé zábery, časté prepínanie medzi objektívmi, 4K rozlíšenie pri 60 FPS, občasné prestrihy priamo v mobile. Napriek tomu som sa na konci dňa väčšinou stále pohyboval okolo 20 až 25 % batérie, čo považujem za veľmi solídny výsledok. Pri bežnom používaní, kam spadá kombinácia sociálnych sietí, navigácie, mailu a fotenia, sa bez problémov dá dostať aj na jeden a pol dňa výdrže. Samozrejme, „diabol“ sa aj tu skrýva v detailoch. Hneď ako sa do telefónu opriete naplno, napríklad pri dlhšom natáčaní, strihaní videa či hraní, začne sa prejavovať to, že 7 nm čip Kirin 9020 jednoducho nie je šampiónom efektivity. Spotreba energie stúpa rýchlejšie a spolu s ňou aj teplota zadnej časti, hoci našťastie nikdy nie do nepríjemnej miery. Pura 80 Ultra si teda dokáže vypýtať svoju dávku energie, keď ju reálne zaťažíte, ale robí to s gráciou, čiže bez sekania, bez spomalení, bez paniky a bez potreby nadávať. Huawei však absolútne exceluje v rýchlosti nabíjania. Nabitie z nuly na sto percent pomocou kábla pri výkone 100 W trvá približne 30 minút, čo je pri kapacite 5 200 mAh skutočne pôsobivé. Ak sa vám však nechce hľadať kábel, telefón podporuje aj 80 W bezdrôtové dotankovanie energie, ktoré je v praxi takmer rovnako rýchle. Možno softvér nie je najmodernejší a čipset nepatrí medzi najúspornejšie, ale energetický komfort to všetko krásne vyvažuje.

Zobraziť galériu

Teraz sa, ale dostávame k tomu, prečo tento telefón vôbec existuje. Odpoveďou je neprekvapivo fotoaparát. Avšak nie hocijaký, ale momentálne ten najlepší fotoaparát v smartfóne na svete, s globálnym skóre 175 bodov v DXOMARK. A úprimne, po viac ako mesiaci používania sa tomu absolútne nečudujem. Toto je katana, ktorá dokáže jedným švihom preseknúť desať bambusov v rade. Základom celého systému je masívny až 1-palcový senzor, čiže hardvér, ktorý bol donedávna vyhradený pre prémiové kompakty. Snímač zachytáva neuveriteľné množstvo svetla a detailov a v kombinácii s technológiou LOFIC ponúka brutálne široký dynamický rozsah s minimom šumu aj pri nočných záberoch. O živosť farieb sa stará multispektrálny senzor, ktorý dokáže zachovať prirodzené odtiene pokožky aj v náročnom osvetlení. Žiadne prehnané kontrasty, žiadne chladné „pleťovky“, len realistické farby, ktoré sa neboja tieňa ani ostrého protisvetla. Najväčšou zbraňou je však variabilná clona f/1.6 – f/4.0. Pri plne otvorenej clone vzniká nádherný, prirodzený bokeh, aký by ste čakali skôr z full-frame fotoaparátu. No ak fotíte skupinu ľudí, telefón inteligentne clonu privrie, aby boli všetky tváre ostré. Nie softvérovo, ale fyzicky. Je to návrat k základom fotografie, teda k optike, ktorá rieši problém elegantnejšie než akýkoľvek súčasný algoritmus.

Rovnako pôsobivo zvláda aj zoom. Huawei nasadil dva telemoduly, konkrétne 83 mm (3,7× optický) a 212 mm (9,4× optický). Dlhší objektív dokáže zachytiť detaily, ktoré iné telefóny ani len netušia (napríklad text na vzdialenej tabuli, štruktúru karosérie auta alebo drobné detaily interiéru). Práve pri fotení áut som ocenil, ako konzistentne si Pura 80 Ultra drží farby naprieč všetkými objektívmi. Bonusom je výborné makro využívajúce telemoduly a ponúkajúce mikroskopickú úroveň detailov bez čo i len minimálnej deformácie perspektívy. Ako je na tom, ale video? Stabilizácia je výborná, detaily v 4K rozlíšení skvelé, ale pri dlhších záberoch sa občas objavia drobné artefakty (jemný posun farieb, ghosting či strata integrity obrazu pri zmenách svetla). Nie je to nič dramatické, no je jasné, že Kirin 9020 jednoducho nestíha spracovať to množstvo dát, ktoré z 1-palcového senzora k nemu priteká. Napriek tomu je to ako celok úchvatný kus techniky. Počas natáčania som z neho dostal zábery, ktoré som sa pri postprodukcii nebál použiť. Obraz bol ostrý, farby realistické, prechod medzi objektívmi plynulý. Pura 80 Ultra je v oblasti fotografie jednoducho iná liga.

Na konci tohto testu sa mi v hlave stále vracia ten pôvodný obraz a tým je samuraj s katanou v skanzene. Presne taký je Huawei Pura 80 Ultra. Telefón s technológiou, ktorá ďaleko presahuje hranice bežného sveta Androidov, ale pritom zostáva uväznený v prostredí, ktoré mu jednoducho nestačí. Má v sebe precíznosť, akú by ste čakali od majstra mečov, no okolo neho sa stále tancuje starý folklór alias Android 12, Kirin 9020 a softvérové limity. Keď sa, ale sústredíte na to, čo dokáže v prvom rade, zabudnete na všetko ostatné. Jeho fotoaparát nie je len modul na zachytávanie reality, ale umelecký nástroj, ktorý ju premieňa na niečo viac. Nepretláča svet cez algoritmy, ale práve naopak. Zachytáva ho tak, aký v skutočnosti je. Dokazuje, že fotografia stále môže byť poctivá fyzika, nie len súbor jednotiek a núl.