Štúdio Double Fine Productions, ktoré môžete poznať hlavne vďaka sérii Psychonauts, ale aj vďaka klasickým point-and-click adventúram ako Grim Fandango či Full Throtle, prináša ďalšiu netypickú hru, ktorá je ale zároveň pre týchto tvorcov tak typická. Keeper je adventúrou odohrávajúcou sa v surrealistickom fantasy svete a rozprávajúcou príbeh o nezvyčajnom priateľstve medzi vtákom a majákom, no bez vyslovenia jediného slova, bez stanovenia jediného cieľa questu a bez jedinej priamej nápovedy.
Keeper je typická artová hra, ktorá radšej veľa nechá na vašej predstavivosti, než aby vám doslova povedala, čo si postavy myslia či cítia. Preto na takto stavaný titul aj vyzerá patrične netradične. Ak ste sa niekedy pozerali na koncepčné arty nejakej hry a povedali si, prečo tak hry nevyzerajú, vedzte, že práve sa na jednu takú pozeráte. Keeper skutočne vyzerá ako rozpohybovaný koncepčný obrázok. Vizuál je prenádherný. Pôsobí ako krásna maľba, pôsobivý profesionálny art či pohybujúci sa surrealistický obraz.
Vďaka tomuto štýlu v hre vynikne každé jedno originálne prostredie, ktoré by inak možno pôsobilo trocha zvláštne alebo aj nepatrične (napríklad groteskné mestečko plné zvláštnych obyvateľov, v ktorom sa na povel mení deň a noc). Cit pre detail, um pre originalitu a hlboké srdcia výtvarníkov spravili z Keeper pravdepodobne najkrajšiu hru tohto roka. Len ma mrzí, že takto výnimočnej grafike nesekunduje hudba – tá je na moje prekvapenie dosť fádna. Je to možno tým, že sa tvorcovia rozhodli ísť cestou ambientných ruchov a nie výrazných melódií, čo je podľa mňa na škodu. Bez vhodne skomponovaných citlivých melódií totiž emocionálnejšie scény nepôsobia tak silno, ako by mohli.
Príbeh je tak prostý, ako len prostý príbeh môže byť, ale to neznamená, že je nezaujímavý. Na pobreží stojí maják, na ktorý zosadne vták, ktorý sa odlúčil z kŕdľa po tom, čo bol napadnutý neznámou bytosťou. Kŕdeľ mieri na samotný vrchol hory, na ktorý však odlúčený vták už nemá nárok. Jeho súputníci sú už ďaleko a vrchol hory je vzdialený možno dvakrát toľko. Čo si počať? Zrazu sa maják zobudí a bez zbytočných slov (po pár chvíľkach oťukávania sa a spoznávania) sa rozhodne vtákovi pomôcť dostať sa do pôvodného cieľa. Tak vznikne netypické priateľstvo medzi vtákom a majákom. Obaja si po ceste prejdú katarziou, budú bojovať o holé životy a spoluprácou sa budú snažiť prekonať všetky prekážky. Aj cez všetky tie problémy sa napokon vytrvalou snahou pomôcť tomu druhému vždy nájde cesta, ako prežijú a posunú sa ďalej. Predovšetkým si užije ten maják, ktorý sa nejeden raz rozpadne na márne kúsky, čo ale dá možnosť tvorcom trocha sa pohrať s hrateľnosťou. Ak sa totiž niečo rozpadne, môže sa to znova spojiť – a neznamená to, že len do pôvodného tvaru. O tom si však povieme neskôr.
Pre mňa osobne som tak trocha netypicky už v úvode (spolu s príbehom) opísal aj vizuál a hudbu. Nie je to však prvýkrát, čo som to spravil a je to tak schválne. Túto štruktúru volím vtedy, ak hrateľnosť recenzovaného titulu, bohužiaľ, nestojí za príliš veľa. Neviem, prečo to takto mám zaužívané. Možno z dôvodu, že si chcem to najdôležitejšie, čo chcem oznámiť, nechať na úplný záver. Je to inak paradox, že o úplnom závere recenzie píšem už po štyroch nepríliš dlhých odsekoch, no neviem si pomôcť. Jednoducho niet veľmi o čom písať. Keeper je totiž jednou z tých hier, ktoré síce pekne vyzerajú, no okrem vizuálu toho ponúkajú veľmi málo.
Spočiatku viete s majákom len chodiť. Párkrát padnete, no čoskoro sa maják naučí držať rovnováhu. O nejaký čas získate schopnosť silno svietiť na objekty v okolí. Na niektoré táto funkcia nebude pôsobiť nijako, na niektoré to bude mať len kozmetický dopad (polomŕtve stromy zrazu rozkvitnú ako za mlada a podobne), a ak zasvietite na ostatné, stane sa niečo skutočne užitočné. Buď sa vám otvorí cesta vpred, alebo tým zneškodníte nejakú prekážku. Nuž, a toto budete robiť celú prvú polovicu hry – chodiť a svietiť. Teda nie, pardon. Budete chodiť, svietiť a zívať.
Keeper sa totiž bude tváriť, že pred vás predkladá environmentálne puzzle. Celé je to, bohužiaľ, len ilúzia a v skutočnosti žiadne puzzle neriešite. Zasvietiť na dva objekty súčasne, aby ste sa mohli dostať ďalej, len sťažka možno nazývať puzzlom či nejakou prekážkou. A tak budete len chodiť, svietiť a „riešiť“ jeden triviálny „puzzle“ za druhým. Až na úplnom konci prvej polovici hry sa naozaj objaví jeden-jediný pravý puzzle, pri ktorom musíte začať aj rozmýšľať. Prvá polovica je jednoducho príliš očividná, ako keby sa tvorcovia báli priniesť hráčom niečo rozvinutejšie. A to je veľká škoda, pretože tým pádom vychádza navnivoč celý potenciál. Neskôr vám bude môcť pomáhať aj vtáčik. Toho môžete vyslať na špeciálne miesta, ktoré žiaria, a vždy tam niečo spraví. Buď vezme nejaký objekt, alebo si sadne na nejaký „posuvník“ a vám sa otvoria dvere.
Teraz sa vráťme dva odseky dozadu, kde som naznačil, že to, čo sa rozpadne, sa nemusí nutne vrátiť do pôvodného stavu. Narážam na fakt, že keď sa vám maják prvýkrát rozpadne pod rukami, bude to posledný raz, čo budete v koži… ehm… tehlách majáku. V hre sa totiž zmeníte hneď na ďalšie tri „bytosti“. Budete loďou, ktorou budete brázdiť vody oceánu, budete nadzvukovou rýchlosťou sa pohybujúcim kotúčom ako niekde vo WipeOute a dokonca sa stanete aj akýmsi jeleňom. Každou takouto zmenou sa zmení aj to, ako sa titul hrá, čo rozhodne oceňujem. Keeper sa tým pádom vyvíja. Aj keď je prvá polovica fádna, druhá už je rozhodne zaujímavejšia. Aj to je dôvod, prečo sa hre napokon podarilo v mojich očiach vytiahnuť až na tri hviezdy.
Niežeby boli puzzle zložitejšie. V hre sa totiž nachádza len ten jediný skutočné puzzle, ktoré som spomenul vyššie. V nových podobách toho budete musieť spraviť omnoho viac na to, aby ste sa dostali ďalej. Nič zložitejšie, proste väčšie a rozmanitejšie. Aj nápady v hrateľnosti budú zaujímavejšie, predovšetkým ak budete v podobe kotúča, hra dostane úplne nový nádych. Predstavte si Samus v Metroid Prime a jej schopnosť transformácie v guľu. Niečo také to bude aj tu, len asi tak v tisíckrát vyššej rýchlosti. Žiaľ, či už budete loď, kotúč či jeleň, stále to bude akési jednoduché. A to až tak, že keď dokončíte hru, len sťažka si budete pamätať, čo ste v nej vlastne robili.
Komu vlastne môžem novinku od Double Fine odporučiť? Pre milovníkov adventúr bude príliš ľahká, pre fanúšikov walking simulátorov zas nebude príliš vhodná z hľadiska absencie akéhokoľvek odhaľovania príbehu cez nachádzané poznámky. A priaznivcom špecifických hier od Amanita Design môže chýbať väčšia odviazanosť či interakcia s prostredím. Keeper je v podstate rovnaký prípad, ako bol pred troma rokmi Pentiment, ktorý bol zhodou okolností od Xbox Game Studios a tiež som ho recenzoval práve ja. Krásny vizuál, no pod tým sa nachádzala nepríliš záživná hrateľnosť.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Keeper
- Vydavateľ hry: Double Fine Productions, Xbox Game Studios
- Žáner: Adventúrne
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Microsoft
Korekcia: Pavol Hirka
