Keychron mám spojený najmä s mechanickými klávesnicami a ich širokou škálou modulárnosti. Svoje miesto si však tento čínsky výrobca postupne hľadá aj medzi myšami a pri modeli Nape Pro sa dokonca pustil do experimentu, ktorý vyzerá ako mokrý sen nejedného zapáleného HW kutila. Z pomerne netradičnej spolupráce s redakciou Gizmodo Japan v ich réžii totižto vznikla úzka lišta s trackballom, tlačidlami a otočným prstencom. Pri prvom pohľade budete možno chvíľu premýšľať, ako sa to vlastne ovláda. Mňa však zaujímalo hlavne to, či podobné čudo dokáže pomôcť pri mojej každodennej redakčnej rutine, počas ktorej píšem, opravujem, otváram podklady a potom zase píšem.
Dizajnovo to celé pripomína úzku lištu, do ktorej niekto vložil plastovú guľôčku s priemerom 25 milimetrov. Okolo nej nájdete otočný prstenec a celkovo šesť programovateľných tlačidiel. Celé zariadenie má rozmery 135 × 35,4 × 36,7 milimetra a zmestí sa aj na zaprataný pracovný stôl. Plastové telo ako také pôsobí vizuálne striedmo a nenájdete tu, netradične, ani kúsok hliníku. Aj hmotnosť je preto podstatne nižšia a to konkrétne 83 gramov. Stabilitu aj napriek nízkej váhe zabezpečujú gumové plôšky na spodnej strane a idem im to pomerne dobre.
Najlogickejšie umiestnenie je priamo pod medzerníkom. Prsty tak zostávajú v dosahu klávesov a palcom viete premiestniť kurzor, potvrdiť okno alebo kliknúť do ďalšieho odstavca. Pri jednom úkone ide o drobnosť, pri desiatkach podobných presunov za hodinu už o citeľnú zmenu spôsobu vašej práce. Je tu však jedno veľké ALE. Priestor pred klávesnicou často nechávame opierke dlaní a v tomto prípade by to bol logicky problém. Rovnako záleží na výške klávesnice a polohe rúk. Pri nízkom prednom okraji môže vystupujúca guľôčka zasahovať do pohybu palca pri stláčaní medzerníka a pri inom usporiadaní zasa budete palec neprirodzene naťahovať. Pred nákupom by som si preto dobre prezrel vlastný stôl a porozmýšľal, či je niečo takéto pre vás vhodné.
Našťastie vás výrobca nenúti držať sa jediného rozloženia v rámci spínačov. Funkcia OctaShift umožňuje meniť orientáciu snímania. Zariadenie teda položíte vodorovne pred klávesnicu, otočíte ho medzi polovice deleného modelu alebo ho uložíte šikmo vedľa napríklad grafického tabletu a následne už len prispôsobíte smer pohybu kurzora. Nie je tu však žiadne čarovné automatické rozpoznávanie polohy a príslušnú orientáciu si musíte prepnúť manuálne. Podľa mňa je zaujímavé aj rozdelenie úloh medzi rukami. Jedna ovláda guľôčku, druhá kliká. Pri označovaní textu a presúvaní objektov to vie byť prirodzenejšie než snaha zvládnuť všetko jediným palcom.
O snímanie sa stará PixArt PAW3222 s rozsahom 400 až 4000 DPI. K dispozícii sú frekvencie 125, 500 a 1000 Hz a tri spôsoby pripojenia: USB-C kábel, 2,4 GHz a Bluetooth. Prvé čo mňa zaujímalo? Ako sa to ovláda. Práve oná guľôčka predstavuje najväčšiu výzvu celého konceptu. Jej malý rozmer pomáha kompaktnému telu, pri presunoch cez širokú pracovnú plochu však budete častejšie pretáčať prst alebo nervózne zvyšovať citlivosť snímania. Tým si však zase sťažíte jemné pohyby. Nape Pro preto potrebuje chvíľu nastavovania a zvykania si naň.
Základom programovania ovládania je otvorený firmvér ZMK s tým, že nastavenia realizujete cez webový Keychron Launcher. Šesť tlačidiel pritom nemusí znamenať len šesť funkcií. Vďaka vrstvám môže jedno z nich po pridržaní zmeniť význam ostatných: z bežného klikania sa stanú príkazy na kopírovanie, vloženie, návrat o krok späť alebo ovládanie strihu videa. Dokážete si tu pripraviť aj makrá s viacerými príkazmi. Pri mojom type práce som vypozoroval najväčší zmysel práve v častých, jednoduchých úkonoch. Ak si na tlačidlá rozumne rozložíte tie, ktoré používate neustále, lišta začne robiť viac než len premiestňovať šípku a vám tak odpadne hromada zbytočnej rutiny.
Otočný prstenec uvedené možnosti rozširuje o posúvanie stránok, približovanie, ovládanie hlasitosti či krokovanie po časovej osi. Zaujímavou drobnosťou je, že v základnom nastavení reguluje hlasitosť, hoci jeho poloha okolo guľôčky priam zvádza k rolovaniu. Našťastie ho možno preprogramovať. Vedľa grafického tabletu tak Nape Pro vie slúžiť aj prevažne ako ovládač skratiek pre druhú ruku, zatiaľ čo hlavnú prácu vykonáva pero.
Veľké plus dávam tomu, že sa nastavenia ukladajú priamo do zariadenia. Po konfigurácii nepotrebujete aplikáciu neustále bežiacu na pozadí a svoje priradenia si prenášate medzi počítačmi spolu s hardvérom. Pri prechode medzi Windows a macOS však treba myslieť na odlišné systémové skratky; uložené „Ctrl“ sa samo nepremení na „Command“. Aj webové nastavovanie má svoje špecifické podmienky. Launcher navyše vyžaduje podporovaný prehliadač, napríklad Chrome, Edge alebo Operu, a pripojenie cez kábel či 2,4 GHz prijímač. Cez samotný Bluetooth konfiguráciu totižto nezmeníte. Raz pripravené ovládanie potom funguje aj bez otvorenej webovej stránky, no prvotné nastavovanie bude od vás vyžadovať trochu trpezlivosti.
Hardvér ako taký nie je dokonalý. Tiché mikrospínače Huano Silent majú mäkký a tlmený efekt. Ak máte radi jasné zopnutie klasickej myši, tu vám bude stále niečo chýbať. Pri dvojklikoch či držaní tlačidla počas presúvania objektu sa prosto musíte viac spoliehať na naučený tlak než na výraznú hmatovú odozvu. Výhradu mám aj ku koliesku okolo guličky. Jeho drsnejší, plastový chod neposkytuje taký príjemný pocit, aký by som pri tejto cene očakával.
Pri trackballe samotnom treba počítať aj s čistením. Mastnota z prstov a prach môžu časom zhoršiť hladkosť pohybu, takže guľôčku občas bude nutné vybrať a vyčistiť jej lôžko. Rozoberanie nie je síce jednoduché, ale nie je nutné s ním automaticky bežať niekam do servisu.
A ako je na tom batéria? Výrobca uvádza do 50 hodín prevádzky, čo pri ôsmich hodinách skutočne aktívneho používania denne vychádza približne na šesť pracovných dní. Ak však Nape Pro používate len ako pomocníka na občasné kliknutia, kalendárny čas medzi nabíjaniami môže byť výrazne dlhší. Aj tak by som osobne privítal väčšiu rezervu. Nabíjanie trvá približne dve hodiny a počas neho môžete pokračovať cez kábel. Apropo v balení nájdete USB-C kábel, USB-A adaptér, prijímač a predlžovací adaptér pre jeho umiestnenie.
Poďme si to nejako rozumne uzavrieť. Klasický väčší trackball vám ponúkne viac priestoru pre prsty, Magic Trackpad zase gestá a TrackPoint má výhodu priamo medzi klávesmi. Nape Pro si svoju pozíciu naopak obhajuje kombináciou malých rozmerov, ľubovoľnejšieho umiestnenia a programovateľných funkcií bez trvalej závislosti od aplikácie. Mne je tento pokus sympatický, pretože rieši skutočný pracovný návyk namiesto ďalšieho nafukovania DPI. Malá guľôčka, mäkké tlačidlá, menej vydarený prstenec a nutnosť doladiť usporiadanie stola mu však bránia stať sa jasným univerzálom.
