V čase, keď väčšina spotrebiteľov túži po ultrabookoch, ktoré vážia menej než krabica s pizzou a vydržia fungovať bez nabíjačky viac ako deň, existuje aj opačný pól. Pól, kde sa prenosný počítač mení na arénu testosterónového súboja čipov, ventilátorov a wattov. V nej aktuálne bojuje aj nové herné železo Lenovo Legion Pro 7 – desiata generácia, stroj, ktorý sa ani kúskom svojej základnej dosky nesnaží hrať na nejaké kompromisy. Nechce byť notebookom, ktorý vám spríjemní cestu vlakom. Nechce pôsobiť ako dizajnová hračka do kaviarne. Je to jednoducho železo na steroidoch, ktoré bolo postavené na to, aby rozdrvilo všetko, čo sa mu postaví do cesty. Otázka preto neznie, či ide o najvýkonnejší herný notebook súčasnosti, to sa dá ľahko potvrdiť pohľadom do tabuliek benchmarkov, ktoré nájdete aj bez mojej pomoci. Skutočnou otázkou je, či ešte dáva zmysel tlačiť prenosný počítač za hranice výkonu toho stolného, keď výsledkom je výdrž batérie kratšia než epizóda vášho obľúbeného seriálu a adaptér na dobíjanie veľký ako stavebná tehla.
Proporčne sa tu rozprávame o skutočne veľkom zariadení, keďže ide o masívny blok hliníka, ktorý by pokojne mohol slúžiť ako zarážka na dvere. Spracovanie je poctivé a nezaznamenal som žiadne vŕzganie, žiadne praskanie či prehýbanie. Celé telo jednoducho pôsobí dostatočne odolne akoby inžinieri v Lenove rátali s tým, že jeho majiteľ s ním nebude zaobchádzať zrovna „v rukavičkách“. Povrchová úprava kovu sa síce navonok tvári, že odtlačky prstov jej nebudú robiť problémy, no stačí pár minút používania a zistíte úplný opak. Udržiavať ho preto neustále čistý je skoro taký tréning trpezlivosti ako hranie Dark Souls so zaviazanými očami a pomocou banánu. Kým je veko zatvorené, sotva by ste si tento laptop vedeli zaradiť medzi herný hardvér, akonáhle ho však vyklopíte a zapnete, jeho duša sa rozžiari v nekonečnej RGB dúhe. Svieti logo na vrchnom veku, svietia hrany masívnych ventilačných otvorov vzadu a, samozrejme, rovnako bliká aj klávesnica.
Najväčšia zmena sa rozhodne opiera o usporiadanie portov. Tam, kde predchádzajúce generácie ponúkali poriadok a čistotu vďaka konektorom umiestneným na zadnej strane, tu dostali prednosť práve výduchy a vizuálne efekty. Konektory sa preto ocitli na bokoch, čo síce komplikuje kabeláž, ale dáva jasne najavo, že primárnym cieľom bolo vytvoriť čo najefektívnejšie chladenie. Na ľavej hrane sa nachádza konkrétne HDMI 2.1, USB-C (3.2 Gen 2) vhodný aj na nabíjanie, a to maximálne do 100 W, USB-A (3.2 Gen 2) a Thunderbolt 4. Na pravej strane je potom umiestnená dvojica USB-A (3.2 Gen 1), kombinovaný 3,5 mm audio konektor, plnohodnotný ethernetový port s funkciou Wake-on-LAN a fyzický spínač ovládajúci aktiváciu webovej kamery. Ako vidíte, ponuka je dostatočne pestrá a poteší aj nadštandardná 5 MPx webkamera, ktorá poskytuje výrazne lepší obraz ako bežné 720p kamery. Na druhej strane, zamrzí absencia IR snímania pre pohodlné prihlasovanie cez Windows Hello, čo je v tejto cenovej kategórii zvláštne opomenutie.
Nový Legion laptop stavil všetko na jeden panel, a to konkrétne na 16-palcový OLED Samsung ATNA60HU01-0 s rozlíšením 2 560 x 1 600 pxl, obnovovacou frekvenciou 240 Hz a odozvou pod pol milisekundy. Na papieri to znie viac ako dobre a v praxi je to ešte lepšie. Farby sú extrémne živé, pokrytie sRGB aj DCI-P3 je stopercentné a kontrast je vďaka vypínaniu pixelov prakticky nekonečný. HDR obsah dokáže vystreliť jas až cez 1 000 nitov, takže ak si nájdete prítmie, filmy aj hry majú dostatočný „wau“ efekt.
Hrať Cyberpunk 2077 alebo sledovať filmy s podporou Dolby Vision na tomto paneli je zážitok, ktorý sa len ťažko opisuje slovami. Všetko vyzerá lepšie, ostrejšie a dynamickejšie. Presnosť farieb je pritom veľmi slušná už z výroby a odchýlka sa drží okolo 1 dE, čo znamená, že rozdiely voľným okom nespoznáte. Samozrejme, nevýhodou zostáva lesklý povrch, ktorý v tmavej izbe zvýrazní kontrast, ale cez deň sa mení na dokonale čierne zrkadlo. K tomu treba pripočítať typickú daň za OLED, čiže mierne blikanie pri regulácii jasu.
Pri stroji, ktorý má nahrádzať desktop, je klávesnica a touchpad kriticky dôležitá výbava a Lenovo to dobre vie. Legion Pro 7 preto dostal plnohodnotnú klávesnicu TrueStrike s numerickým blokom aj oddelenými šípkami, čo ocenia práve hráči. Klávesy majú príjemný konkávny tvar a 1,6 mm zdvih, takže počas interakcie sú dostatočne presné a herne ostré. Na písanie dlhých textov sú však za mňa trochu tvrdšie, čo sa časom môže prejaviť na únave prstov. RGB podsvietenie s individuálnym nastavením pre každý kláves je už v tejto kategórii samozrejmosťou a ostatne o nejakom komplexnom nastavovaní práve tohto doplnku sa nemusíme nejako bližšie rozprávať.
S čím som však nebola zrovna extra spokojný? Rozhodne s track-padom. Jeho povrch je hladký a reakcie presné, no kvôli numerickému bloku je posunutý doľava. Pri bežnom používaní to väčšinou neprekáža, no pri písaní sa občas môže stať, že oň zavadíte dlaňou. Vysoká výkonnostná záťaž vie navyše touchpad výraznejšie zohriať, čo nie je úplne príjemné.
To najzaujímavejšie pri herných železách pochopiteľne nájdeme štandardne pod kapotou. V testovanej konfigurácii bol procesor Intel Core Ultra 9 275HX, čiže 24-jadrový čip (8 výkonnostných a 16 efektívnych), ktorý vie v Turbe vyletieť až na 5,4 GHz. Spolupracoval s grafickou kartou NVIDIA GeForce RTX 5090 s 24 GB pamäte a príkonom až 175 W, k tomu si pridajte 32 GB DDR5 RAM a 2 TB PCIe SSD. Papierovo teda výbava, ktorá si poradí takmer s čímkoľvek a už v úvode spomínané benchmarky tento dojem len potvrdzujú. V 3DMarku či Cinebenchi sa Legion Pro 7 radí medzi najvýkonnejšie notebooky na trhu. Náročné hry, 4K video alebo 3D modelovanie zvláda s ľahkosťou, ktorá pôsobí akoby ani nešlo o prenosný počítač. Lenže ako dobre vieme, čísla nie sú všetko. V reálnych hrách je totižto často otázne, či takýto výkon prináša oproti slabším (a lacnejším) konfiguráciám až taký zásadný rozdiel. Aj táto zostava sa pri natívnom rozlíšení a maximálnych detailoch musí spoliehať na technológie ako DLSS. Práve s uvedenou GPU sa dostávame do zóny, kde každý percentuálny zisk výkonu stojí neúmerne veľa a ak by ste siahli po verzii s 5070 Ti laptop by vás stál 2 400 eur, čo je o celých 2 000 eur lacnejšie ako pri mnou testovanej konfigurácii. A tým pádom sa vraciame späť na začiatok tejto recenzie. Dáva ešte zmysel tlačiť prenosný počítač za hranice výkonu toho stolného, keď výsledkom je výdrž batérie kratšia než epizóda vášho obľúbeného seriálu a adaptér na dobíjanie veľký ako tehla? Poviem vám v samotnom závere.
Lenovo sa snaží udržať extrémny výkon v tenkom tele pomocou chladiaceho systému s veľkou odparovacou komorou a dizajnom HyperChamber, ktorý zvládne odvod tepla až zo 250 W komponentov. Napriek tomu ostáva Legion Pro 7 hlučným a pri vysokom výkone aj horúcim strojom. V tichom režime je ešte príjemne použiteľný (do 35 dBA), vo vyváženom už ventilátory zreteľne počuť (38 dBA) a v režime plného výkonu sa mení na malý modulárny reaktor s hlučnosťou cez 50 dBA, kde sú počas hrania slúchadlá nutnosť. Procesor sa pri hraní zahrieval v rámci škály medzi 65 a 90 stupňov Celzia, čo je síce ešte ako tak v norme, no stále dosť vysoko. Najväčším limitom je však umiestnenie. Ak notebook leží naplocho na stole, nasávacie otvory na spodku nemajú dosť vzduchu a výkon citeľne klesá, kým na stojane alebo s podložkou sa chladenie dramaticky zlepší. V praxi to znamená, že pre maximálny výkon je stojan nevyhnutnosťou, čo ešte viac rozmazáva hranicu medzi týmto notebookom a malým stolným počítačom.
Výdrž batérie je zo všetkých negatív tou najväčšou. Pri bežnej kancelárskej práci notebook vydrží len 2 až 3 hodiny, pri surfovaní niečo cez 4 hodiny a pri hraní sa čas počíta v desiatkach minút. To je na moderný notebook žalostne málo a ešte horšie je, že výkon pri napájaní z batérie alebo cez menší USB-C adaptér klesá na úroveň, ktorá sa nedá zrovnávať ani so slabším desktopom. Ak chcete z tohto stroja dostať plný výkon, musíte so sebou vláčiť aj masívny 400 W adaptér vážiaci 1,24 kg, takže spolu s notebookom sa celková hmotnosť blíži k 4 kg. Legion Pro 7 tak jasne nie je notebookom na cestovanie, ale skôr ľahšie premiestniteľným desktopom, ktorý presuniete z domu do kancelárie či na LAN párty, no ťažko si ho položíte na kolená vo vlaku alebo lietadle.
Po týždňoch testovania a analyzovania je môj pocit rovnako rozpoltený ako samotný notebook. Na jednej strane tu máme stroj, ktorý ponúka absolútne beštiálny, nekompromisný výkon, schopný zahanbiť drvivú väčšinu stolných počítačov. Má displej, ktorý je bez preháňania jedným z najlepších, aké som kedy na hernom notebooku videl. Kvalita spracovania šasi je prvotriedna a konektivita je viac než štedrá. Na druhej strane mince je však zoznam kompromisov, ktorý je rovnako extrémny. Prakticky neexistujúca výdrž batérie ho odsudzuje na život v neustálom spojení s elektrickou zásuvkou. Mobilita je zabitá obrovským a ťažkým adaptérom, bez ktorého je výkon len zlomkom svojho potenciálu. V plnej záťaži je hlučný ako stíhačka a jeho cena sa šplhá do astronomických výšin, kde už konkuruje veľmi výkonným desktopovým zostavám s monitorom.
Preto nemôžem dať jednoduché odporúčanie „áno, kúpte si ho“ alebo „nie, vyhnite sa mu“. Odpoveď na otázku, či je toto správny stroj pre vás, závisí od toho, kým ste a čo od notebooku očakávate. Ste hardcore hráč, pre ktorého je absolútny výkon a najvyššie možné FPS jedinou metrikou, na ktorej záleží? Máte notebook 99 % času položený na stole, pripojený k externému monitoru, klávesnici a myši? Je pre vás mobilita len schopnosť zbaliť si svoj setup a presunúť ho na iné miesto s elektrickou zásuvkou? Ak ste na všetky tieto otázky odpovedali áno, potom ste práve našli svojho nového kráľa. Gratulujem. Ak ste však ktokoľvek iný, študent, kreatívec, ktorý občas hrá, alebo hráč, ktorý si chce vziať svoj stroj do kaviarne, na prednášku alebo si zahrať vo vlaku, potom sa tomuto monštru radšej vyhnite. Kompromisy v oblasti praktickosti a mobility sú príliš veľké. Za možnosť otestovať Lenovo Legion Pro 7 ďakujeme spoločnosti Datacomp.
