Pre väčšinu ľudí je myš len vec, pomocou ktorej hýbu kurzorom, a vymenia ju až v momente, keď sa zanesie prachom alebo keď do nej omylom vylejú kávu. Pre nás, čo hráme a riešime hardvér trochu viac do hĺbky, je to naopak predĺženie vlastnej ruky – nástroj, ktorý rozhoduje o tom, či trafíte tam, kam máte, alebo len zbytočne deriete vlákna svojej drahej podložky. Do testu aktuálnej novinky Logitech PRO X2 SUPERSTRIKE, teda myši s názvom, ktorý znie ako z lacného akčného filmu, som sa pustil s veľkými očakávaniami – a to nielen preto, že si Švajčiari sériou Superlight vybudovali povesť e-športového štandardu. Hlavným dôvodom bol nový systém práce so spínačmi, ktorým chce herná divízia G do budúcna nahradiť klasické mechanické riešenie. Pravidelným čitateľom asi neuniklo, že mi za tie roky v rámci HW prešli rukami legendy aj bizarnosti, no pri tejto novinke som si prirodzene položil otázku: nejde skôr o marketingový trik, alebo tu naozaj začína éra, v ktorej mechanický spínač patrí do múzea? Poďme spoločne zistiť, aká je realita.
Kto z vás už niekedy držal v ruke myšky G Pro Wireless alebo Superlight, okamžite spozná aj dizajn tejto novinky. Logitech sa tu jasne drží osvedčeného symetrického tvaru, ktorý je síce na prvý pohľad obojručný, no v praxi funguje len polovične – tvarom áno, tlačidlami nie. Pri palm, claw aj fingertip úchope je to stále univerzál, lenže bočné tlačidlá sú opäť len na ľavej strane, takže ľaváci tu zasa ťahajú za kratší koniec. A úprimne, práve pri PRO sérii mi to príde ako premárnená príležitosť. Vizuálne tu máme kombináciu čiernej a bielej, ktorá pôsobí čisto a moderne. Zaujmú aj grafické prvky pripomínajúce motion-tracking značky po stranách, menej ma však baví výrazné upozorňovanie na názov myši – nápisov je tu za mňa viac, než by som potreboval, hoci chápem, že na streamoch a súťažiach sa to asi ráta. Materiálovo a konštrukčne je to typický Logitech: hladký matný plast a pevné telo bez vŕzgania či prehýbania. Povrch je príjemný, no niekomu môže prísť klzký, a preto poteší pribalený grip tape. Ten síce logicky naruší čistý vzhľad, ale funkčne to dáva zmysel (ostatne písal som to aj pri nedávnom teste Superlight 2c). Za zmienku stojí aj samotná hmotnosť: 61 gramov síce nie je rekord, dokonca je to o gram viac než má klasická Superlight 2, no dôvody sú tentoraz priamo naviazané na novú technológiu spínačov, ku ktorej sa dostanem v nasledujúcom odstavci.
Celé to stojí na HITS (Haptic Inductive Trigger System). Klasické mechanické spínače fungujú jednoducho: dva kovové kontakty sa dotknú, uzavrú obvod a máte klik. Lenže časom prichádza oxidácia, únava materiálu a hlavne mikroskopické odskakovanie kontaktov, ktoré firmvér musí filtrovať. To pridáva nechcenú latenciu a pri opotrebovaní sa to vie zvrhnúť do dvojitého kliku. Optické spínače to síce riešia svetlom a bývajú rýchlejšie aj odolnejšie, no často pôsobia zvláštne dutým dojmom a nemajú ten prirodzený mechanický charakter. HITS ide treťou cestou: pod tlačidlami v podstate nie je spínač, ale systém magnetov a cievok, ktorý meria zmenu indukcie, a teda aj presnú polohu tlačidla – analógovo, plynulo, bez fyzického kontaktu, ktorý by sa mohol opotrebovať, a bez potreby softvérovej filtrácie. A keďže bez spínača by nebol ani pocit kliku, nastupuje haptika. Po prekročení aktivačného bodu vyšle myš do tela krátky ostrý impulz, ktorý vám v prste nasimuluje klik a zároveň vytvorí tlmený zvuk rezonanciou šasi. Výsledok je úplne iný než klasické „cvak“ – je to skôr hlbší, digitálnejší pocit. Najväčšia výhoda je ticho (vypnutá haptika znamená takmer úplnú bezhlučnosť) a hlavne nastaviteľnosť, pretože intenzitu odozvy si viete doladiť od jemného zavrnenia až po výrazné dunenie podľa toho, či práve klikáte v práci, alebo v hre.
Vo vnútri PRO X2 SUPERSTRIKE je nový senzor Hero 2 ponúkajúci DPI od 100 až po absurdných 44 000 (čo reálne nevyužije takmer nikto), no tie podstatnejšie údaje sú inde. 888 IPS hovorí, akú extrémnu rýchlosť pohybu po podložke senzor ešte zvládne bez toho, aby sa takzvane stratil, a 88 G zas opisuje, aké prudké trhnutia a švihy ustojí pri zrýchlení. V praxi teda platí, že tento senzor je veľmi ťažké vyviesť z pohody, aj keď myšou šviháte ako farár pri exorcizme. Paradoxne, myš zvláda 8 000 Hz polling rate plne bezdrôtovo cez Lightspeed, kým cez kábel je to obmedzené na 1 000 Hz. O tom, čo v praxi znamená vysoký polling rate, som už v recenziách opakovane písal, ale ak ste to náhodou nezachytili, rád to zhrniem: na 60 Hz monitore je to v zásade nonsens, na 144 Hz detto, no pri 360/500 Hz to už zmysel dávať môže. Výsledkom je, že pohyb kurzora pôsobí maslovejšie a odozva je jemne ostrejšia, pretože myš aj PC si vymieňajú dáta častejšie. V strieľačkách typu CS2 či Valorant sa to prejaví hlavne pri flickoch, teda rýchlych trhnutiach na cieľ, kde chcete, aby myš presne nasledovala vašu ruku. Naopak v hrách ako StarCraft alebo LoL oceníte vysoké APM (počet akcií za minútu), lebo klik je ľahký a reaguje okamžite, takže prsty menej trpia. V rýchlych strieľačkách, kde cieľ neseknete jedným trhnutím, ale plynulo ho sledujete kurzorom, sa zas ukáže kombinácia presného senzora a PTFE nožičiek na spodku. A keďže tu svoju rolu hrá aj HITS technológia, výsledkom je pocitovo celkovo priamejšia reakcia. Myš síce z vás neurobí profíka cez noc, ale dokáže vám hranie citeľne spríjemniť a v niektorých situáciách aj reálne pomôcť.
Hardvér je dnes len taký dobrý, ako softvér, ktorý ho drží na uzde, a Logitech G Hub je… nuž, stále G Hub. Komplexný, miestami ťažkopádny, ale zároveň brutálne silný nástroj, bez ktorého je PRO X2 SUPERSTRIKE len polovičný produkt. Najväčšie čaro tu začína pri ladení spínačov, kde vám softvér v reálnom čase vizualizuje, aký tlak vyvíjate na ľavé a pravé tlačidlo, ukáže vám aktiváciu v gramoch a vy si následne môžete posúvať bod aktivácie podľa toho, či máte takzvane ťažkú ruku a nechcete náhodné klikanie, alebo naopak chcete reakciu už na najjemnejší dotyk. Do toho prichádza Rapid Trigger, čo je funkcia, ktorá mení rytmus klikania: tlačidlo sa nemusí vrátiť úplne do pôvodnej polohy, aby sa resetovalo – stačí ho pustiť o zlomok skôr a môžete kliknúť znovu. V praxi je preto spamovanie pištolí v CS2, DMR v strieľačkách alebo zbesilé klikanie v hack’n’slash hrách citeľne rýchlejšie. Skoro ako keby ste mali autofire, len bez makra a s vlastnými prstami. Logitech myslel aj na špecifické úchylky komunít, takže pre CS2 tu nájdete BHOP režim, ktorý upravuje správanie scrollu pre bunny hopping: viete nastaviť, aby softvér v určitom časovom okne ignoroval prvý zárez kolieska (kvôli nechceným skokom), alebo naopak, aby sa skoky reťazili konzistentnejšie. Je to presne ten typ detailu, ktorý pochopí mizivé percento hráčov, a presne preto ma baví, že to tam vôbec je. Čo sa týka batérie, tá je pri nových technológiách logicky vždy témou. Keďže haptika aj vysoký polling rate vedia zožrať energiu, G Hub vám priebežne prepočítava odhad zostávajúcej výdrže podľa aktuálneho nastavenia, takže nejde o teoretické čísla na krabici, ale celkom úprimný údaj, s ktorým sa dá plánovať. Logitech udáva výdrž do približne 90 hodín (v závislosti od používania a nastavení). Každopádne pri 8 000 Hz a haptike na maximum vám pôjde baterka dole rýchlejšie a mne osobne sa pri tomto scenári a každodennom používaní v hrách aj kancelárii podarilo spraviť celkovo zhruba päť dní. A hoci na tele myši nenájdete fyzický prepínač DPI, je tu aspoň LED svetielko, ktoré vás spolu so softvérom včas upozorní na nutnosť dobitia.
Moje osobné pocity sú vo všeobecnosti pozitívne. HITS je nielen zaujímavý nápad, ale aj praktický posun v spoľahlivosti a nastaviteľnosti (bod aktivácie, sila odozvy, Rapid Trigger). Senzor Hero 2 spolu s 8 000 Hz bezdrôtovo je čistý technický strop a to celé je zabalené do 61 gramov, ktoré sa v ruke správajú extrémne príjemne. Čo môže niekomu prekážať, je vysoká cena, bočné tlačidlá iba na ľavej strane a hladší povrch. Suma sumárum: pre casual hráčov je to zbytočný luxus, ale pre nadšencov a ľudí, čo chcú najnovšiu technológiu a reálny krok dopredu v kliku aj odozve, je PRO X2 SUPERSTRIKE veľmi presvedčivá a v tejto triede výnimočná myš.
