Keď sa minulý rok zo záhrobia ozvalo štúdio Argonaut Games, veľmi som sa potešil. Na mnoho hier z tohto štúdia sa pamätám ešte z mojich mladších čias a niektoré z nich ma formovali aj ako hráča. Zo všetkých musím spomenúť úžasný survival horor FPS Alien Resurrection, z ktorej som dlhé roky mával aj nočné mory, či veľmi podarené akčné dobrodružstvo Harry Potter and the Philosopher’s Stone a Harry Potter and the Chamber of Secrets. Puto medzi mnou a pôvodným štúdiom bolo silné. A tak, keď sa Argonaut Games vynorilo z rieky Styx, rozhodlo sa všetkým ukázať, že v ňom stále tlčie silné srdce, oznámením remasterovanej verzie roztomilej plošinovky Croc: Legend of the Gobbos. V tej chvíli som zapriadol ako mačiatko.
Pôvodný Croc: Legend of the Gobbos z roku 1997 bola príjemná, avšak nie príliš dlhá skákačka, vtedy vyšla na PC, prvý PlayStation a Sega Saturn. Spočiatku to ani nemal byť Croc, ale nová hra s Yoshim v hlavnej úlohe (spin-off série Super Maria), avšak po tom čo Nintendo návrh projektu odmietlo, boli tvorcovia z Argonaut Software nútení hru prepracovať do inej podoby. Tak sa zrodil Croc. Teraz, keď už túto zaujímavú analógiu poznáte, je ťažké toho Yošiho v Crocovi nevidieť, že áno? Každopádne, v súčasnosti je Croc medzi fanúšikmi plošinoviek braný ako taký malý kult, ku ktorému je treba pristupovať s citom. Ak ste jedným z týchto fanúšikov, tak vedzte, že Argonaut Games pristúpilo k remasteru presne týmto spôsobom.
Dôvod, prečo je aj dnes Croc tak veľmi obľúbený, nie je vôbec žiadna veda. Hra je aj v súčasnosti stále ľahko hrateľná, neobsahuje prakticky žiadnu vatu, vyvaruje sa hluchým miestam a zakaždým prináša niečo nové, čiže nápady sa ani len nestihnú opozerať. Bohužiaľ, hra má aj svoje negatívum, ktoré sa prejavilo v jej krátkosti. Ak ste čo i len trocha šikovnejší, dokážete ju prebehnúť za jedno popoludnie. Na druhej strane, v žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že hra je nejakou „prechádzkou ružovou záhradou“. Tak to ani omylom. Croc má síce roztomilý vzhľad, lenže jeho pazúry sú ostrejšie ako čepele Wolverina. No, možno by som mal trochu pribrzdiť. Croc Legend of the Gobbos rozhodne nie je žiadnym Dark Souls medzi plošinovkami, ale postupom sa náročnosť citeľne zvyšuje a obzvlášť, ak ju budete chcieť dohrať na 100%. Vtedy sa poriadne zapotíte.
V dnešnej dobe, keď už ani samotní vývojári nedokážu objasniť rozdiel medzi remakom a remasterom, si radšej upresníme, čo nová verzia Croc: Legend of the Gobbos prináša. V prvom rade sú to textúry vo vysokom rozlíšení, ktoré navyše na sebe nechávajú poznať zásah umelej inteligencie. Osobne proti takémuto prístupu nemám nič proti, dôležitý je pre mňa výsledok. Remaster si zachováva pôvodnú víziu nielen čo sa týka vyznenia textúr, ale taktiež aj nasvietenia a saturácie farieb. Po tejto stránke nie je hre čo vytknúť. Remastery by sa mali robiť presne takto. Čo bolo prepracované viac, boli postavy – obzvlášť model Croca. V remasteri mu to naozaj veľmi sluší. Odstránili sa pôvodné hranaté vnady a predstavuje sa nám v krásnom oblom a plastickom vyznení. Opäť ale musím pripomenúť, že aj on bol vylepšený s citom, a preto si určite pomyslíte, že takto ste Croca predsa vnímali vždy. Ak by ste sa o tom chceli presvedčiť, stlačením tlačidla sa viete prepnúť na starú grafiku a určite zbadáte ten rozdiel. Croc je v remasteri iný, no zostáva familiárny.
Po stránke hrateľnosti nebolo zmenené alebo upravené vôbec nič. Nečakajte žiadne moderné vylepšenia, pomôcky či navigácie. Všetko si budete musieť odskákať sami. Dokonca tu tvorcovia nepridali ani prípadné checkpointy, čiže po vyčerpaní životov musíte level opakovať od začiatku. To ale zväčša nepredstavuje problém, pretože dĺžka levelov nebola nikdy silnou stránkou Croca a ani tie najnáročnejšie vás nepotrápia nadlho. Levely sú prevažne lineárne, hoci častokrát ponúkajú aj nejakú odbočku. Podobá sa to na niečo medzi Crashom Bandicootom a Spyro the Dragon, pričom ručička váh sa viac prikláňa na stranu Crasha Bandicoota. V leveloch zbierate kryštály, ktoré slúžia ako vaše životy, zachraňujete malých Gobbov, sprístupňujete si tajné úrovne a zbierate kľúče, pomocou ktorých si odomkýnate zamknuté dvere či klietky. Občas si aj zaplávate. Inšpirácia Crashom Bandicoot je tu zrejmá, hoci Croc nie je ani taká rýchla a ani explozívna hra. Veď krokodíly sú pomalšie než vačkovce. A to iba dokazuje, že Croc Legend of the Gobbos sa drží pravdy (retro rules!).
Aj keď majú levely stále vyššiu náročnosť a prepracovanejší, zaujímavejší dizajn, jedna vec na nich nestojí za príliš veľa. Narážam na boss fights. Tie už ani vo svojej dobe neboli nič moc, ale dnes ich (nebojím sa to priznať) primitívnosť zaráža do očí, ako keď do seba narážajú častice v urýchľovači v Cerne. Boss fights sú všetko, len nie zaujímavé a už tobôž nepredstavujú niečo, na čo by ste sa tešili. Kostrbaté, ťažkopádne a nezábavné. Jednoznačne tá najhoršia časť hry, ktorú budete chcieť mať rýchlo za sebou. Vlastne, kvôli ich krátkosti aj budete.
Čo tvorcovia mohli vylepšiť bol príbeh. Od plošinovky nikto neočakáva príbehové zvraty na úrovni veľkolepých RPG. Avšak poprepájať jednotlivé úrovne nič nehovoriacimi prestrihovanými scénami, ktoré bežia len v 30 fps, nebolo najlepšie rozhodnutie. Na začiatku hry je malý Croc „adoptovaný“ malými huňatými guličkami Gobbov, ktorí ho nájdu v košíku plaviac sa po rieke. Jedného dňa, keď vyrástol na veľkého Croca, je dedina Gobbov napadnutá barónom Dantem, ktorý unesie ich kráľa Rufusa. Crok neváha, vezme na chrbát batoh a beží na záchrannú misiu.
Problém príbehu nie je jeho námet, ale skôr to, ako s ním ďalej pracuje. No, nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Hra s ním nepracuje vôbec. Ide iba o sled za sebou idúcich misií, pričom vôbec netušíte, prečo sa levely odohrávajú v zalesnenom údolí, následne v horúcich piesočných dunách či vo vysokej veži. Z času na čas sa spustí animácia, v ktorých barón Dante premení nejaké zvieratko, či niečo iné dvojnohé alebo štvornohé (v jednom prípade plutvové), na väčšiu a silnejšiu verziu ich predchádzajúceho „ja“, a to má predstavovať protivníka v boss fight. Ani scény ako také nepôsobia veľmi dobre. Máte z nich pocit amatérskeho prístupu. Hra navyše nepodporuje ovládanie myšou a kompletne chýba aj možnosť editovania kláves. Preto ju odporúčam hrať výhradne s ovládačom.
Recenziu, ale ukončíme v pozitívnom duchu. Najprv vychválim soundtrack, ktorý sa okamžite stal jedným z mojich najobľúbenejších v celom plošinovkovom žánri. Predovšetkým skladba In the Forest mi každú chvíľu vyhráva v izbe. Soundtrack ako taký je jemný, hravý, niekedy priam dojemný. Taktiež musím pochváliť obrovské množstvo bonusového materiálu dostupného z hlavného menu. Môžete si pozrieť dlhé rozhovory s tvorcami, prečítať niekoľko strán z pôvodného konceptu hry, prezerať artworky, počúvať oficiálny soundtrack alebo rozpracované verzie niektorých skladieb, či dozvedieť sa informácie o prototypoch levelov (čo je to za level, aký mal význam a prečo nebol umiestnený do plnej hry). Zakaždým ide o hodnotné informácie, ktoré vhodne dopĺňajú výbornú hru. Definitívnu bodku za textom dáva poznámka ohľadom vylepšeného ovládania. Pôvodný Croc sa ovládal ako Tomb Raider, čiže pomocou tankového vládania. Remaster prináša schému s bezproblémovým otáčaním kamery okolo vlastnej osi, čím sa z Croca stáva moderný titul a s ovládaním, na ktoré ste bezpochyby zvyknutí. Hra s ním takto funguje na výbornú.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Croc Legend of the Gobbos
- Vydavateľ hry: Argonaut Games, Titanium Studios, Big Boat Interactive
Korekcia: Nikola Rusnačíková
