Sériu Silent Hill poznám už od jej začiatkov. Hmla, šum v rádiu, hrdinovia, ktorí si do mesta prinesú vlastných démonov… Po akčnejšom minulom diele som bol zvedavý, akým smerom sa značka pohne ďalej, a keď prišla možnosť spraviť recenziu na Townfall, dlho som neváhal. Tentoraz sa síce nejde do samotného Silent Hillu, ale do malého škótskeho prístavného mestečka. Dá sa to vôbec? Poďme sa na to pozrieť.
Nejdem chodiť okolo horúcej kaše. Townfall je oproti predchodcovi oveľa viac survival než akcia. A nie je to len o atmosfére, k pomalšiemu postupu vás tlačia aj samotné mechaniky. Dej sa odohráva v deväťdesiatych rokoch v Škótsku, vo fiktívnom mestečku St. Amelia, a hneď od začiatku je jasné, že tu niečo nie je v poriadku. Všetko je zamknuté, vonku ani živáčika a kam sa pozriete, tam visí nápis „Na predaj“. Postupne odhaľujete, aké nešťastie mesto postihlo a, čo je podstatnejšie, čo s tým má spoločné vaša postava. Viac neprezradím, to si musíte prejsť sami.
Prvá vec, ktorá ma prekvapila, je pohľad z prvej osoby. Úprimne, napätie to drží výborne a do deja sa vďaka tomu vcítite oveľa ľahšie, no je to odklon od toho, čo sme doteraz pod touto značkou poznali. Hmla, samozrejme, nechýba. Kedysi ňou vývojári maskovali nedostatočný výkon konzol, dnes je to proste podpis značky a bez nej by to nebol Silent Hill, že? Pre tých, čo chcú ešte filmovejší zážitok, je tu dokonca možnosť zapnúť si čierne pásy hore a dole. Maličkosť, ale poteší.
Príbeh je klasický Silent Hill, trauma a vina, ako inak. Vývojári doň však pridali aj ďalšie prvky, takže nepôsobí ako čistá recyklácia. Pomáha aj to, že Simon, za ktorého hráte, nie je žiadny hrdina, ako to bolo v predchádzajúcich dieloch, a celé to tak pôsobí o dosť uveriteľnejšie. V neskoršej fáze sa navyše striedajú postavy, čo pomáha poskladať si, čo sa to tu do pekla vlastne deje (a viac k tomu nepoviem ani slovo). Celý príbeh prejdete zhruba za 15 hodín, čo je fajn aj pre tých, ktorí nemajú na hranie toľko času.
Najzaujímavejšou vecou celej hry je pre mňa prenosné rádio/televízor. Mne to okamžite pripomenulo Alien: Isolation a myslím to ako pochvalu. Háčik je v tom, že na obrazovke nikdy nemôžete mať viac nepriateľov naraz, takže po naladení jedného musíte neustále prelaďovať na ďalšieho. Keď je ich na jednom mieste viac, je to riadne frustrujúce a zároveň napínavé… presne ako to má byť. Televízor vám navyše pomáha aj pri hádankách a dáva pomôcky na ďalší postup. Keď už sme pri Alienovi, áno, schovať sa dá aj do skrine.
Hádanky sú zaujímavé a za ne musím vývojárov pochváliť. Rovnako aj za to, že si v nastaveniach môžete zapnúť alebo vypnúť pomocníka pri ich riešení podľa toho, ako veľmi sa chcete trápiť. Kto vyrastal na prelome milénia, nájde tu navyše kopu nostalgie pri interakcii s okolím. Inventár nijako výrazne obmedzený nie je, takže aspoň s tým sa nemusíte trápiť.
Po technickej stránke nemám čo vytknúť. Hral som na PS5 v režime výkonu a veľkú časť aj cez PS Portal a hra išla perfektne plynulo, bez jediného zaváhania. Pri dnešných hrách to, žiaľ, nie je samozrejmosť, takže klobúk dole. Pre tých, ktorým angličtina nesedí, hra je kompletne len v angličtine a japončine. Titulky sú tiež len v cudzích jazykoch, českú ani slovenskú lokalizáciu tu nenájdete.
Súbojový systém je kapitola sama osebe. Na obranu aj boj nástroje máte, no boj zblízka je dosť kostrbatý, zbrane slabé a dlho nevydržia. Strelné zbrane tu sú tiež, ale nábojov je príšerne málo, hluk priláka ďalších nepriateľov a prebíjanie trvá doslova veky. Paradoxne to dáva zmysel. Simon nie je vycvičený mariňák a hra vám tým jasne naznačuje, že boj je až to úplne krajné riešenie. Kto čakal akciu, bude sklamaný, kto chcel survival, bude spokojný.Čo mi však lezie na nervy, je mechanika, pri ktorej sa po prejdení cez dvere do miestnosti už nevrátite tam, kde ste boli. Bolo to už v toľkých hrách, že ma to osobne proste otravuje, a tu by sa to dalo vyriešiť
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Silent Hill: Townfall
- Vydavateľ hry: Screen Burn Interactive, Konami,
- Žáner: Hororové, Survival
- Poskytla spoločnosť: Cenega
- Recenzované na: PS5
Korekcia: Soňa Lovasová
