Dejiny kávy sú v istom smere nesmierne fascinujúce. Je to príbeh, ako sa z náhodného objavu v etiópskej vysočine stal nápoj, ktorý zmenil návyky, spoločenský život aj tempo našej každodennosti. Podľa legendy si už v 9. storočí pastier Kaldi všimol, že jeho kozy sú po červených bobuliach akosi nezvyčajne čulé. Správa sa mala rýchlo dostať do kláštorov, kde kávu následne začali využívať na udržanie bdelosti pri dlhých modlitbách. V 15. storočí sa káva naplno uchytila v Jemene a odtiaľ sa šírila ďalej po Arabskom polostrove. Vznikali prvé kaviarne (qahveh khaneh), ktoré neboli len o nápoji samotnom, ale aj o rozhovoroch, správach a spoločenskom dianí. K nám do Európy dorazila káva v 17. storočí a spočiatku vyvolávala isté obavy, no po tom, čo ju ochutnal pápež Klement VIII., sa rýchlo stala populárnou a akceptovanou. Napríklad v Londýne sa kaviarne rozrástli na stovky a získali prezývku „penny universities“, teda miesto, kde sa za cenu jednej penny dali zistiť novinky zo sveta a zapojiť sa do výživných debát. Keď som si letmo prezeral, ako sa káva šírila naprieč históriou, zaujala ma jedna vec. Káva postupne začala nahrádzať ranný alkohol, menil sa rytmus dňa a ľudia zo stavu rannej otupenosti zrazu prešli do omnoho aktívnejšieho režimu. Dnes už si bez tejto plodiny nevieme často predstaviť ranný rituál a aj preto som s radosťou prijal možnosť otestovať prémiový pákový kávovar značky Silvercrest, aby som pre vás zistil, či kvalitatívne dokáže dobehnúť cenovo podobnú konkurenciu.
Dúfam, že som vás historickým okienkom v úvode neodradil. Každopádne, než prejdeme k samotnej testovanej vzorke, je na mieste sa obzrieť aj za vývojom strojov na prípravu kávy. Skutočný technologický zlom prišiel až v 19. storočí, keď sa začalo experimentovať s extrakciou pod tlakom pary. V roku 1818 opísal Elard Römershausen prvý známy stroj, ktorý pretlačil vodu cez mletú kávu parou, hoci bol veľký a nepraktický. Neskôr prišli ďalšie patenty a výrazný posun spravil Angelo Moriondo v Turíne (1884), na čo nadviazali Luigi Bezzera a Desiderio Pavoni. Keď sa začiatkom 20. storočia stroje ukázali na veľtrhu v Miláne, espresso sa začalo šíriť aj mimo Talianska. Problém parných kávovarov bol však jednoduchý: príliš horúca voda (nad 100 °C) a nízky tlak (do približne 2 barov) často dávali horkejší, prepálený výsledok bez krémy. Zlom prišiel, keď Achille Gaggia v roku 1938 presadil pákový/piestový mechanizmus, ktorý vedel dosiahnuť tlak okolo 9 barov pri vhodnejšej teplote (konkrétne 90 až 95 °C) a práve odtiaľ sa takzvaná kréma stala typickým podpisom espressa. Modernú éru potom spečatil rok 1961, keď Ernesto Valente s modelom Faema E61 nahradil manuálnu silu elektrickým čerpadlom a spravil z dobrého espressa oveľa konzistentnejšiu záležitosť, dostupnú aj mimo rúk skúsených baristov. Práve moderné technológie nám dnes umožňujú vychutnať si kávu doma bez toho, aby sme museli absolvovať baristický kurz a zaujímalo ma, ako sa v tejto súvislosti bude dariť práve modelu SEMST 1500 A1.
Toto nie je malý kávovar do pastelovej kuchyne, ktorý sa občas objaví v letáku Lidla za pár desiatok eur, ale poriadne masívny kus techniky s industriálnym výrazom. Dizajnovo je to jasný odkaz na stroje od Sage: nerezové plochy, robustné ovládacie prvky a analógový manometer v strede dávajú najavo snahu o prémiový efekt. Lenže hneď ako ho začnete používať, narazíte aj na limity cenovky. Popri kovových paneloch je v šasi dosť plastu a aj keď to nepôsobí vyslovene lacno, ten pocit poctivej nezničiteľnosti z oveľa drahších strojov z toho tiež nezískate. Tlačidlá majú stredne tvrdý chod, ergonómia je skôr praktická než luxusná a napríklad manipulácia s nádržkou na vodu si pýta o niečo viac trpezlivosti, než by som čakal od zariadenia v tejto cenovej hladine. Pod kapotou je to však na danú sumu prekvapivo slušne poskladané: termoblok s PID reguláciou priebežne stráži teplotu a koriguje ohrev tak, aby zbytočne neskákala hore-dole, pričom máte k dispozícii aj tri prednastavené teplotné úrovne (90/94/96 °C). Tých 15 barov uvedených na krabici treba brať s rezervou, keďže pre espresso je dôležité, čo sa deje na kávovom puku, a tam sa typicky hrá pod 10 barov. Stroj používa vibračné čerpadlo, ktoré je síce hlučnejšie, ale výkonovo mu nič zásadné nechýba. Vzadu sa nachádza 2,6-litrová nádržka, čo v bežnej prevádzke znamená menej dolievania a viac pohodlia, či už si robíte espresso, alebo predĺžené espresso (americano). Ak máte doma tvrdú vodu, ako je napríklad u nás na Záhorí, tak vám odporúčam používať filtrované verzie.
Pridanou hodnotou je tu rozhodne integrovaný mlynček. Používa kónické mlecie kamene, čo je dobrý základ pre rovnomerné mletie, a hrubosť nastavujete plynulo pomocou kolieska s veľkým rozsahom, takže si viete doladiť odpor puku podľa chuti. Puk je akýsi koláčik z utlačenej kávy v košíku v páke, cez ktorý následne preteká horúca voda. V praxi však mlynček naráža na dve klasické slabiny integrovaných riešení: statickú elektrinu a retenciu (množstvo namletej kávy, ktoré po mletí ostane zaseknuté vnútri mlynčeka). Statika spôsobuje, že mletá káva pri výstupe lieta a lepí sa, takže sa časom spraví neporiadok na stroji aj okolo neho. Je to daň za to, že tu nie je pokročilá antistatická úprava, akú nájdete pri drahších mlynčekoch. Pomôcť môže jemné navlhčenie zŕn pred mletím, ale pri domácom integrovanom mlynčeku by som s tým narábal opatrne, lebo to vie znamenať viac usadenín a častejšie čistenie. Napriek tomu musím uznať, že konzistentnosť mletia ma príjemne prekvapila a mlynček vie mlieť dostatočne jemne aj na poctivé espresso.
Poďme na prípravu samotnú. Do páky vložíte jeden z dvoch pribalených nerezových košíkov (na jednu alebo dve porcie), nameliete kávu (stačí páku vložiť do ľavej strany stroja a o dávkovanie sa postará automatika) a následne prichádza na rad funkcia Smart Tamping. Ide o zabudovaný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť rovnomerné utlačenie bez toho, aby ste riešili techniku a tlak ruky ako pri čisto manuálnych strojoch. Pre začiatočníka je to veľká pomoc, pretože znížite riziko nerovnomerného tampovania a následného kanálikovania, kde si voda nájde najľahšiu cestu a espresso je razom vodovo slabé. Na druhej strane, ak už máte niečo natrénované, budete to vnímať skôr ako systém, ktorý vám časť kontroly zoberie, lebo hustotu puku si nevyladíte tak presne ako s klasickým nerezovým tamperom. Nemusíte samozrejme mlynček vôbec používať. Páka má priemer 51 mm, teda menej než profesionálnych 58 mm, čo trochu komplikuje výber príslušenstva od tretích strán, no základné doplnky sa dnes už dajú cez internet zohnať bez väčšej drámy. A keď spustíte extrakciu, manometer vám rýchlo ukáže, či ste s mletím a utláčaním trafili správny smer. Keď tlak sedí, v šálke sa objaví slušná kréma a aróma, ktorá neurazí ani skúseného kávičkára. Apropo, počas prípravy kávy sa v hornej časti kávovaru nachádza plocha určená na nahrievanie šálok, čo je super vec aj na zohriatie zmrznutých dlaní. Z priloženej fotodokumentácie vidíte, že kávovar som sa rozhodol otestovať aj vo vonkajšom prostredí a došlo tak aj na experimentovanie s nízkymi teplotami.
Ak máte radi mliečne nápoje typu cappuccino alebo latte, poteší vás prítomnosť klasickej parnej dýzy. Tu už končí automatika, lebo mlieko si musíte napeniť sami. Znamená to pracovať so správnym uhlom a hĺbkou ponoru v kanvičke, sledovať hladinu a odhadnúť správny moment, keď mlieko ešte naberá objem, ale nezačína sa variť. V balení síce kanvička nie je, ale ja som si jednu kúpil na Alze doslova za pár eur. Samotná dýza je otočná, no termoblok má svoje limity: para nie je taká suchá ani stabilná ako pri strojoch s veľkým bojlerom, takže pri mikropene musíte byť rýchlejší a presnejší, inak sa to ľahko zlomí do veľkých bublín. Keď to však vychytáte, dá sa vyčarovať pekne zamatová textúra, s ktorou sa už dá hrať aj latte art. Chce to len trochu tréningu a trpezlivosti. Bonusom je, že cez tú istú dýzu viete púšťať aj horúcu vodu, takže si spravíte americano alebo čaj bez toho, aby ste zapínali varnú kanvicu. Čo som sa naučil opakovaným testovaním penenia? Po každom použití treba dýzu hneď prepláchnuť a utrieť, inak sa mlieko na nej prichytí. Lidl pribalil aj čistiaci kolík na výpust pary, takže ak raz či dvakrát zabudnete, nič tragické sa nestane.
Obligátna otázka na koniec. Má zmysel priplatiť si dvojnásobok až trojnásobok za značku, ktorá nespadá pod koncern supermarketov Lidl? Záleží, čo od toho čakáte. Vizuálne aj funkčne má testovaný kávovar veľmi blízko k Sage Barista Express, no rozdiely sa začnú ukazovať v detailoch, najmä v spracovaní a dlhodobej istote. Pri Sage kupujete overený ekosystém, teda silnú komunitu, návody, doplnky a ľahšie zohnateľné diely. Na druhej strane De’Longhi Dedica EC685 je lacnejšia alternatíva, ale bez integrovaného mlynčeka, takže ak mlynček ešte nemáte, cenovo sa viete posunúť vyššie, než ste plánovali. Silvercrest tu preto vychádza ako zlatý stred, v ktorom za cenu, ktorá stále nebolí, dostanete mlynček, veľkú nádržku na vodu, manometer a k tomu príjemný bonus v podobe 3-ročnej záruky od Lidla. Po kapsuliach či instantnej káve je toto rozhodne upgrade správnym smerom, špeciálne ak sa chcete naučiť robiť kávu viac rukami než len softvérovo.
