RECENZIA: SONY LinkBuds Open – Ozdoba do uší?

SONY historicky nezvláda trefne pomenovávať svoju audiotechniku, a preto vždy, keď púšťajú von ďalšie nové slúchadlá, tak nejedného recenzenta doslova rozbolí hlava už len z priloženého PR dokumentu. Tak či onak, dnes vám porozprávam o minuloročnom modeli WF-L910, ktorý, našťastie, dostal aj oveľa použiteľnejší názov LinkBuds Open. Fakticky ide o druhú generáciu slúchadiel SONY LinkBuds, ktorá prináša aj koncept otvorenej konštrukcie pre tú sortu užívateľov, ktorej je vyložene nepríjemné, keď si musia strkať štuple hlboko do zvukovodov. LinkBuds Open som súbežne testoval s dizajnovo príbuznými slúchadlami LinkBuds Fit, a preto sa v nasledujúcich riadkoch nevyhnem čiastočnému porovnávaniu s týmto športovým modelom, ostatne už priložená fotodokumentácia vám v tomto smere čo to napovie.

Segment otvorenej konštrukcie pri slúchadlách bez hlavového mostu sa posledné mesiace výrazne rozrástol. To je dôvod, prečo by ste v portfóliu popredných výrobcov audiotechniky aktuálne našli minimálne jeden takto koncipovaný model. V prípade japonskej spoločnosti SONY a ich LinkBuds Open sa rozprávame o dizajne bez akéhokoľvek ukotvenia mimo zvukovodu. Konštrukcia v tomto prípade, čo je najzásadnejší update oproti prvej generácii, vsádza na špeciálne gumové hroty – identickým spôsobom sa do ucha vkladajú aj LinkBuds Fit. Tie si užívateľ zasúva do lemu vnútornej časti zvukovodu s tým, že meniče usadené v kruhovom prstenci aj s atypickým priestrelom zostávajú v tesnej blízkosti vstupu do zvukovou. Audio sa tak v praxi odráža od steny ucha a nesmeruje priamo do jeho centra. Oproti minulej generácii tu máme proporčné zmenšenie o dva milimetre, ale váhové navýšenie paradoxne o necelý jeden gram. Slúchadlá tak jednotlivo vážia takmer päť gramov a ich usadenie do ucha si vyžaduje trocha tréningu. Tou najzásadnejšou výhodou otvorenej konštrukcie pri bezdrôtových slúchadlách je pochopiteľne oveľa vyššia miera pohodlia, minimálne oproti klasickým štupľom, avšak súčasne to so sebou prináša problémy s dosiahnutím ideálneho zvuku a efektivitou ANC. V tomto prípade sa výrobca rozumne nepúšťal do nemožného a aktívne potláčanie okolitých ruchov úplne vynechal.

IPX4

Keďže LinkBuds Open nemajú v rámci šasi žiadnu plochu určenú pre dotykové ovládanie, všetky príkazy, aké bežne zadávate tejto forme elektroniky, sa realizujú poklepaním na samotný hrot vášho ucha – môžete tak využívať len špecifický počet poklepaní a nie držanie, čo redukuje možnosti interakcie a príkazov. Ak si dané makro nezmeníte cez aplikáciu, je nutné si pre zníženie hlasitosti na ucho poklepať hneď trikrát. Ako pri už spomínanej príbuznej verzie Fit, tak aj v tomto prevedení je kvalita konštrukcie samotných slúchadiel ďaleko lepšia než prenosného puzdra. Dobíjací dok, ktorý po dizajnovej stránke jemne evokuje francúzsku cukrovinku zvanú makrónka, je voči modelu Fit síce o niečo menší, ale zdedil rovnako problematické spracovanie. Ide o otvárateľnú krabičku so zaoblenými hranami, s drsnou textúrou v spodnej časti a naopak lesklou v tej vrchnej. Po vizuálnej stránke ide o obal, aký vás rozhodne neurazí. Horšie to už je práve s jeho konštrukčnou kvalitou, keďže vrchné veko sa po otvorení opäť v pánte doslova hádže zo strany na stranu a pôsobí to vyložene lacno.

V čase písania recenzie sa testované slúchadlá nachádzali v zľave a stáli necelých 150 eur. V období vydania (koncom minulého roka) mali cenovku 200 eur, čo ani náhodou nekorešpondovalo s ich celkovou kvalitou. SONY však má, mimo zlých názvov, rovnako problém aj so spracovaním prenosných puzdier. Vyššie spomínané zistenia sú toho jasným dôkazom.

Zobraziť galériu

Telo slúchadiel je odolné voči striekajúcej vode a súčasne aj návalom potu, čo ich automaticky predurčuje ako vhodný doplnok k náročnejšej fyzickej aktivite. Pravda je však taká, že v istote usadenia v uchu a navyše v porovnaní so špecializovaným modelom Fit by som ich rozhodne neodporúčal na behanie, respektíve aktivitu, pri ktorej sa horná časť tela opakovane otriasa. Ďalší problém môže nastať v prípade, ak nemáte dostatočne vhodne tvarované ucho na to, aby bolo schopné prijať nielen menič, ale súčasne aj spomínaný gumový hrot. Keďže sa nedá spoľahnúť na gumovú redukciu, ktorá pri klasických štupľoch výrazne napomáha istote počas nosenia, pre špecificky tvarované uši sa môže model LinkBuds Open stať vyložene nepoužiteľný. Pred samotnou kúpou preto odporúčam navštíviť jeden z najbližších obchodov s elektronikou a na „vlastné uši“ sa presvedčiť o tom, či je pre vás tento formát slúchadiel vôbec vhodný. Ak vám zapasuje, určite doceníte navýšenie výdrže batérie oproti prvej generácii, ktorá po novom zvláda viac ako osem hodín prehrávania audia alebo päť hodín sústavného telefonovania. V kombinácii s prenosným puzdrom obsahujúcim rovnako batériu tak môžete získať viac ako dvadsať hodín výdrže.

Softvérová správa slúchadiel sa realizuje, samozrejme, cez známu aplikáciu Sony Connect vo vašom mobile. V nej je možné priraďovať skratky ovládania v rámci klepania po hrote ucha, aktivovať možnosť hlasového ovládania pomocou angličtiny, prepínať duálne párovanie, využívať funkciu sledovania pohybu hlavy, regulovať kvalitu audia individuálne alebo šablónami cez ekvalizér a nechýba tu ani možnosť posadenia prehrávanej stopy do úzadia (vhodné na meditácie) alebo pozastavenia audia a zvýšenie tónov vášho hlasu zakaždým, keď prehovoríte do mikrofónov. Prenos zvuku je realizovaný cez Bluetooth 5.3 a to v rámci nasledujúceho zoznamu podporovaných kodekov SBC, AAC, LC3 a LDAC. Rovnako, ako pri slúchadlách Fit, aj tu chválim práve možnosť voľby LC3, ktorá na rozdiel od SBC prináša oveľa lepšiu výdrž batérie. Je však dôležité dodať, že váš mobilný telefón musí priamo podporovať prenos cez Bluetooth LE Audio, inak je vám kodek LC3 k ničomu.

Zobraziť galériu

Na samotný záver som si nechal zhodnotenie zvuku ako takého. Keďže moje ucho dokázalo bez problémov prijať otvorený koncept testovanej vzorky slúchadiel, mohol som si užívať audio bez toho, aby som neustále naprával štuple v ušiach.

Špecifickosť

Kruhové 11 mm meniče distribuujú zvuk mimo akéhokoľvek vzduchového vákua, čo má za následok logický úbytok hutnosti basovej linky. Nie snáď, že by pri špecifických skladbách nebolo možné cez LinkBuds Open vnímať basy ako také, avšak ich intenzita je slabá a do popredia sa prediera zvyšok spektra. Nebudeme si tu nič nahovárať, tento koncept slúchadiel s otvorenou konštrukciou si ľudia kupujú hlavne preto, aby pri počúvaní hudby alebo podcastu ostali stále dostatočne pevne spojení s okolitým svetom.

SONY vám dodá tento konkrétny aspekt a ešte k tomu prihodí jemne nadpriemernú kvalitu samotného audia. Pôvodne som si myslel, že na základe otvorenej konštrukcie bude fakticky nemožné v rušnom meste vybaviť telefonát, no SONY opäť dokázalo, že čo do skúseností s audiotechnikou sú stále na špici rebríčka a hovory cez LinkBuds Open boli čisté a dostatočne hlasné natoľko, aby ma ruch mesta nijako nelimitoval. Ak by ste sa ma spýtali, ktoré z testovaných „Open ear“ slúchadiel v zmysle komplexnosti radím do prvej trojky, vyššie opisovaný model Open od SONY by z mojich úst rozhodne zaznel.