Prečo prekvapivo? Jednoduchý dôvod – nič svetoborné som od tejto hry nečakal. Aj keď som síce staršieho dáta výroby, pôvodná verzia Star Wars: Bounty Hunter ma svojho času bezpečne obišla a aby som bol úprimný, ani ma to nikdy veľmi nevzrušovalo. Recenzie totiž nehovorili o nejakom nezabudnuteľnom kúsku a navyše to bola konzolová exkluzivita. Veď viete, PC hráč a nie vysoko hodnotený titul vychádzajúci len na konzoly? To si môžu nechať. No a dnes už vidím, že to bola chyba. Minimálne v novej remasterovanej podobe je Star Wars: Bounty Hunter parádna akcia bez hluchých miest a so skvelým dizajnom levelov.
Pôvodný titul vyšiel v roku 2002 na PlayStation 2 a o rok aj na Nintendo GameCube. Svojím spôsobom bol vyvíjaný ako sprievod k filmu Star Wars Epizóda II: Klonovaní útočia ako jeho prequel, ktorý si v úvodzovkách objednal LucasFilm. Z toho dôvodu sa v hre objavujú aj postavy, ktoré sa vyskytli aj v spomínanom filme. Spomeniem Darth Tyranusa, Zam Wessell a predovšetkým Janga Fetta, obávaného žoldniera a lovca odmien, ktorý je za peniaze schopný uloviť hádam aj sám seba. Jango je tu ústrednou a jedinou hrateľnou postavou. Predsa len, podnázov Bounty Hunter nenosí hra len tak pre nič za nič.
Ak máte trilógiu Ep I – III radi (možno sa niekto taký aj nájde), vedzte, že príbeh Star Wars: Bounty Hunter pekne ozrejmí niekoľko príbehových nitiek. Napríklad to, ako sa Jango Fett dostal k lodi Slave I. A vôbec, dozviete sa, čo Jango vlastne robil ešte predtým, než sa priplietol do cesty Obi-Wanovi Kenobimu a začala celá tá šaráda na planéte Geonosis. Ja vám to v skratke trocha prezradím. V hre je Jango po úvodnej akcii na vesmírnej stanici Outland Transit Station kontaktovaný Darth Tyranusom, aby raz a navždy zbavil vesmír súčasnej líderky zločineckého syndikátu Bando Gora, ktorá sa volá Komari Vosa. Niežeby bol Darth Tyranus zrazu ochranca práva a spravodlivosti, skôr sa bojí, aby mu Komari neprekazila jeho zlovestné plány. Jango je ale žoldnier. Nepýta sa. Nestará sa. Berie kontrakt a koná.
Jango sa tak vydá na strastiplnú cestu, po ktorej konci mu má Tyranus vyplatiť 5 miliónov kreditov. A že je to príbeh zaujímavý. Počas šiestich kapitol sa dostane okrem spomínanej vesmírnej stanice aj na známy piesočný Tatooine, veľkolepý Coruscant s nekonečne vysokými mrakodrapmi, mesiac Oovo IV s najdrsnejším väzením v Galaktickej republike, nádherne zelenú planétu Malastare s hlbokými džungľami či ďalší mesiac Kohlma s atmosférou gotického hororu. Príbeh je fajn a ak ste fanúšikmi, určite si ho užijete. Pre nezainteresovaného diváka ale najskôr platí, že Bounty Hunter je hra o žoldnierovi, ktorý lieta z planéty na planétu a strieľa všetko, čo vidí, pričom mu pomáha škaredý lietajúci tvor s malým chobotom a menom Rozatta.
Star Wars: Bounty Hunter je strieľačka z pohľadu tretej osoby bez prítomnosti rytierov Jedi, čiže zabudnite na svetelné meče, Silu a jej svetlú alebo temnú stranu, či rôzne parádičky popierajúce fyziku. Jango Fett stojí pevnými nohami na zemi a jediná vec, ktorej verí, sú jeho pištole. Je to jeho základná zbraň a zároveň zbraň, ktorú budete využívať drvivú väčšinu času. Majú nekonečné množstvo nábojov, sú pomerne silné a ľahko sa používajú. Niet dôvod používať niečo iné, že? Nuž, nie. Ak hra niečím trpí, tak tým, že neponúka dostatočný arzenál. Je to čistá strieľačka, čiže by sa patrilo mať vo vreckách kopu zbraní, no Bounty Hunter v tomto prekvapivo zlyháva. Samozrejme, sú tu aj iné spôsoby, ako si poradiť s nepriateľmi, ako sú napríklad granáty, jedovaté šípky či rakety, no ich množstvo je vždy veľmi limitované, čiže ak sa ich rozhodnete používať, ani sa nenazdáte a už stláčate spúšť naprázdno.
Chcelo by to viac ručných zbraní. Veď viete, ako keď sa vám v Quakeovi minú náboje do brokovnice, tak prepnete na samopal alebo railgun a pokračujete v armagedone. To sa ukáže hlavne v prvej časti piatej kapitoly, ktorá je najakčnejšia – nepriatelia na vás útočia zo všetkých strán. Vtedy si budete predstavovať, aké skvelé by to bolo, keby ste sa mohli aspoň na tých pár minút zmeniť na Doomguya a porátať sa so zlosynmi skutočne tak, ako by si zaslúžili. Iste, tak ako v tejto, tak aj v iných úrovniach môžete dočasne získať aj pulznú pušku, ktorá pridá na variabilite a zábavnosti, no obmedzený počet nábojov plus nemožnosť získať do zbrane ďalšie veľmi rýchlo vyústia do opätovného uchopenia vašich základných pištolí.
Našťastie, v tomto remasteri je aspoň omnoho väčšia zábava strieľať. Vďaka vylepšenému ovládaniu, ktoré je prispôsobené požiadavkám moderných titulov a hráčov, je strieľanie oveľa presnejšie, rýchlejšie a celkovo o dosť zábavnejšie. Pre puritánov tu tvorcovia z Aspyru implementovali aj možnosť využívať pôvodné ovládanie, ale dám ruku do ohňa, že to okamžite zahodíte a užijete si to s novým. Práve to je jedným z najdôležitejších vylepšení pôvodnej verzie. Nové ovládanie taktiež neruší možnosť lockovania na nepriateľov, čiže je tu citeľný balans medzi tým, čo bolo, a tým, čo je. Lock systém je však zo starej školy, čiže zabudnite na to, že sa zamknete na nepriateľa za vašim chrbtom a kamera sa sama otočí. Na to, aby ste sa zamkli na protivníka, ho musíte priamo vidieť. S novým ovládaním je taktiež omnoho väčšia zábava lietať pomocou Jangových raketových trysiek. Týmto sa už dostávame k level dizajnu.
Dizajn levelov je bezpochyby tou najlepšou časťou celej hry. Tvorcovia umne využili prítomnosť raketových trysiek a úrovne navrhli tak, aby čo najviac vynikla vertikalita. Ak niekedy levelom chýba čo to do šírky, budú si to kompenzovať výškou. Star Wars: Bounty Hunter je lineárnym kúskom, no práve šikovným využitím dizajnu sa hre lineárnosť darí vcelku úspešne skrývať. Niežeby bolo niečo zlé na lineárnosti, no stiesnené podmienky nikto nemá príliš v láske, obzvlášť ak na chrbte nosíte raketové motory. Úrovne vynikajú dynamikou, neustálym prínosom nových nápadov a štýlom, ktorý mi ani neviem prečo pripomínal sériu Halo. Raz budete stopovať vznášadlo miestneho dílera, neskôr šplhať po mrakodrapoch, inokedy okúsite, ako je to pohybovať sa na vznášajúcich kontajneroch kilometre nad zemským povrchom, potom zas budete navigovať vznášajúceho sa Janga cez otvory v elektrikou napojených podlažiach. Fantázii sa medze nekladú. Bouty Hunter vás bude prekvapovať v každej kapitole. Objaví sa tu dokonca aj typická Call Of Duty pasáž, keď budete snajperkou ochraňovať postavu pred nebezpečenstvom. Že kopírovanie? Ale kdeže, prvé Call of Duty vyšlo rok po Bounty Hunter.
Dojem zo samotných levelov, resp. kapitol, ak nie rovno kazia, tak určite aspoň narúšajú boss fighty. Tie sú tu, povedzme, preto, aby boli. Dizajnovo ako také nie sú zlé, len mechanizmus ich ničenia by sa dal opísať asi takto: „Krúž navôkol nich a neustále strieľaj“. Na to, že často pôsobia ohromne, je ich zničenie, paradoxne, triviálne. Na druhej strane by sa dalo oponovať, že ak by boli náročnejšie, možno by ste si vytrhali vlasy z hlavy. Star Wars: Bounty Hunter je občas taký Dark Souls medzi Star Wars titulmi a najmä druhá polovica hry je už dosť tuhá. Pričom, ak si pripočítate fakt, že máte k dispozícii len päť „CONTINUE“, po ktorých minutí musíte opakovať celý level od začiatku, tak to odľahčené poňatie bitiek s bossmi zrazu nepôsobí až tak zle.
Prečítajte si tiež
Star Wars Jedi: Survivor prichádza po viac ako roku na staré konzoly
Keďže Jango Fett je lovcom odmien, tento systém nájdeme aj v tejto hre. Nuž, nápad ako taký kvitujem, páči sa mi, avšak jeho implementácia pokrivkáva. Ešte predtým, než sa pustím do kritiky, si musíme uvedomiť jednu vec. V drvivej väčšine ide len a len o nepovinný obsah a nedá sa považovať za kľúčovú vlastnosť hrateľnosti. Lovenie odmien, ktoré tu teda má podobu chytanie bytostí, na ktoré je vypísaná odmena, je nepovinná aktivita. Tá ale tak „nejako patrí“ k Fettovcom a tak ju teda máme aj tu. Spočíva v tom, že skenerom sa prepnete do pohľadu z prvej osoby, pričom rýchlosť hry sa spomalí na takmer minimum a následne si skontrolujete všetky postavy navôkol vás. Ak je na nejakú vypísaná odmena, napíšu sa o cieli rôzne zaujímavé detaily a vašou úlohou bude cieľ najprv potvrdiť. Potom už len vezmete povraz, cieľ ním zaviažete a vezmete odmenu v podobe kreditov. Samozrejme, to robíte len vtedy, ak cieľ musíte chytiť živý. Pokiaľ nie, po označení cieľ rovno odstrelíte a vybavené.
Samotný nápad nie je zlý, práve naopak, je dosť zaujímavý a spočiatku aj chytľavý. Hlavne v situáciách, keď takéto osoby pred vami začnú samé utekať preč ešte skôr, než zistíte, že sú ciele. Rozatta vám vtedy rýchlo ohlási, že ide o cieľ. V takých momentoch hra naberá na urgencii a nadobúdate pocit, že ciele nie sú len náhodné postavy, ale skutočné osoby, ktoré sa boja, keď vás zočia a ktoré vedia, že po nich skôr či neskôr pôjdete – a preto sa rozhodnú pre útek. Vtedy sa fakt cítite ako neohrozený lovec odmien, pri ktorého spomenutí sa malé deti zvyknú po nociach pocikávať. Problémy sú tu ale dva. Jeden menší, jeden väčší, no oba dosť zásadné.
Ten menší je, že odmeny na sebe nemajú vypísané len postavy skrývajúce sa niekde v tieňoch, ale aj nepriatelia so zbraňami. Teraz si predstavte, že na vás útočí desať nepriateľov a vy vytiahnete skener a začnete jedného po druhom skenovať. Čas sa vtedy síce výrazne spomalí a nehrozí, že z vás ihneď spravia rešeto, no výrazne sa tým narúša dynamika súbojov. A ide aj o to, že ak po vás niekto strieľa, prvá vec, ktorá vám napadne, je, že vytiahnete búchačku a znesiete ho z toho sveta, nie to, že vezmete skener a odhalený a neozbrojený začnete na nepriateľov svietiť. Druhá a pre mňa zásadnejšia chyba je, že odmeny sú vám úplne na nič. Kredity, ktoré dostávate, nemôžete nikde míňať, všetko je to len skóre, ktorým sa vám odomykajú bonusy v menu. Čo sa priamej hrateľnosti týka, odmeny na ňu nemajú vplyv. Kreditmi si nemôžete kupovať zbrane, liečivo, vylepšovať zbrane, brnenie, nič z vecí, ktoré sú dnes už štandardom. Pôvodný titul je z roku 2002 a vtedy RPG prvky v akčných hrách neboli vôbec tak rozšírené ako dnes. To je konštatovanie a hra ako taká za to nemôže, čo však nič nemení na fakte, že z chytania odmien nemáte žiaden osoh.
Takto, v pôvodnej bolo plánované, že po získaní všetkých odmien sa vám po skončení hry odomkne Boba Fett, syn Janga a asi ten najlepší lovec odmien v celej galaxii. Napokon sa to do titulu neimplementovalo, čo malo za následok, že získanie všetkých odmien vlastne ani nemalo zmysel. S radosťou musím povedať, že krivda originálu bola v remasteri napravená. Boba Fett sa v novej verzii už konečne odomknúť dá! Na to však nemusíte získať všetky odmeny. Stačí, aby ste prešli hru a ihneď môžete začať znova, tentokrát v koži Boba. Resp. ide len o jeho skin, čiže hrateľnosť sa nijako nemení. Je to len bonus. Ale viete, ako sa hovorí, bonusovému koňovi sa na zuby nepozeraj.
Veľmi ma potešili bonusy, ktoré sa vám postupne odomykajú. Ide o veľmi pekný komiks, ktorý má takmer 60 strán, kartičky od Wizards of the Coast, artworky a predovšetkým nepodarené zábery z „nakrúcania“ cutscén. Hra vtedy pôsobí, ako keby bola film a scény v nej len filmové štúdio. Sú to krátke, no často zábavné scény. Napríklad keď sa herec v brnení Jango Fetta sťažuje, že nevie, ako má loviť odmeny, keď cez prilbu nič nevidí, alebo že trysky na jeho chrbte vážia snáď tonu. Aj z toho vidieť, že tvorcovia dali do hry svoje srdce a jej vývoj si užívali. Pekná práca.
Na záver spomeniem, že hra obsahuje brutálny systém respawnu, keď sa nepriatelia dokážu respawnovať na rovnaké miesto aj pár sekúnd po tom, čo ste ich tam zostrelili. Nedeje sa to často, ale je tu zopár pasáží, kde si kvôli tomu budete neveriacky škrabať prstom po hlave. Tento neduh vyvážim pozitívnou správou, že hoci ide o remaster, neboli prostredníctvom neho pridané žiadne zľahčujúce prvky modernej doby ako quest markery, on-screen quest log, quest notifikácie, minimapa, kompas – nič z toho. Hra obsahuje len krátky quest log, ktorý sa zobrazí po pauznutí. Až sa mi chce povedať, že keby takto vyzerali všetky moderné tituly… O koľko vzrušenia, zaseknutí sa a spoľahnutia sa na vlastné schopnosti a dôvtip sme prišli všetky tými modernými „zlepšovákmi“. Nie, žiadne zlepšováky, sú to zhoršováky.
Aspyr, ktorý „preslávil“ hlavne tragický remaster Star Wars: Battlefront, to tentokrát zvládol veľmi obstojne. Hra beží úplne nádherne, aj vďaka moderným nastaveniam grafiky vyzerá veľmi dobre a jej framerate je hladší ako povrch sklenenej šošovky. Nejde však o dokonalý port. Mojím zvyčajným štandardom dobrého portu na PC je aj prítomnosť podpory kurzora myši. Bohužiaľ, ten tu nenájdeme. Našťastie, Bounty Hunter nemá veľa menu, čiže sa to dá vydržať. Viac zamrzí nemožnosť prenastavenia klávesov, takže pred kúpou, ktorú za mňa určite odporúčam, na to radšej myslite. Zatiaľ sme sa nedočkali žiadnych ohlásení od tvorcov, že by chystali patch pridávajúci túto žiadanú fíčuru, no bola by škoda, ak by to takto ostalo navždy.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Star Wars: Bounty Hunter
- Vydavateľ hry: LucasArts, Aspyr Media, Disney Interactive Studios, Sony Interactive Entertainment
- Žáner: Akčné, Adventúrne, Strieľačky
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Aspyr
Korekcia: Pavol Hirka
