Do redakcie sa nám aktuálne na test dostalo autíčko, o ktorom ste už určite počuli. V istom bode totiž Model 3 od americkej značky Tesla prestal byť len elektromobilom a stal sa akýmsi často videným symbolom EV. Pre jedných dôkazom, že budúcnosť už dávno zaparkovala aj pred panelákom. Pre druhých pojazdným tabletom na kolesách, ktorý sa tvári múdrejšie než jeho vodič. Pravda však, ako to už býva, sedí niekde uprostred a v prípade najnovšej základnej verzie Modelu 3 má dokonca pomerne výstižný realitný rozmer. Áno, milovníci mojich uletených metafor si teraz prídu na svoje, keďže Tesla Model 3 Standard je podľa mňa v podstate elektromobilný holobyt.
Základy sú výborné, statika pevná, rozvody modernej techniky natiahnuté v naleštených stenách a výhľad do budúcnosti stále dostatočne lákavý. Lenže keď sa po prvotnom nadšení začnete obzerať po detailoch, rýchlo zistíte, že developer menom Tesla šetril na lištách, obkladoch, zásuvkách aj na pár veciach, ktoré by vám síce nezmenili život, ale spravili by ho citeľne príjemnejším. Výkon zostal, softvér zostal, jazdný základ zostal, no časť komfortného pozlátka je preč. Otázka teda neznie, či je nový Model 3 Standard zaujímavý. Otázka znie, či vám takýto holobyt stačí na každodenné bývanie, respektíve vozenie.
Testovaný automobil nám do redakcie poskytla spoločnosť Drive Tesla, ktorá sa na slovenskom trhu dlhodobo špecializuje na dovoz, kúpu, prenájom a servis vozidiel tejto americkej automobilky. Nie je to len formálna veta pod čiarou. Práve Tesla bola totiž ešte donedávna pre slovenského zákazníka spojená s individuálnym dovozom, zahraničnými faktúrami, papierovaním a pocitom, že pred kúpou auta treba absolvovať malý kurz európskej byrokracie. Nedávny oficiálny vstup Tesly na slovenský trh túto kapitolu do veľkej miery uzavrel, no firma Drive Tesla sa aj naďalej snaží ponúkať alternatívu pre ľudí, ktorí chcú mať celý proces vyriešený prakticky, bez zbytočného behania a za výhodnejších podmienok.
V prípade najnovšieho Modelu 3 Standard vám Drive Tesla dokáže vozidlo zaobstarať za 37 724 eur vrátane prihlásenia. Podľa ich aktuálnej ponuky je to skutočne o pár stoviek menej než pri obstaraní cez oficiálne slovenské zastúpenie Tesly a to aj po zarátaní povinných poplatkov. Takže ak chcete tú najlacnejšiu novú Teslu a mnou v nasledujúcich riadkoch pitvaný Holobyt 3 sa vám zapáči, rozhodne odporúčam skočiť do showroomu na Galvaniho 6 v Bratislave, kde vám ochotne poradia s kúpou.
Model 3 Standard je skutočne najdostupnejšou vstupenkou do sveta Tesly, no rozhodne a napriek mojej názorne uletenej metafore nepôsobí ako núdzové riešenie. Papierovo totiž stále ponúka zadný pohon, zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 6,2 sekundy, veľký 15,4-palcový centrálny displej, batožinový priestor s objemom 682 litrov, dojazd 534 km podľa WLTP a maximálny nabíjací výkon 175 kW. Hrubá stavba teda zostala výborná. Len sa okolo nej zmenila fasáda.
Najviac to cítiť v interiéri. Tesla je dlhodobo známa minimalizmom a musím povedať, že osobne mi tento jej dizajnový smer stále sedí. Čistá palubná doska, minimum tlačidiel, veľký centrálny displej a celkový vizuálny pokoj kabíny majú niečo do seba. V čase, keď mnohé autá vyzerajú zvnútra ako zle namixovaný ovládací panel z lunaparku, pôsobí Model 3 až liečivo jednoducho. Lenže v tejto verzii sa čistý minimalizmus miestami stretáva s celkom nekompromisným šetrením.
Sedadlá kombinujú textilný stred s bočnicami z ekokože, čo v praxi vôbec nemusí byť zlá správa. V zime látka nepôsobí tak studeno a počas horúcich dní sa na ňu človek neprilepí tak, ako na celokoženkové poťahy. Lenže spolu s tým zmizlo odvetrávanie predných sedadiel a zadný rad prišiel o vyhrievanie. To už nie je čistý dizajn. To je moment, keď vám developer pri odovzdaní bytu vysvetľuje, že radiátor v detskej izbe vlastne nebudete až tak často potrebovať, pretože deti treba pripraviť na tvrdý život.
Zadná časť kabíny je vôbec najviditeľnejším miestom, kde úradovalo červené pero. Osem-palcový displej pre pasažierov vzadu z konfigurácie vypadol a nahradila ho jednoduchá plastová konzola s manuálne nastaviteľnými výduchmi ventilácie. Ambientné osvetlenie prišlo o časť svojho pôvodného efektu, palubná doska stratila hodnotnejší dekor a držiaky na poháre zostali bez elegantného posuvného krytu.
Pri kvalite spracovania som narazil aj na jednu menej lichotivú vec. Na stropných lištách bola viditeľná vôľa, čo pri aute tejto cenovej kategórie síce nie je úplne nevídané, no presne takéto drobnosti kazia dojem z inak veľmi čisto navrhnutého interiéru. V realitnej metafore by som povedal, že byt je pekne vymaľovaný, dispozícia funguje, ale pri okne si všimnete nedoliehajúcu lištu a už o nej jednoducho viete.
Menej som bol subjektívne spokojný aj s nízkym posedom. Model 3 je sedan, takže tu samozrejme nečakám kapitánsky výhľad ako z veľkého SUV, no v mestskej premávke ma to občas limitovalo viac, než by som chcel. Pri odbočovaní som sa neraz pristihol pri tom, že cez auto stojace hneď vedľa mňa jednoducho nevidím tak dobre, ako by som potreboval, alebo pri SUV nevidím vôbec. Po nedávnom teste Modelu Y, kde človek sedí vyššie a má nad okolím prirodzene väčšiu kontrolu, bolo toto trocha nepríjemné.
Do zoznamu drobných každodenných otráv si musím pripísať aj kľučky dverí. Áno, zapustené riešenie vyzerá čisto, aerodynamicky a krásne ladí s celým tým minimalistickým divadlom. Lenže v praxi si ich stále musíte najskôr vyklopiť sami, a to je pre nemalú časť pasažierov vždy ekvivalent logickej hádanky. V mojom holobytovom slovníku je to dizajnová kľučka na dverách, ktorá síce vyzerá ako z katalógu moderného bývania, ale návšteva pri nej prvých desať sekúnd nevie, či ju má zatlačiť, potiahnuť alebo vysloviť elfské zaklínadlo.
Dáme si teraz krátke porovnanie so starším Modelom 3, ktoré sa mi do textu hodí aj z osobného dôvodu. Môj kamarát si totiž nedávno kúpil práve predfaceliftovú verziu a pri pohľade na ňu človek veľmi rýchlo pochopí, že Tesla sa za posledné roky neposúvala klasickým automobilovým spôsobom, ale skôr ako softvér, ktorý niekto priebežne patchuje a občas mu popritom vymení aj nejaký ten plech. Starší Model 3 je stále veľmi dobré a vizuálne atraktívne auto. Môžeme pri ňom chváliť efektivitu, dynamiku, jednoduchosť ovládania a fakt, že aj po rokoch dokázal pôsobiť modernejšie než mnohé dnes predstavované elektromobily. Zároveň sa však pri ňom často opakovala kritika tvrdšieho podvozku, vyššieho hluku v kabíne a občas kolísavej kvality dielenského spracovania.
Najnovší Model 3 Standard je v tomto smere zvláštny paradox. Na jednej strane pôsobí dospelejšie, tichšie, uhladenejšie a jazdne rozhodne vyzretejšie. Držiac sa mojej metafory poviem, že starší Model 3 pripomínal môj prvý podnájom, kde síce bol dostatočne rýchly internet, ale gauču chýbala jedna noha. Aktuálna verzia tak už má lepšie osadené okná a uhladenejší pôdorys. Na strane druhej výbava Standard opäť časť tejto civilizovanosti osekaním výbavy vedome posúva späť dole. Nie preto, že by jazdila horšie, ale preto, že vám na viacerých miestach pripomína, že ste si nekúpili zariadený apartmán, ale najrozumnejšie nacenený vstup do sveta Tesly, bodka.
Automobilka vrátila jednu vec, ktorú by nikto pri normálnom aute nikdy neoslavoval, no pri modernizovanom Modeli 3 ide takmer o sviatok. Páčka smerových svetiel je späť. Starší Model 3 ju mal, potom sa Tesla pri facelifte rozhodla zahrať na budúcnosť cez tlačidlá na volante a mnohým európskym vodičom tým spravila z kruhových objazdov šampionát v Tetrise. V tejto verzii je svet opäť o čosi normálnejší a za volantom to cítiť okamžite.
Jazdne auto stále pripomína, prečo sa okolo značky samotnej vytvoril taký výrazný kult. Elektromotor na zadnej náprave reaguje okamžite, vozidlo sa rozbieha hladko a svižne a v bežnej premávke má výkonu viac než dosť. Nie je to šialený Performance model, ktorý vám pri prudšom zošliapnutí akcelerátora preskupí orgány, ale ako každodenný elektrický sedan pôsobí za mňa mimoriadne presvedčivo. Reakcie sú čisté, nástup výkonu okamžitý a celé to má ten efekt EV moderny, ktorý ja osobne prosto zbožňujem.
Na tvrdosť podvozku som si už v podstate zvykol. Od môjho testu Modelu Y neubehlo až toľko času, ostatne v redakcii sme mali už niekoľko vozidiel s podobne tvrdým nastavením. Stále to nie je mäkký gauč na kolesách, ktorý vás bude rozmaznávať pri každom prejazde cez rozbitý asfalt. Zároveň však musím uznať, že aktuálne naladenie nepôsobí nejako nepríjemne tvrdo. Kombinácia pasívneho podvozku a 18-palcových kolies s rozumným profilom pneumatík funguje lepšie, než by som čakal. Ostré priečne nerovnosti nezmiznú, ale auto ich netrestá s prehnanou brutalitou.
V zákrutách zostáva stabilné, isté a vďaka nízko uloženému ťažisku aj príjemne presné. Riadenie je strmé a okamžité. Predná časť reaguje tak rýchlo, že si človek zvykne jazdiť s minimálnymi pohybmi volantu. Jednou z vecí, na ktorú si pri nových modeloch Tesla treba chvíľu zvykať, je permanentná rekuperácia. Rovnako ako pri Modeli Y ju neviete nijako regulovať. Prvé kilometre môžu preto pôsobiť zvláštne, no keď sa s tým zžijete, začne to dávať zmysel. Auto výrazne spomaľuje už po uvoľnení akcelerátora, brzdy používate minimálne, energia sa vracia späť do batérie a celé jazdenie začne mať zvláštnu plynulosť.
Rovnako som si opäť zamiloval automatické radenie smeru jazdy. Tesla túto funkciu stále vedie ako beta riešenie, takže slepá dôvera by bola rovnako rozumná ako podpis hypotéky bez prečítania zmluvy. Keď však funguje správne, pôsobí výborne. Vozidlo na základe situácie okolo seba dokáže predvídať, či chcete cúvať alebo sa pohnúť dopredu, a podľa toho za vás zvoliť spiatočku alebo režim D. V praxi to znamená, že pri manévrovaní často nemusíte riešiť nič okrem brzdy a akcelerátora. Auto pochopí, že chcete vycúvať z parkovacieho miesta, následne zaradiť dopredu a jednoducho sa pohnúť. Znie to ako drobnosť, no presne takéto detaily robia z Tesly auto, ktoré po pár dňoch začne meniť vaše návyky.
A tým sa dostávam k softvéru ako takému. Tesla v tomto smere stále patrí na vrchol. Čínske značky ju síce dobiehajú rýchlosťou, s akou kedysi japonské firmy zaplavili svet všetkým od walkmanov po herné konzoly, no v celkovej jednoduchosti, odozve, logike ovládania a prepojení auta s aplikáciou majú Američania stále jemne navrch. Nie je to rozdiel jednej generácie, skôr drobný náskok v tom, ako prirodzene celé auto funguje ako jeden digitálny celok. Model 3 Standard môže pôsobiť ako elektromobilný holobyt s lacnejšími lištami, ale treba férovo povedať, že jeho inteligentná domácnosť je stále jedna z najlepších na trhu. A ak chcete vedieť, ktorá automobilka im na základe mojich skúseností šliape na päty, tak je to jasne XPeng.
Batéria používa LFP chémiu. Má preto výbornú životnosť, lepšiu odolnosť voči pravidelnému nabíjaniu do 100 % a z dlhodobého hľadiska dáva pre racionálneho používateľa veľký zmysel. Lenže každá technológia má svoje pre a proti. LFP batéria je citlivejšia na nízke teploty a v zime treba počítať s vyššou spotrebou a citeľným poklesom reálneho dojazdu. V meste a pri bežnom dochádzaní to problém nebude. Pri diaľničných presunoch v mrazoch už treba viac plánovať. Našťastie, softvér v aute vám s tým dokáže veľmi dobre poradiť.
Ja osobne som Model 3 netestoval v mraze, ale presne na opačnom konci teplotného pekla. Auto sa mi dostalo do rúk v období, keď Slovensko dusili extrémne horúčavy a teplomer atakoval rekordných 42 stupňov. V takýchto podmienkach sa naplno ukázala aj odvrátená strana veľkej presklenej strechy. Tá je vizuálne krásna, opticky zväčšuje kabínu a interiéru dáva vzdušnosť, no keď auto necháte stáť na slnku, dokáže z neho spraviť menšiu pojazdnú saunu. V interiéri som v jeden moment nameral až 64 stupňov, čo je teplota, pri ktorej končí každá sranda.
Tu však prichádza veľký palec hore za aplikáciu. Možnosť vychladiť auto na diaľku je v takomto počasí požehnanie. Sadnúť si do vopred klimatizovanej kabíny, keď sa asfalt tvári, že každú chvíľu stečie do kanála, je proste super. Tesla v tomto smere funguje výborne. Aplikácia je rýchla, prehľadná a z auta robí zariadenie, ktoré máte pod kontrolou aj vtedy, keď v ňom práve nesedíte.
Maximálny DC nabíjací výkon 175 kW je slušný, no vyššie verzie Modelu 3 zvládnu viac. V praxi to znamená, že na dlhších trasách strávite pri nabíjačke o niečo viac času. Holobyt má zavedenú elektrinu, vodu aj kúrenie, ale zásuviek je menej, než by sa vám páčilo. Fungovať sa s tým dá bez problémov, len si občas poviete, že jedna navyše by nebola márna.
Ďalším momentom, kde Tesla stále ukazuje svoju technologickú prevahu, je bezpečnosť a kamerový systém. Auto dokáže monitorovať dianie okolo seba. Počas testu mi kamery zachytili aj zvedavého chlapca na bicykli, ktorý sa pristavil pri aute a zjavne chcel nakuknúť do toho minimalistického interiéru. Nebolo na tom nič nebezpečné, skôr milé, no pekne to ukazuje, ako auto neustále vníma svoje okolie. Nestojí len ako kus plechu na parkovisku. Sleduje, zaznamenáva, informuje vás a dáva vám pocit, že o aute máte prehľad aj vtedy, keď ste od neho preč. V krajine škrabancov, ťukancov a kreatívnych manévrov okolo nákupných centier to rozhodne nie je zanedbateľný bonus. Čo mi tu však trochu vadilo, bol denný limit dát v rámci živého náhľadu cez kamery. Po jeho minutí som už nemohol na diaľku sledovať Live prenos z kamier vozidla a musel som sa uspokojiť s tým, čo auto uložilo lokálne. Chápem dôvody, no pri aute, ktoré vás tak rýchlo naučí kontrolovať svoje okolie cez aplikáciu, je to trocha otravné.
Zaujímavou súčasťou širšieho ekosystému spoločnosti Drive Tesla je mimochodom aj služba Mobilná baterka, ktorú spoločnosť zabezpečuje v spolupráci so zahraničným partnerom. Ide o rýchlonabíjaciu stanicu s CCS2 konektorom, integrovaným batériovým úložiskom a výkonom 120 kW. Pointa je jednoduchá: priniesť rýchle nabíjanie aj tam, kde klasická infraštruktúra zatiaľ nestíha, alebo kde by budovanie silnej prípojky znamenalo investičné peklo. Pre hotely, firmy, developerské projekty, eventy či lokality mimo hlavných nabíjacích ťahov môže ísť o veľmi zaujímavé riešenie. A aká bola spotreba v mojom prípade? Pri pokojnej jazde mimo diaľnice sa dá aj v letných horúčavách pohybovať niekde okolo 13 až 15 kWh/100 km, zatiaľ čo diaľničné tempo okolo 120 km/h posúva spotrebu skôr k hranici 16 až 17 kWh/100 km. Ak však vonku panuje ono teplotné peklo okolo 35 stupňov, klimatizácia pracuje naplno a vy sa rozhodnete držať maximálnej povolenej rýchlosti na diaľnici, realisticky treba počítať skôr s pásmom 18 až 20 kWh/100 km.
Tesla Model 3 Standard osobne vnímam ako zvláštny mix obdivuhodného a dráždivého. Na jednej strane ide o mimoriadne efektívne, rýchle, úsporné a softvérovo výborne integrované auto. Na strane druhej je úplne zrejmé, kde sa šetrilo. Zadní pasažieri nedostali toľko pozornosti, interiér pôsobí jednoduchšie, niektoré komfortné prvky zmizli, zapustené kľučky zostávajú zbytočnou každodennou otravou a veľká presklená strecha sa počas extrémnych horúčav nebude páčiť nikomu. Lenže nič z toho nemení fakt, že samotný základ auta je veľmi silný.
Nie je to dokonalá Tesla, ale jedným dychom treba dodať, že je to najlacnejšia nová Tesla, akú si u nás viete zakúpiť. Osekaná, pragmatická, miestami až príliš strohá, no stále postavená na mimoriadne silnom základe. A ak patríte medzi zákazníkov, ktorí viac než mäkkosť plastov riešia spotrebu, výkon, softvér, bezpečnosť a celkovú jednoduchosť používania, potom môže byť tento elektromobilný holobyt presne tým typom bývania, do ktorého sa nasťahujete rýchlejšie, než ste pôvodne čakali.
