Ithelia radšej mala ostať zabudnutá, tieto črepy z rozbitého zrkladla totiž jednoznačne nosia smolu.
Daedrickí princovia boli vždy poprednou súčasťou univerza The Elder Scrolls, a v novších hrách série neraz dokonca zohrávali kľúčovú úlohu v hlavnom príbehu. V TES IV: Oblivion sa kampaň končila vcelku epickým súbojom s obrovským avatarom princa menom Mehrunes Dagon, nehovoriac o tom, že expanzia Shivering Isles – mnohými považovaná za vôbec najlepšiu v histórii celej série – sa odohrávala v rovnomennej ríši šialeného daedrického princa Sheogoratha.
A aj keď neboli tieto nadprirodzené, božské bytosti zakompované priamo do hlavnej hry, ich vedľajšie misie patrili často k obsahovej špičke a prominentné boli nielen v treťom dieli (Morrowind), ale tiež vo štvrtom (Oblivion) a hlavne piatom (Skyrim).
Najmä Skyrim mal množstvo pamätných úloh spätých s daedrickými princami – možno preto, že poľahky zatienili aj slabší hlavný príbeh či iné vedľajšie misie.

Máme s čím porovnávať
Stačí si spomenúť na topky ako „Ill Met By Moonlight“, kde ste pre Hircina lovili vlkolaka, či „A Night To Remember, kde ste, vcelku netradične, išli po prehýrenej noci po vlastných stopách na štýl filmov Vo štvorici po opici. Každý z takýchto 15 rôznych questov vás navyše odmenil unikátnym artefaktom, ktorý sa v jednej hre objaví, potom zmizne a nakoniec sa k nemu dostane nový hrdina – nový šampión toho-ktorého princa.
Takto ste sa v Morrowinde, Oblivione a Skyrime mohli napríklad dopracovať k obrovskému kladivu Volendrung, bájnej katane Goldbrand či Azurinej hviezde, jedinému známemu znova použiteľnému drahokamu duše (Soul Gem) v celej sérii.
Expanzia Dragonborn pre Skyrim siaha až ku pánovi prílivu, daedrickému princovi poznania a vedomostí Hermaeovi Morovi, ktorý nezaprie podobu s eldritchovskými chápadlovitými príšerami z Lovecraftových poviedok. Neskôr sa s ním hráči stretli v rámci sólovej expanzie znova, keď sa stal ústrednou postavou rozšírenia pre The Elder Scrolls Online Necrom.

Keď po ére singleplayerových dielov prišiel prvý „onlajnový“, teda The Elder Scrolls Online, daedrickí princovia, samozrejme, nesmeli chýbať. Celá hlavná príbehová línia pozostáva z boja proti hlavnému antagonistovi, princovi Molagovi Balovi, ktorého prisluhovači vám na začiatku hry ukradnú dušu a vy sa ju snažíte získať späť.
Neskôr, keď prišli rozšírenia, sa do popredia vrátili aj ďalší – Dagon v Blackwoode či Mora v Necrome.
Niečo takéto tu ešte nebolo
Aj najnovšie DLC menom Gold Road sa nesie v podobnom duchu, ba dokonca posúva daedrický lór na novú úroveň. Materské štúdio Zenimax totiž vôbec po prvýkrát rozšírilo rady už existujúcich a etablovaných daedrických princov o novú posilu. Stala sa ňou Ithelia, kráľovná osudu a neprebádaných ciest, nevidená a zabudnutá bytosť.
Daedrickí princovia sú v The Elder Scrolls naozaj veľkou vecou. Keď preto príde expanzia, ktorej zmyslom je predstaviť komunite nové takéto božstvo, a to navyše formou nejakého sprisahania, v rámci ktorého si nikto vôbec nepamätá, že nejaká Ithelia existuje… no, znie to extrémne zaujímavo. Ako sa totiž dá zabudnúť niečo takéto?

TES Online sa totiž odohráva dlho, dlho predtým než ostatné hry zo série – ide v podstate o prequel. Scenáristi preto museli pri predstavení nového princa (teda, princeznej) prísť na spôsob, ako hráčom vysvetliť, prečo sme sa so zmienkou o Ithelii v žiadnej z hier nestretli ani len okrajovo.
Taká škoda!
V podstate ide o bytosť schopnú cestovať naprieč multiverzom a vnímať nekonečné množstvo rôznych realít, takže myšlienka, že sa niečo pokazilo a preto upadla do zabudnutia, nie je až taká odveci. Ithelia sa tak poľahky stala najzaujímavejším daedrickým princom vôbec. Mohla byť akousi prevratnou záležitosťou, alebo aspoň rovnocenným partnerom pre Molaga Bala, Sheogoratha a ostatných.
Mohli sme sa, napríklad, dočkať rovnakého dejového twistu ako v Shimmering Isles.
Mohlo sa stať veľa vecí, veď tak to už, koniec koncov, v multiverze býva. Naša verzia Mundusu, teda vesmíru, kde sa séria The Elder Scrolls odohráva, je však zjavná jedna z tých, kde sa nič takéto nestalo a Gold Road nenaplnilo svoj potenciál.

Ak je totiž niečo, čo dokáže zabiť aj takú mocnú božskú bytosť, akou je Ithelia, je to očividne slabý scenár.
Keď som si po prejdení expanzie spätne čítal jej príbehové zhrnutie, premýšľal som, či mi niečo ušlo, pretože sumár pôsobil vcelku epicky a impozantne. Keby som videl takýto scenár pred odohraním Gold Road, poviem, že „wau, toto by som si chcel zahrať, má to grády!“
To je vražda, napísala
Lenže zo samotnej hry som rozhodne takéto emócie nemal – v pamäti mi utkvela len príliš natiahnutá príbehová kampaň o multiverze, do ktorého nakoniec aj tak nahliadnete len okrajovo, na chvíľu. Gold Road v sebe ukrývalo enormný potenciál, ktorý sa postupným naratívom dusil a dusil, až nakoniec úplne skapal v antiklimaktickom záverečnom boss-súboji.
Ithelia mala obrovský potenciál (a do budúcna ho v podstate stále má), ktorý Bethesda nedokázala efektívne naplniť. Jediné, čo je na nej pôsobivé, sú jej tituly, ktoré sú spájané s osudom, čo je naozaj atraktívna tematika, no samotná realizácia v sebe nemala žiadny explozívny moment, nečakaný zvrat alebo čokoľvek epické.

A daedrickí princovia by mali byť epickí, obzlášť takí, ktorí sa pokúšajú zničiť svet a majú na to dostatok moci. Lenže Ithelia je, počnúc jej relatívne fádnou fyzickou podobou (čo je ale naozaj vysoko subjektívne hodnotenie) a končiac nezaujímavou príbehovou líniou, niekde na chvoste daedrickej epickosti.
Autori navyše Itheliinu príbehovú líniu zbytočne zakopali do ďalšej, ktorá pojednáva o konflikte medzi odpadlíckymi lesnými elfami a mestom Skingrad, ktoré si pamätáme z TES IV: Oblivion. Hoci je Ithelia stále v centre pozornosti a hlavným záporákom, takáto vsuvka mi prišla ako zbytočný odklon od toho, čomu sa príbeh o bohyni multiverza mal venovať – multiverzu.

Namiesto toho sa musíte brodiť vo vyšetrovaní, prečo sa jeden obrovský les ešte viac zväčšil a nakoniec zistíte, že treba postupne zabiť niekoľko NPC a vziať im nástroje zodpovedné za túto situáciu. Celé to je zakončené „nečakaným“ odhalením identity jedného mini-záporáka, ďalším zabíjaním a pomedzi to stopujete Itheliu, ktorá stratila pamäť a vôbec nevie, čo sa deje.
Jeden príbeh, ale rozdelený na dve kapitoly
Štúdio ZeniMax Online Studios, ktoré stojí za The Elder Scrolls Online, si zrejme ukrojilo príliš veľký kus – predsa len, keď do bežného high-fantasy príbehu zakomponujete niečo také komplexné ako mnohovesmír, môže to dopadnúť buď veľmi dobre, alebo veľmi zle.
Bethesda si pri expanzii Gold Road veľmi nepomohla ani tým, že rozšírenie priamo nadväzuje na predchádzajúci Necrom – ide v podstate o jeden celok rozdelený na dve kapitoly. Ak teda chcete mať zážitok celistvý, musíte si kúpiť oba diely. Na tom, že sú jednotlivé rozšírenia nejako prepletené, a že sa v nich objavujú postavy z predchádzajúcich príbehových línií, nie je nič čudné – práve naopak, The Elder Scrolls Online je skvelé v tom, ako s postavami pracuje a že ich využíva opakovane.

Avšak, priama nadväznosť doteraz príbehovo separátnych kapitol je niečo nové. Na moju obrovskú (ne)radosť sa tak znova stretávame s generickou elfkou Leramil, ktorá bola v Necrome vašou hlavnou mentorkou a osobou, ktorá posúvala príbeh vpred. Comeback zažil aj už podstatne interesantnejší dremora Torvesard a, samozrejme, chápadlovitý obľúbenec Hermaeus Mora.
Príbeh Gold Road sa skladá z dvoch rovín; v rámci jednej odkrývate pravdu o Ithelii a o tom, prečo si na ňu v neskorších dieloch (alebo skorších, ako chcete) nikto nespomína, a v rámci druhej idete po jej stopách, aby ste ju mohli zastaviť.
Keďže príbeh Gold Road priamo nadväzuje na Necrom, je dobrým nápadom zahrať si najprv ten, inak budete mať všetky udalosti a tajomstvá predchádzajúcej expanzie prezradené.
A čo je ešte horšie, bez prejdenia Necromu sa vám nesprístupní epilóg z Gold Road, hoci táto prax nie je ničím novým, skôr naopak – dochádza k nej vždy, keď jedna veľká príbehová kapitola strieda druhú, preto je vždy prejdenie tej predchádzajúcich najoptimálnejšou cestou.
Tentoraz nejako poskromne
Oblasť West Weald, v ktorej sa Gold Road odohráva, navyše nepatrí k najväčším, takže mnohým hráčom môže prekážať aj menšie množstvo obsahu (za štandardnú cenu 40 €) – nehovoriac o tom, že oproti predchádzajúcej expanzii sa tentoraz nedočkáme žiadnej novej hrateľnej triedy. Chýba tu tiež systém duálnej mapy; v Necrome sme mohli preskúmavať nielen Telvannijský polostrov, ale tiež Apocryphu, eldritchovskú ríšu Hermaea Moru.
Necrom navyše tiež predstavil úplne novú aktivitu, nekonečnú arénu menom The Infinite Archive (predtým Endless Archive), ktorá je s každým ďalším „kolom“ náročnejšia a náročnejšia.
Hoci Gold Road žiadnu z takýchto noviniek neponúka, okrem štandardných, každoročných prídavkov (nové typy a dizajny nepriateľov, nové kozmetické predmety a nové „world eventy“ – všetko v tematike skla a zrkadiel) do hry pribudol nový systém nazývaný „Scribing“.

Scribing je, ako nový systém, jediným lákadlom expanzie
Ten zásadným spôsobom ovplyvňuje hrateľnosť, keďže hráčom umožňuje vytvárať nové schopnosti (skills) a upravovať ich podľa ľubovôle. Baviť sa o konkrétnostiach znamená zájsť hlbšie do tohto trochu komplexnejšieho systému (podľa Zenimaxu existuje zhruba 4-tisíc rôznych kombinácií schopností, ktoré môžete v rámci Scribingu vytvoriť), no aj z laického a povrchného pohľadu vyvstáva jedna dôležitá otázka:
Nemalo by byť niečo takéto zásadné súčasťou základnej hry, dostupné pre všetkých?
Jednoznačná odpoveď zrejme neexistuje, argumenty sa nájdu pre oba názorové tábory. Scribing nie je podľa môjho názoru nejaký „game-changer“, ktorý by z vás spravil výrazne lepšieho hráča (resp. výrazne silnejšieho hráča), a väčšina casual aj meta buildov (aspoň zatiaľ) s týmto systémom neráta, keďže je vcelku nový.
Prognózu do budúcna si vysloviť netrúfam, no vždy budete mať podľa môjho názoru naporúdzi nejakú klasickú alternatívu, ktorá nie je ukrytá za nákupom najnovšej expanzie.
Ak patríte skôr medzi rekreačných hráčov The Elder Scrolls Online, Scribing naozaj nie je niečím, za čím by ste museli smútiť. A čo ak si skrátka chcete užiť len príbeh a novú posilu do daedrickej úderky princov?
Mno, ani tento dôvod vás nemusí po nociach mátať a nútiť k premýšľaniu nad tým, či si Gold Road zaobstarať alebo nie. Expanzia, bohužiaľ, nedisponuje dôvtipom, šarmom či nápaditosťou questov, ktoré sme si v súvislosti s princami užívali v predchádzajúcich single-playerových tituloch. Hlavný príbeh je rozťahaný a nudný a tie vedľajšie, byť podstatne lepšie, cenovku tohto DLC úplne neobhája. Na druhej strane tu nájdete hneď dve zaujímavé vedľajšie misie spojené s upírmi, čo som nečakal, takže Gold Road vie prekvapiť aj príjemne. Ide skôr však o menšie momenty a nič veľké.

Hold, len ťažko sa človek prehryzie sklamaním z hlavného príbehu a celkovo nižšou obsahovou injekciou. Na konci dňa je to zrejme len otázkou toho, aký veľký fanúšik The Elder Scrolls Online ste a ako často si toto MMORPG zapnete.
Ak len občas, tak sa tentoraz obťažovať nemusíte.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
The Elder Scrolls Online Gold Road
- Vydavateľ hry: ZeniMax Online Studios
- Žáner: Role-playing (RPG), Fantasy, Open world, Adventúrne, Bojové, Strieľačky
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: ZeniMax Online Studios, Bethesda Entertainment
Korekcia: Mário Lorenc