Je to už sedem rokov od vydania pôvodnej hry The Sinking City. Aj keď som prvý diel nehral, pamätám si, že ho sprevádzali kontroverzie spojené s nelegálnou distribúciou na obchodoch zo strany vydavateľa. Právny boj voči Naconu nakoniec vývojári vyhrali a získali späť práva na hru, vďaka čomu sme sa dočkali jeho pokračovania. Napriek tomu, že vydanie dvojky nesprevádzajú žiadne bombastické titulky na herných portáloch, isté veci nemôžu zostať nepovšimnuté. Preto sa dnes pozrieme na to, ako veľmi sa toto mesto topí v tieni väčšieho titulu. Poďme na to.
Ponurá doba
Mesto sa topí. Nie pod morom – zatiaľ nie úplne. Ulice sa pomaly plnia vodou, ktorá neustále padá z oblohy a zaplavuje ich bez ohľadu na to, aká sociálna vrstva v nich žije. Reč nie je o katastrofickom filme, ale o uliciach mesta Arkham v štáte Massachusetts. Píše sa rok niekedy okolo 1920 a bádateľ menom Calvin sa snaží nájsť spôsob, ako zobudiť svoju družku z hlbokého spánku, ktorý skôr pripomína bdelú kómu. Práve s ňou, profesorkou Faye Bennett, podstúpil rituál snenia, z ktorého sa vrátil už len on. Ona nechala svoje telo opustené napospas mesta.
Calvin teraz musí nájsť spôsob, ako túto „kliatbu“ zvrátiť, a dobre si uvedomuje, že nemá veľa času – celé mesto sa evakuuje. S pomocou hráča sa vydáva na univerzitu, kde by mohol nájsť odpovede v knihách.
Hra ponúka mierne otvorenú mapu, po ktorej sa môžete plaviť na svojom člne a vyloďovať sa na predom určených miestach. Na lokácie sa môžete vracať a občas vás k tomu donúti aj nájdený kľúč. Príbeh, ako som už načrtol, sa priamo odkazuje na diela H. P. Lovecrafta a miestami nešetrí ani referenciami v podobe NPC.
Celé mesto je prepletené červami, ktoré slúžia ako hlavný antagonista príbehu – dokážu napadnúť telo mŕtveho obyvateľa a poštvať ho proti vám. Nejde o klasické zombie klišé, aj keď pre pozorovateľa to tak môže pôsobiť. Miesta sú skľučujúce, čo atmosfére výrazne pomáha. Príbeh dotvárajú aj NPC, ktoré by ste spočítali na prstoch dvoch rúk, a informácie o tom, čo sa dialo pred vyvrcholením tohto pekla, budete hľadať v dopisoch a zápiskoch.
Za zmienku stojí aj rozhlasové vysielanie na pár miestach, popisujúce hororové poviedky – počúval som ich so stiahnutými sedacími svalmi. Pripomínalo mi to kazetové nahrávky z Days Gone, tie, čo sa na PlayStation prehrávali cez repráčik v ovládači.
Trochu ma však mrzí, že atmosféra počas prieskumu stojí najmä na nascriptovaných jumpscareoch. Pocit napätia je teda len o očakávaní, kedy na mňa z ktorého rohu vyskočí jeden z viacerých typov nepriateľov. Síce nie som hororový kritik, tento typ strachu ma nedokáže udržať pri obrazovke.
Tento gameplay som už niekde videl
Gameplay je asi najväčším prekvapením celej hry. Na začiatku si vyberiete obtiažnosť súbojov a samostatne aj obtiažnosť vyšetrovania. Tá druhá len zvýrazňuje podstatné veci, alebo ich nechá v pôvodnej forme. Hádanky nie sú nijako extra náročné – riešenie nájdete v dvoch či troch zápiskoch alebo budete hľadaním chýbajúcich súčiastok do mechanizmu.
Keď správne pospájate na svojej tabuli súvisiace stopy, dostanete talentové body, za ktoré si odomykáte schopnosti ako rýchlejšie prebíjanie či viac munície z craftingu. Aktívne talenty máte nasadené v maske, ktorá má obmedzený počet slotov, takže budete kombinovať podľa potreby.
Odklon od prvého dielu je očividný. The Sinking City 2 je čistokrvný survival horor s príchuťou detektívky. Herný cyklus je klasické preskúmavanie oblastí zamorených nepriateľmi. Na pomoc máte strelné zbrane, ktoré trpia nedostatkom munície, takže útek je často lepšia voľba než minúť tri náboje na nepriateľa.
Boj z blízka je skôr doplnok – mechanicky to dáva zmysel, keďže zámerom je nedostatok munície. Tú si okrem nachádzania po mape viete vyrábať zo surovín. Calvinov inventár je najmä na začiatku veľmi stiesnený, takže zbieranie vecí je občas logická hádanka. Niekedy dáva väčší zmysel zobrať šrot z poličky než náboje zo šuplíka.
Problém inventára je aj to, ak raz niečo vyhodíte, navždy to zmizne. Priebehom hry sa dá inventár zväčšovať pomocou nájdených „patentov“, rovnako ako aj vylepšovať zbrane. Typov nepriateľov je málo, rádovo v jednotkách, a niektorí majú viditeľné slabé miesta, čo pomáha šetriť muníciu.
Špeciálnu úlohu majú súboje s unikátnymi bossmi, ktorí však občas recyklujú predchádzajúcich nepriateľov. Našťastie, nie je to len o neustálom naháňaní. Po mape sú rozmiestnené bezpečné miesta pripomínajúce Calvinov domov – uložíte si tam hru, odložíte veci do truhly alebo priradíte talenty.
Zdravie Calvina nie je číselné – od úplne zdravého po koketovanie so smrťou. Ak Calvin prehrá, má ešte jednu šancu vďaka maske, ktorú nosí so sebou. Jej príbehový význam som zámerne zamlčal.
Ak vám je tento herný cyklus povedomý, dostávame sa k pointe problému. The Sinking City 2 sa až prehnane podobá na Resident Evil 2 – konkrétne na Leonovu kampaň. V pokročilom postupe, keď ma hra postavila do pozície konštantne lovenej zvery po vzore Nemesisa, ostala mi na jazyku nepríjemná pachuť.
Nemám problém s tým, že si hry berú inšpiráciu, ale tu je podobnosť až strašidelne okatá. Od craftingu, cez inventár až po súboje. Aspoň že príbeh nie je len derivátom cudzieho univerza. Či?
Technologický koniec tejto generácie konzol
Technický stav hry zodpovedá zvolenej technológii a zariadeniu, na ktorom som ju recenzoval. Vývojári sa rozhodli pre Unreal Enginom 5, čo pri menších lokáciách funguje dobre, no XBOX Series X už nemá potrebný výkon.
Hra vyzerá dobre a ponúka dva grafické režimy – kvalitu (30 FPS) a výkon (60 FPS). Režim výkonu drží stabilné snímkovanie, no prináša rozmazané scény spôsobené nízkym rozlíšením a výrazným ghostingom. PC verzia môže byť „krajšia“, ak máte dostatočne silné železo.
Zvuk dopĺňa atmosféru a dabing je kvalitný, až na pár miest, kde mi dabing vypadol a postavy len otvárali ústa za sprievodu tituliek. To je však typický problém, ktorý sa rieši patchom.
Titulky obsahujú aj českú lokalizáciu, čo ma osobne teší – vždy to pôsobí, že vývojári mysleli aj na náš trh.V hre sa nachádza aj miestnosť s popismi amputácií končatín a röntgenovými snímkami. Popisy patria reálnym ľuďom z Ukrajiny, ktorí prišli o zdravie pri obrane vlasti. Je to smutný easter egg, ale pripomína, že vývoj tejto hry prebiehal počas stále trvajúcej okupácie Ukrajiny. Vývojárom z Frogwares patrí obdiv.
Korekcia: Soňa Lovasová
