- Hra Assassin’s Creed Shadows sa prakticky od vydania potáca v PR pekle
- Dôvodom sú reakcie hráčov na mnoho aspektov hry, primárne hlavnú postavu Yasukeho
- Ubisoft nedávno oznámil odklad hry na 14. február 2025. Hra príde na PC, Xbox Series X/S a PlayStation 5.
Assassin’s Creed Shadows to nemá jednoduché. Na jednej strane musí efektívne zachrániť finančne problematický Ubisoft. A zároveň musí presvedčiť hráčov, ktorí si hru vyvolili ako aktuálneho adepta na titul „hra, kvôli ktorej som naštvaný.“
Dôvod? Ubisoft podľa veľkej skupiny hráčov nectí kultúru do ktorej hru zasadil. Problém je aj (aj keď nie výlučne) postava Yasukeho – černošského samuraja, ktorý je jednou z dvojice hlavných postáv hry. A aký je výsledok? Ukážka hrania z hry má na Youtube 59 tisíc palcov nahor…a 107 tisíc palcov nadol.
Režisér hry Marc-Alexis Coté sa pre Eurogamer posťažoval na hráčov na ich reakcie v niečom, čo označuje ako „meniaca sa kultúrna krajina.“ Komunikáciu okolo hry označil ako výzvu. „Tieto rozhovory môžu ovplyvniť vnímanie našich hier. Ale namiesto toho, aby sme sa im vyhýbali, mali by sme ich vnímať ako príležitosť.“
„Assassin’s Creed bol vždy o skúmaní celého spektra ľudskej histórie, ktorá je zo svojej podstaty rozmanitá. Zostať verný histórii znamená prijať bohatstvo ľudských perspektív – bez kompromisov. Napríklad v hre Assassin’s Creed Shadows vyzdvihujeme postavy, a to ako fiktívne, ako je Naoe, japonská bojovníčka, tak aj historické, ako je Yasuke, samuraj narodený v Afrike. Zatiaľ čo začlenenie černošského samuraja do feudálneho Japonska vyvolalo otázky a dokonca kontroverzie, Naoe ako fiktívna postava čelila aj kritike pre svoje pohlavie.“
Diverzita a inklúzia je v DNA Assassin’s Creed
„Ale tak ako je prítomnosť Yasukeho v japonskej histórii skutočnosťou, tak sú skutočnosťou aj príbehy žien, ktoré sa vzopreli spoločenským očakávaniam a chopili sa zbrane v čase konfliktu,“ pokračoval Coté. „Takže hoci sú príbehy Naoe aj Yasukeho historickou fikciou, odrážajú stret rôznych svetov, kultúr a rolí a ich začlenenie je presne tým druhom príbehu, ktorý sa Assassin’s Creed snaží rozprávať, príbehom, ktorý odráža zložitosť a prepojenosť našej spoločnej histórie.“
„A to nie je pre sériu nič nové,“ poznamenal. „Od Altaïra cez Aveline de Grandpré až po Ratonhnhaké:ton [protagonisti Assassin’s Creed 1, Liberation a Assassin’s Creed 3] sme neustále predstavovali protagonistov s rôznorodou rasovou, etnickou a rodovou identitou. História je zo svojej podstaty rôznorodá a taká je aj hra Assassin’s Creed a príbehy, ktoré rozprávame. Aby bolo jasné, náš záväzok k inkluzívnosti je založený na historickej autenticite a rešpekte k rôznym perspektívam. Nie je riadený modernými programami.“
Útoky na členov tímu
„Súčasná situácia je pre naše tvorivé tímy náročná,“ pokračoval. „Čelia klamstvám, polopravdám a osobným útokom na internete. Keď sa práca, do ktorej vkladajú svoje srdce, zmení na symbol rozdelenia, je to nielen skľučujúce, ale môže to byť aj zničujúce. To, čo ma drží pri živote, je odolnosť zrodená z presvedčenia, ktorú vidím v našich tímoch každý deň. Som obzvlášť hrdý na tím Shadows, že zostáva verný svojej tvorivej vízii a základným princípom Assassin’s Creed.
„Výberom Naoe a Yasukeho ako hlavných hrdinov rozširujeme rozprávanie. Ponúkame nové uhly pohľadu, ktoré spochybňujú zaužívané normy v mnohých dielach fikcie, a zároveň zostávame verní histórii, ktorá ich formovala. Nakoniec, Assassin’s Creed nie je len franšíza, je to platforma pre zábavu, dialóg, objavovanie a porozumenie. Naším záväzkom nie je len reflektovať minulosť, ale zabezpečiť, aby príbehy, ktoré rozprávame, naďalej spájali, inšpirovali a boli výzvou pre hráčov. Bez ohľadu na ich pôvod, a my sa budeme aj naďalej držať týchto hodnôt. Pretože sú ústredným prvkom srdca franšízy a verím, že aj budúcnosti samotného rozprávania príbehov. V konečnom dôsledku veríme, že rozmanitosť a bohatosť ľudských skúseností je to, čo pomáha hre Assassin’s Creed rezonovať s hráčmi po celom svete, a sme odhodlaní stáť pevne na tomto základe.“
„Príbehy, ktoré rozprávame, postavy, ktoré vytvárame, a herné svety, ktoré budujeme, sú nástrojom tých, ktorí sa snažia umlčať kreativitu, podnecovať strach a podnecovať nenávisť. Som presvedčený, že čelíme tomu, čo [autor] Fareed Zakaria nazýva ‚vekom revolúcie‘, obdobím, keď skutočný konflikt nie je medzi ľavicou a pravicou, ale medzi spoločnosťami, ktoré sa uzatvárajú, a tými, ktoré sa otvárajú svetu. V histórii vždy nakoniec zvíťazili otvorené spoločnosti. Aj keď sa v priebehu rokov či dokonca desaťročí môžu vyskytnúť neúspechy, práve otvorenosť neustále posúvala ľudstvo vpred.“