Umelá inteligencia dnes dokáže oveľa viac než len generovať texty či obrázky. Významné pokroky sa dejú najmä v oblasti počítačového videnia – schopnosti AI rozumieť obrázkom a vyvodzovať z nich závery. Najnovšia štúdia z Číny ukazuje, ako môžu tieto technológie zásadne pomôcť v medicíne, konkrétne pri hodnotení reprodukčného zdravia žien. O štúdii informoval Nature.
Výskumníci z niekoľkých čínskych univerzít využili umelú inteligenciu na analýzu fotografií zadnej časti oka – tzv. očného pozadia. Pomocou AI modelu FLEX (Frozen and Learning Ensemble Crossover), ktorý bol trénovaný na viac ako 20 000 snímkach od viac než 10 000 ľudí, dokázali s mimoriadnou presnosťou určiť biologický vek oka. FLEX následne porovnával tento vek s reálnym vekom človeka, pričom vzniknutý rozdiel – tzv. „vek sietnice“ – sa ukázal ako potenciálny biomarker rýchlosti starnutia organizmu.
Najväčší prínos však výskumníci zaznamenali pri ženách v reprodukčnom veku. Zistili, že ženy s očami, ktoré podľa AI vyzerali staršie, mali nižšie hladiny anti-Müllerovho hormónu (AMH) – kľúčového indikátora ovariálnej rezervy. Táto súvislosť naznačuje, že AI analýza očného pozadia by mohla slúžiť ako neinvazívny skríningový nástroj na včasné odhalenie problémov s plodnosťou alebo rizika predčasnej menopauzy.
Štatisticky každé zvýšenie „veku sietnice“ o jeden rok u žien vo veku 40–44 rokov zvyšovalo riziko nízkeho AMH o 12 %. U žien vo veku 45–50 rokov sa toto riziko zvyšovalo až o 20 %. A čo viac – každé takéto starnutie oka zvyšovalo pravdepodobnosť skorého nástupu menopauzy (pred 45. rokom života) o 36 %.
Výskum zároveň poukázal na súvislosti medzi počtom pôrodov a hladinami AMH – čím viac pôrodov v mladšom veku, tým nižšia bola ovariálna rezerva neskôr v živote.
Očná diagnostika budúcnosti?
Aj keď ide o predbežné výsledky, štúdia otvára dvere pre budúce využitie AI ako pomôcky pri rozhodovaní o zmrazovaní vajíčok, plánovaní tehotenstva či preventívnej hormonálnej terapii. Jednoduchý sken oka by sa tak mohol stať súčasťou štandardných kontrol pre ženy po tridsiatke, ktoré chcú mať pod kontrolou svoj biologický čas.
Výskumný tím zároveň verí, že model FLEX môže byť prínosný aj v iných oblastiach medicíny. Napríklad pri včasnej diagnostike kardiovaskulárnych či neurodegeneratívnych ochorení. Sken oka je totiž jednoduchý, rýchly, a zároveň môže odhaliť oveľa viac, než sme si doteraz mysleli.
