Nintendo to s originálnymi exkluzivitami jednoducho vie. Nielenže ich už má na konte celé množstvo, pomaly nastáva doba, kedy medzi stálice spoločnosti ako Mario či Zelda začneme zahŕňať aj Splatoon. Značku, ktorá sa prvýkrát objavila na konzole Wii U. Tá si svojho času okamžite získala pozornosť hráčov i kritikov originálnym (a nenásilným) pojatím multiplayerových strieľačiek, v ktorej namiesto ostrých guliek po sebe striekate farbu.
Pokračovanie Splatoon 2 na seba nenechalo dlho čakať a hneď po dvoch rokoch vyšlo na Nintendo Switch. Od pokračovania hier ako takých si hráč sľubuje vyladenejší zážitok, zmenené alebo aspoň upravené mechanizmy, kopec nového obsahu a určitú jedinečnosť, ktorá ich odlišuje od predchodcov. Splatoon 2 sa snaží a niekedy sa mu to darí, čo poteší. No na každú jednu podarenú vec sa tu vždy nájde jedna menej podarená, a to už teší menej.
Gro hrateľnosti tkvie v multiplayeri, v dvoch tímoch súperiacich medzi sebou o to, kto zafarbí za obmedzený čas väčšiu plochu svojou farbou. Čím väčšiu plochu zafarbíte, tým viac bodov na konci dostanete, a keď ešte k tomu vyhráte, máte bonusové body navyše. Vo svojej farbe môžete plávať a pohybovať sa tak rýchlejšie, no nepriateľská farba vás takmer doslova zastaví na mieste a vtedy sa stanete ľahkou korisťou súperiaceho tímu.
Tento jednoduchý a pritom geniálny nápad fungoval predtým a fantasticky funguje aj tu. Obzvlášť teraz, keď je grafika výrazne vylepšená a efekt špliechania farby omnoho pôsobivejší. Začiatok sa nesie v znamení Turf War, no po dosiahnutí desiatej úrovne už môžete súťažiť v súťažiach Ranked a neskôr aj v League.
Zatiaľ čo Turf War sú klasickým Splatoonom, Ranked zápasy ponúkajú tri rozličné módy, Splat Zones, Tower Control a Rainmaker. Ich náplňou je vždy niečo iné, či už ovládať vežu, či zaniesť zbraň „Vyvolávač dažďa“ do nepriateľského územia. Tie poskytujú dostatok zábavy, no nič podľa mňa neprekoná priamočiary a čo do schopností hráča ten najjednoduchší mód Turf War. V tom je Splatoon najsilnejší. League sú zase niekoľkohodinové maratóny, ktoré preveria váš natieračský um absolútne najpodrobnejšie.
Zábavnosť módov je jedna vec, no nedostatok rozličných máp druhá. Niežeby hra neposkytovala dostatok miest, ona ich totiž dávkuje veľmi sporadicky. Či už ide o Turf, Ranked, alebo League, vždy sa nepravidelne striedajú len dve mapy a tie sa vymenia za nové dve až po niekoľkých hodinách. V praxi to znamená, že počas jedného priemerného sedenia s hrou budete hrať dookola stále tie isté mapy. Prial som si, aby sa tento zvláštny element v Splatoon 2 už neobjavil, no, bohužiaľ, táto featúrka je tu znova prítomná.
Za nazbierané body si kupujete oblečenie a zbrane od výmyslu sveta, ktoré zároveň ponúka rozličné aktívne alebo pasívne schopnosti. Tieto veci taktiež ponúkajú odomykateľné schopnosti, ktoré nie sú dané, nakoľko sa po dosiahnutí požadovaného počtu bodov nový skill len náhodne vyberie z ponuky. Existuje síce spôsob, ako spustiť tento náhodný výber ešte raz alebo dokonca implementovať ďalšie skilly do zostávajúcich slotov, no tento proces je veľmi drahý a požaduje dlhé hodiny strávené grindom.
Hra ponúka aj singleplayerovú kampaň trvajúcu niekoľko hodín. Tá dokáže miestami zabaviť, no miestami je to aj celkom nuda. Kampani chýba štýl a osobitosť, niečo, čo by vás okamžite zaujalo. Je tu nezaujímavý príbeh a nezaujímavý koncept hrateľnosti žiadajúci od hráča prechádzať lineárnymi úrovňami plnými logických nástrah, aby na ich konci získali Zapfishe. Každá úroveň je si štýlom podobná ako vajce vajcu a aj napriek neustálemu prísunu nových featúr som sa často prichytil, ako zívam.
Osobne mi v hre pre jedného hráča totiž chýbal šmrc a celé to na mňa pôsobilo ako niečo, čo je skutočne len ako bonus než plnohodnotná súčasť hry. Splatoon by si zaslúžil poriadneho hlavného hrdinu a poriadneho záporáka, väčšiu dynamickosť a drajv, ktorý by celý príbeh ťahal ako na horskej dráhe. A nebál by som sa vôbec príbehu na pokračovanie, ktorý by sa s každým ďalším dielom ďalej rozrastal. Na hrateľnosť je primárne zameraný multiplayer, tak prečo nezatlačiť v singlelayeri na príbehovú stránku veci? Podľa mňa by to dalo hre správny kontrast. A taktiež, aby sa kampaň dala hrať v kooperácii. Kooperácia totiž Splatoonu viac než pasuje.
To totiž dokazuje nový mód zvaný Salmon Run. Ide o variáciu na vlny nepriateľov so špeciálnou splatoonovskou príchuťou. Je to kooperačný mód pre dvoch až štyroch hráčov, ktorí sa bránia pred vlnami rôznych nepriateľov a bossov a zároveň zbierajú špeciálne vajcia potrebné na dokončenie úrovne. Je to príjemný koncept, ktorý ale zlyháva na spracovaní.
Teoreticky by malo platiť, že vzhľadom na rozdielny prístup k ničeniu jednotlivých bossov si hra vyžiada aj špecifický prístup hráčov a ich spoluprácu. V praxi k ničomu takému nedochádza, pretože hneď ako objavíte slabú stránku bossa (čomu dopomáha priamo tutoriál), jeho zničenie je otázkou niekoľkých sekúnd. Celý mód je zároveň úplne hektický na to, aby medzi hráčmi mohla vzniknúť nejaká hlbšia spolupráca. Tá tu vlastne nie je žiadna a popravde ani byť nemusí. Salmon Run je zaujímavý nápad, no ten končí kdesi na pol ceste.
Na Splatoon 2 mi vadilo hneď niekoľko ďalších vecí, ktoré pre mňa znamenali plynulosť hry narúšajúce momenty, a teda veľké mínusy. Azda tým najväčším bolo nekonečné čakanie na nových hráčov a mnohokrát sa na hru čakalo veru aj niekoľko minút. Možno si poviete, že to sa dalo napraviť tým, že vyjdem z lobby a opäť sa nahlásim. Chyba. Tu sa z lobby len tak jednoducho vyjsť nedá. Jediným spôsobom je natvrdo resetovať hru a zapnúť ju nanovo. Presne tak, v roku 2017.
Keby bolo aspoň v lobby čakanie zábavné. Tam, kde bol v jednotke plošinovkový rýchlik, tu je imitácia DJ pultu. Nápad je to skvelý, nakoľko môžete hrajúcu hudbu priamo mixovať tlačidlami, no síce výborná myšlienka, jedna jediná skladba sa vám rýchlo unaví a mixovanie prestane byť akokoľvek príťažlivé. Počas čakania si navyše ani nemôžete zmeniť vybavenie, a to je už len čerešnička na torte.
Salmon Run je ďalším na rade. Samo o sebe je to zaujímavé, aj keď ide o nedotiahnuté spestrenie hry, ale povedzte mi, prečo sa dá hrať len niekedy? Prečo ho hráči nemôžu hrať stále ako všetky ostatné módy? Obmedzenie hrať Salmon Run len v určitých časových intervaloch je tá najabsurdnejšia vec, ktorú v hre nájdete a hru to doslova zabíja. A to, prosím vás, je Splatoon 2, absurdnosťami (v pozitívnom i negatívnom zmysle slova) priam posiaty.
V najnovšom update napríklad žiadam okamžite o nové nastavenie, v ktorom by sa dalo vypnúť úvodné predstavenie momentálnych hrateľných máp. Nielenže je dlhé, otravné a patetické, vlastne je absolútne zbytočné a nemá vôbec žiadny zmysel. Tento neduh bol prítomný aj v jednotke a je prítomný aj tu. Veď momentálne mapy sa dajú, koniec koncov, vidieť v kontroverznej mobilnej appke, tak prečo hráčov zdržovať takýmto spôsobom.
Ako najlepšie uzavrieť recenziu, než zamyslením sa nad tým, čo by mal obsahovať Splatoon 3? V prvom rade podľa mňa upravený systém levelovania a získavania schopností, nakoľko druhý diel hrá až príliš na istotu a prináša vlastne ten istý systém z prvého dielu. Nintendo by sa nemalo báť viac zariskovať a viac ozvláštniť jednu z najkľúčovejších elementov celej hrateľnosti.
Osobne by som videl v jednotlivých mapách viac interaktivity a trebárs aj pridať do nich efekty počasia, s ktorými by sa hráči museli popasovať. Jednoducho spraviť arény záživnejšie a dynamickejšie. V trojke musia byť už ako povinnosť prítomné základné funkcie, ako možnosť zmeny vybavenia v lobby alebo možnosť z lobby bez problémov odísť. O možnosti hlasovania o nasledujúcej mape ani nehovoriac. Zatuchnutý systém striedania dvoch máp, kým ich nevystriedajú ďalšie, je už teda riadne cítiť.
Singleplayer. Veľký potenciál hry pre jedného hráča sa, bohužiaľ, nepodarilo zužitkovať ani v druhej časti, za čo z veľkej časti môže neprítomnosť silného príbehu a silných postáv. Nintendo by tu malo konečne pritlačiť a skúsiť vytvoriť hrdinu a mytológiu, ktorá by naplno dokázala využiť možnosti doteraz až hriešne nevyužitého sveta Inkopolis. Singleplayer ako keby sa stále len hľadal a nevedel, kam sa pohnúť. Logické hranie namiesto neustáleho bezhlavého strieľania beriem, len by sa to podľa môjho názoru malo pohnúť trocha iným smerom.
Na záver len také malé avízo. V hube môžete nájsť skvelú minihru evokujúcu zjednodušenú verziu Just Dance. Rozhodne si ju nenechajte ujsť, pretože dokáže poriadne zabaviť, aj keď s hlavnou náplňou Splatoonu nemá vlastne nič spoločné. A áno, aby som nezabudol. Grafika je absolútne fantastická. Takú krásnu hru farieb len tak niekde neuvidíte.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Splatoon 2 2017
Pokračovanie farebnej multiplayerovej akcie z Nintenda Wii U sa vracia a s ním aj tradičné 4vs4 bitky. Môžete sa tešiť na nové úrovne, herné módy a zbrane. Budete môcť hrať klasicky pri TV, alebo na cestách, vďaka prenosnosti Nintenda Switch.
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: strieľačka
- Výrobca: Nintendo
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest