Na tento titul zo stajne Sony som sa naozaj tešil. Nové IP ja môžem a keď do misky zamiešate aj fakt, že hra bola robená priamo na PS5… Čo vám budem hovoriť, konečne je tu dôvod, prečo konzolu vlastniť, keďže doteraz mi fungovala iba ako PS4 emulátor. Ako obstála (ak sa nemýlim) prvá AAA exkluzivita na novú generáciu PlayStation?
Už len fakt, že hra nevyjde na PS4, dáva nádej. Prečo? Pretože to znamená len jedno – vývoj sa sústredil na nový stroj. Tým myslím, že bol naladený tak, aby využíval všetko, čo PS5 ponúka. To som si teda aspoň myslel ešte predtým, ako som tento kúsok dostal do rúk. Po prejdení mnoho hodín môžem skonštatovať fakt, že to tak aj je. Tiež však musím dodať, že titul sa inšpiroval hneď niekoľkými hrami a filmami a počas recenzie ich spomeniem. Schválne, som zvedavý, či tú podobnosť nájdete pri hraní Returnal aj vy.
Konečne PS5 hra
Ale poďme pekne od začiatku. Ako prvé hre vytknem, že nemá českú lokalizáciu. Od titulu, kde treba čítať, aby ste vôbec porozumeli čo, kde a prečo máte robiť, by som čakal, že aspoň titulky bude mať. Je to škoda a po Horizon Zero Dawn je to len druhý titul od Japoncov, kde som sa s týmto stretol.
Čo sa týka technického stavu, ten je výborný. Returnal vyzerá úžasne a čo je asi najdôležitejšie zo všetkého, výborne sa hrá. Mechanizmy pracujú na jednotku, mierenie, ovládanie postavy, zbieranie predmetov, to všetko funguje tak, ako má. Ani na sekundu som nemal pocit, že niečo nemám pod kontrolou. Málokde som zažil práve takéto niečo. Pokiaľ nejaký skok alebo pohyb pokazíte, nadávať môžete iba na seba. To len na začiatok, aby ste vedeli, že nasledujúce riadky píšem s vedomím tohto faktu.
Sony nenechalo nič na náhodu. Vizuál patrí medzi špičku. Konečne mám pocit, že hrám skutočný PS5 titul. Nehovorím, že posledné hry na PS4 vyzerali zle, to ani náhodou, najmä The Last of Us Part II patrí na vrchol. Tu si však dovolím tvrdiť, že sme sa zas o kúsok posunuli. Je pravda, že vývojári to mali jednoduchšie, keďže nemuseli pracovať s toľkými cut-scénami a postavami, no zvyšnú energiu zamerali na prostredie, nepriateľov a samotné menu, ktorému som síce na začiatku nevedel prísť na chuť, ale neskôr som si ho nevedel vynachváliť.
Úvodné prostredie dáva hneď nádych zmesi temna, tajomna, hororu a akcie (toto všetko veľmi môžem) a znamenalo to tiež opatrný postup. Nikto vás tu nevedie za ručičku. Idete, kam vidíte, že môžete ísť, a učíte sa čo a ako. Prvé minúty sú napínavé a pomalé, keďže nemáte zbraň, opatrne pátrate a zoznamujete sa s mechanizmami. V momente, keď sa dostanete k základnej pištoli, začína nekonečné rodeo a spoznávate, čo je hra vlastne zač.
Titul naplno využíva aj haptickú odozvu a adaptívne triggery, keď ľavý trigger stláčate len veľmi jemne na mierenie a silno na alternatívnu paľbu. Chce to zvyk, lebo sekundárne strieľanie sa musí nabíjať, pričom pokiaľ sa nabíja a vy chcete strieľať normálne, nedá sa, ak nepovolíte trošku prstom do úrovne, kde sa aktivuje primárna streľba.
Na hrane zajtrajška
Poznáte film Na hrane zajtrajška s Tomom Cruisom? Ak nie, pozrite si ho, keďže mi prišlo, že gro hry je inšpirované práve touto snímkou. Pozor, to nemyslím v zlom (možno aj preto, že film sa mi páčil). V každom prípade, niektorí nepriatelia majú niektoré črty monštier z filmu a ak zomriete, reštartuje sa deň. V praxi to znamená, že idete od začiatku a stratíte celý inventár, teda okrem niektorých stálych predmetov. Pištoľ, našťastie, patrí medzi ne. Okrem toho je tu len málo vecí, ktoré si ponecháte. Niektoré vylepšenia a neskôr aj meč na útok nablízko.
Okrem tohto filmu sú tú iné veci – napríklad zvláštne kvety, ktoré sa v niektorých miestnostiach nachádzajú ako vajcia z Votrelca. Ak ich rozbijete, môžete sa dostať k zaujímavým predmetom. Tie sa delia do niekoľkých kategórií a tu to začne byť veľmi komplikované, no budem sa to snažiť zjednodušiť najlepšie, ako viem, a zároveň vám bez spoilerov poradiť, čo robiť, aby bolo hranie znesiteľnejšie.
Frustrácia raz príde…
Ľudia dobrí, ak ste nerváci a radi ničíte niečo, čo vás naštve, odporúčam fyzickú kópiu hry, keďže inak si to odnesú drahšie veci (napríklad konzola alebo televízor). Ako som vyššie spomínal, Returnal vás nevedie za ručičku a smrť znamená reštart. Aby toho nebolo málo, svet sa zmení. Zmení sa tak, že mapa sa poprehadzuje úplne náhodným systémom. Dvere nikdy nevedú do tej istej lokality ako predtým. Našťastie, ako budete postupovať a umierať, naučíte sa konkrétne časti poznať a budete tak lepšie vedieť čeliť nepriateľom, na ktorých sa nešetrilo.
Vývojári sa snažili hráčom ponúknuť aj veci na uľahčenie, napríklad teleporty, ktoré však môžete používať až po nájdení technológie, ktorá to umožňuje (po smrti vám zostane). Môžete tak cestovať na miesta, kde by ste inak nemohli, ale tie sú vždy spárované a ciele pevne dané. Alebo ako prechádzate mapou, odomykajú sa aj iné, ktoré fungujú ako rýchle cestovanie. Tie prvé sú niekedy povinné, tie na rýchle cestovanie môžete ignorovať, je to na vás. Netreba sa však báť použiť ich, keďže tu nie sú žiadne loadingy. Naozaj žiadne. Konečne na to prišlo, všetko je takmer okamžite dostupné. Krátka animácia prechodu slúži namiesto nahrávacej obrazovky, ale tu sa bavíme o sekundách, ktoré neprekročia číslo 5. Vďaka ti, Direct Access a SSD disk!
Bohužiaľ, nie je to nič platné, ak zomriete. Začnete zas odznova. Po niekoľkých smrtiach som sa rozhodol viac skúmať svet a nesústrediť sa len na hlavnú misiu. Na minimape viete rozlíšiť, ktoré dvere sú hlavný príbeh, ktoré sú vedľajšie a ktoré sú arény (o tých si povieme neskôr). Vďaka tomu, že som sa vyhýbal hlavnej linke, som dokázal odhaliť rôzne tajomstvá. Ak by som to neurobil, stalo by sa, že ak by ma druhý boss (cesta k nemu trvá aj 2-3 hodiny, ak vás dovtedy nedostanú) zabil, idem úplne od začiatku – ale naozaj úplne. Ja som však objavil spôsob, ako získať jeden život, ako nosiť lekárničky, ale aj používať checkpointy. Hru to zjednoduší, no len krátkodobo. Dvakrát sa mi stalo, že som od druhého bossa išiel od začiatku…
Nič nie je zadarmo
Returnal vám jednoducho nič nedaruje. Neskôr natrafíte na parazitov, ktorí vám pridávajú rôzne pasívne schopnosti, no na oplátku vám degradujú niečo iné. Napríklad integrita vášho obleku je zvýšená o 15%, no čokoľvek, čo zdvihnete zo zeme, vám uberie zdravie. Chcete sa vôbec niekam dostať? Áno, teoreticky by ste mohli mnohé miestnosti prebehnúť a len sa vyhnúť nepriateľom, prídete však k bossovi a ten vás naseká na šalát. Prečo? Pretože čím viac nepriateľov zabijete, čím viac vecí pozbierate, tým silnejší budete. Lepšie zbrane a lepšie predmety získate bojom a zabíjaním minibossov, ktorí sú obklopení základným typom nepriateľov. Tých je hneď niekoľko druhov, pozemných aj vzdušných (niektorých pasívne inšpirovaných sériou Half-Life).
Na tom je celá hra postavená. Súbojový systém. Preto je ovládanie také skvelé a necítite žiadnu ťažkopádnosť. Bojovať musíte a nie málo. Spomínal som arény – to sú lokality, ktoré sa po vstupe uzavrú a vy vtedy musíte poraziť všetko, čo na vás pošlú. Býva to niekoľko vĺn, no ak sa vám to podarí, odmena býva veľmi štedrá.
Ak sa budete úspešne vyhýbať projektilom alebo útokom ako takým a dokážete zároveň likvidovať príšery, začne sa vám nabíjať adrenalín, ktorý pri každej z piatich úrovní urobí dočasné vylepšenie a pasívne útoky. Keď vás však trafia, adrenalín sa vynuluje. Tiež je dôležité, zbierať Obiliony, čo sú zlaté guľky, ktoré padajú z nepriateľov, keď ich zabijete. Neskôr si za to môžete vo fabrikátore vyrobiť zaujímavé predmety. Obiliony patria medzi tri hlavné veci na zbieranie. Okrem nich sa treba sústrediť na kľúče, ktoré odomykajú niektoré truhlice a dvere so zaujímavým obsahom, a posledný je ether, na ktorého funkčnosť musíte prísť sami, no ak nájdete správne využitie, ušetrí vám to možno kúpu nového televízora alebo ovládača.
Keď sme pri tých truhliciach, niektoré (vrátane collectables) sú napadnuté a ich odomknutie vás stojí buď ether (ktorý by som ja šetril na niečo iné), alebo vám znefunkční či poškodí nejakú časť výzbroje. Vľavo hore vám aj vypíše, čo treba urobiť, aby ste sa opravili. Našťastie, s mnohými vecami sa dá fungovať ďalej, no ak sa vám znefunkční minimapa, je to otrava.
Nervy v kýbli
Skúmanie sveta je alfou a omegou hry. Odomykáte si nové možnosti a zároveň sa posúvate v príbehu. Po celej mape sú pohodené datalogy, hlasové schránky, ktoré zanechala Selene sama sebe. Hlavná hrdinka toho sama o sebe veľa nenahovorí. Zrejme je flegmatik, pretože ona si uvedomuje, že zomrela a občas proste len zahlási, že sa musí snažiť viac. Ja by som zošalel. Príbeh je pekne priamočiary a absolútne mu nebudete rozumieť, teda minimálne v prvej polovici. Čím viac hlasových schránok pozbierate, tým viac sa dozviete. Okrem toho je tu aj samotná časť s domom (poznáte z traileru) a poviem len toľko, že pozerať doň sa nemusíte, no ak to urobíte, nebudete ľutovať.
Možno však budete ľutovať, že ste si nevzali pred hraním lexaurin. Pripravte sa na umieranie. Pripravte sa na to, že bez ohľadu na to, ako vás to bude baviť, raz vám tie nervy povolia. Po 12 hodinách hrania (dá sa to skontrolovať v lodi, v ktorej pristanete) som nebol ani za druhým bossom, pri ňom som dvakrát zomrel. Viete, čo ma to stálo skúmania a zabíjania? 1400 nepriateľov padlo, kým som sa k nemu dostal druhýkrát… a on ma zabil. Reštart. Úplne odznova. Už prvého som opakoval trikrát, kým som sa rozhodol, že najskôr idem skúmať svet.
Naozaj, čítajte lore. Čítajte, čo je k predmetom napísané predtým, ako ich zdvihnete. Dozviete sa veľa vecí a hlavne ako, čo, kedy, kde, a prečo používať – to vám môže zachrániť život (a ušetriť nervy).
Zmena je život
Sony malo vždy exkluzivity zamerané hlavne na príbeh. Tu je to trošku iné. Príbeh sa nerozpráva sám, hľadáte ho a ide to veľmi pomaly. Musíte chcieť, musíte hľadať, musíte jednoducho chcieť hľadať a byť pripravený ísť odznova, keď sa niečo pokazí. Táto časť sa mi hodnotí najhoršie a bez spoilerov ju ani neviem popísať, musíte na to prísť sami, musíte chcieť na to prísť sami.
Ak Returnal narazí na zlé hodnotenia, nebudem sa čudovať. Je iný. Je temný a nič vám nedaruje. Pripravte sa na frustráciu, nervy a veľa zabíjania. Mňa však oslovil. Možno som v tomto smere masochista, no užíval som si to. Zo začiatku to je obrovský zmätok. Všetky predmety sa zdajú rovnaké a mnohé sa skutočne podobajú. Keď ale budete poctivo študovať v menu, naučíte sa prežiť a hlavne využívať prostredie vo váš prospech.
Chýba však nejaký motor, ktorý by vás hnal dopredu. Ak pozeráte mapu a idete priamo po hlavnej linke, nič nezbierate a neodhaľujete, áno, máte šancu hru prejsť. Mimoriadne nadaný hráč by to dokázal. Problém je, že z príbehu by nemal nič. Bola by to bohapustá strieľačka príšer v zaujímavých lokalitách, nič viac. Toto je vec, ktorá bude mnohým prekážať a ktorá možno uberie na popularite tomuto mimoriadne podarenému titulu.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Returnal 2021
Procedurálny svet hry Returnal ťa zakaždým prinúti zmiesť prach porážky z tváre a s každým ďalším znovuzrodením sa vrhnúť do neustále sa meniaceho sveta. Počas neúnavnej hry s roguelike prvkami objavíš, že okrem planét sa s každým novým cyklom menia aj predmety, ktoré máš k dispozícii. Každá nová slučka ťa konfrontuje s novými kombináciami, ktoré ťa postavia na hranicu tvojich možností. Úplne nové súboje navyše preveria aj tvoje schopnosti strategického uvažovania.
- Platforma: PlayStation 5
- Žáner: akcia
- Vývojár: Housemarque
- Vydavateľ: Sony Interactive Entertainment
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: SONY
Galéria