Nepatrím k zanieteným hráčom MMO. Väčšinu môjho repertoára tvoria single-player hry, no online pôžitkom sa ani zďaleka nevyhýbam; všetok ten čas, ktorý pravidelne vrážam do Doty či Dayz… a teraz už aj do ESO – opäť. Tituly ako World of Warcraft, Rift, Guild Wars 2 sú síce kvalitné, no vždy som mal voči nim výhrady: priveľkí zabijaci času.
Napriek tomu som vždy chcel určitý priestor vo svojom voľnom čase zasvätiť aj nejakej tej MMO-čke; nemálo hodín som presedel napríklad pri vyššie zmienených hrách Rift a najmä Guild Wars 2. Nejakých šesť či sedem rokov dozadu som so spolužiakom na strednej hrával čínske online RPG Perfect World International (PWI) – zvládol som to po level 60, potom ma to akosi prestalo baviť. O WoW-ko som sa len obtrel, naplno som sa do multiplayerových „erpégéčiek“ znova ponoril až pri GW2 a čiastočne pri Rifte.
Prvé zmienené som si naozaj užíval. Hra bola vyvážená, prostredie úžasné, živé, graficky skvelo spracované a farebné, navyše tie podmorské lokácie ma vždy dostali. World vs. World som len skúsil, bavilo ma najmä PvE a PvP. Vyhovoval mi aj systém, ktorý bol v rámci hráč vs. hráč zavedený – nerušene som sa mohol venovať tomu, čo ma na hre bavilo najviac, a keď som dostal chuť na nejakú rubačku medzi hráčmi, prepol som sa do príslušnej lokácie.
Guild Wars 2 skrátka a jasne odporúčam všetkými desiatimi. Relatívne často je hra v pôsobivej zľave, naposledy, myslím, za 10 eur, čo je oproti stovkám hodín gameplay almužnou. Žiadne mesačné poplatky, žiadne výhody pre tých, ktorí do hry vrážajú skutočné peniaze.
Neprehliadnite: 20 najlepších RPG hier všetkých čias
Podobne ma zaujal aj Rift, ktorý je kompletne free-to-play a podľa mnohých hráčov je v súčasnosti vôbec najlepšou neplatenou MMO RPG. Nehádam sa, no pre mňa bol a je Rift priveľmi komplikovaný. Už v úvode som spomenul, že nepatrím k zanieteným hráčom MMO-čiek. Nie som profík na rôzne triky, nemám ten potrebný šiesty zmysel, vďaka ktorému ste v tej či onej MMO šampiónom, a stopercentne nemám na rukách desať ukazovákov, aby som bleskurýchlo reagoval prostredníctvom neviemkoľkých nabindovaných schopností. Nie, na toto si asi nikdy nezvyknem. Neobľubujem primitívne hry, pokiaľ teda nesedím s tabletom v autobuse (alebo škole :), no súčasne mám rád jednoduchosť. Preto mi tak veľmi vyhovovalo Guild Wars 2 – bolo pôsobivé, ale prehľadné aj pre amatéra môjho rangu.
Primárne som a zrejme aj vždy budem zástancom single-playerových hier. Milujem kvalitné RPG série, a The Elder Scrolls takou nepochybne je. Priznávam, nikdy som nehral prvý a druhý diel, no Morrowind bol jednou z prvých roleplay hier, ktoré ma doslova zhltli. Dostal som ho k novému počítaču, spolu s Duke Nukemom, Rainbow Six a ešte nejakými ďalšími vychytávkami. V tej dobe som bol ešte malým faganom, angličtine som poriadne nerozumel a pre TES III ešte nebola vydaná čeština. Nekonečné dialógy som rýchlo preklikával a sústreďoval sa len na odpovede v rozhovoroch a zápisky v denníku; teda len na to, čo som potreboval k ďalšiemu postupu. Štvrtý diel, Oblivion, som okúsil až v internátnych priestoroch na vysokej škole – GOTY edícii vo veľkých výpredajoch na Steame sa nedalo odolať. A škola bola opäť na vedľajšej koľaji…
Skyrim som dostal od priateľky na Vianoce (a určite to neskôr neraz oľutovala). Zhruba 200 nahraných hodín a to stále nemám prejdenú hlavnú príbehovú líniu a jedno DLC. S odstupom času síce aj ja uznávam, že v odbobí vydania bol Skyrim až nadmieru „prehajpovaný“, ale aj tak je to pre mňa srdcovka.
{embed_video }
Oznámenie, že ďalšia hra z univerza TES bude MMO, pre mňa bolo sklamaním a v podstate s tým úplne nie som stotožnený dodnes.
Napriek tomu som sa na ESO tešil a mal som to šťastie, že mi bola ponúknutá možnosť recenzovať ho. Navyše už predtým som sa zúčastnil beta testovania, takže s hrou som mal nemalé skúsenosti už v jej raných štádiách. Aká bola hra vtedy si môžete prečítať v samotnej megarecenzii, v stručnosti uvediem len to, že aj napriek atmosfére a kvalitám bola plná technických nedostatkov a bugov; navyše s nutnými mesačnými poplatkami. Viac-menej som to bral športovo. O predplatnom sa vedelo už dávno, navyše to nie je v žánri MMO žiadnou novinkou, a počítal som s tým, že bugy a iné chyby budú predmetom opráv prvých patchov. Odhliadnuc od týchto dier nebolo hre veľmi čo vyčítať. Mnohí sa nevedeli preniesť cez to, že to už nie je Tamriel v single-player verzii, a preto ESO všemožne kritizovali, iným zasa prekážal model preplatného. U mňa táto MMO RPG našla podporu a stále ju aj má – a dnes viac než inokedy. Dôvod? Mám ich hneď päť.
Prečítajte si aj: Nový update prinesie v The Elder Scrolls Online tieto zmeny
- Konečne je to zadarmo. Síce nie úplne; hru si stále musíte kúpiť, no jednorazový poplatok predstavuje neobmedzenú permanentku na kontinent Tamriel.
- Žiadne Pay-to-Win. Tzv. Crown Store je jednou z noviniek, pri ktorej môžete utrácať reálne peniaze, našťastie, len za kozmetické doplnky. Možnosť platiť 13 eur mesačne máte stále v podobe ESO Plus členstva. Odmenou vám je 1300 korún, ktoré môžete utratiť v spomínanom online obchode za nového mounta, peta či kostým, prístup k zatiaľ neexistujúcim DLC a unikátny 10-percentný booster pri získavaní schopností a skúseností. V skratke: výber v obchode Crown Store je zatiaľ mizerný, booster zanedbateľný a prístup k DLC vám je nafigu, lebo všetky rozšírenia sú zatiaľ neprístupné. Rátam s tým, že obsah bude v každom smere ďalej pribúdať, ale minimálne teraz vám nemusí byť ľúto ničoho.
- Opravy chýb a pridanie nového obsahu sú ďalšími dôvodmi pre to, aby ste onlajnovke od Zenimaxu dali ďalšiu šancu. Servery sem-tam neposlúchajú, no ich odstávky už nie sú také časté ako kedysi. Väčšinu chrobákov už vývojári deratizovali, pridali novú zónu Craglorn a dva nové systémy – tzv. Justice (spravodlivosť) a Champion (šampión). Ten sa týka len postáv s vyšším levelom, no vďaka prvému menovanému sa môže aj z vás stať zločinec na úteku pred zákonom. Kradnutie predmetov, vreckárstvo, zabíjanie dobytka či chladnokrvné vraždenie nevinných občanov Tamrielu – to všetko len zvyšuje odmenu za vašu hlavu. A ak to preženiete, stráže vám ju rovno budú chcieť oddeliť od tela. Vtedy viete, že je ten správny čas, aby ste navštívili priekupníka a vyplatili svoju odmenu – zarovno s predaním všetkých ukradnutých cenností. Stále síce čakám na plnohodnotný Cech zlodejov a Temné bratstvo, ale všetko, čo od vydania v hre pribudlo, hodnotím ako pokrok.
- Zlepšenie je badateľné aj čo sa týka vizuálnej stránky. Grafika bola super už od začiatku, animácie a mimika sú teraz uveriteľnejšie, niektoré misie sú prekopané a vylepšené. Zdĺhavé a nudné intro je minulosťou. Navyše pribudli aj nové predmety, najmä čo sa týka kraftenia. Aj keď Crown Store zatiaľ neponúka široký sortiment kozmetiky, možno vám do oka padne niektorý z nových mountov či petov. Nie všetky sú totiž na zahodenie.
- Je to predsa stále The Elder Scrolls! A na to netreba zabúdať. Ak ste aj vy fanúšikom Prastarých zvitkov, no sklamali vás úvodné mesiace od vydania hry, pouvažujte nad návratom, pretože v mnohých aspektoch sa hra zmenila k lepšiemu.
Netvrdím, že si teraz hru máte kúpiť, lebo po novom už môžete zabíjať hydinu a dobytok. Ak je pre vás prvoradý len onlajn zážitok, skúste radšej to Guild Wars… alebo Rift. Ak už ale máte ESO v rukáve, spravte si na pár hodín voľno a vyskúšajte sa opäť ponoriť do obrovského sveta Tamrielu – a možno si vás hra na druhý pokus predsa len získa.
Lovu zdar.