Dnes je doba, kedy sú všetky hry prispôsobené hráčovi tak, aby boli preňho čo najľahšie. Niektorým hráčom to tak vyhovuje a v podstate na tom nie je ani nič zlé. No, kedysi vám hry nič neodpúšťali, ba čo viac. V roku 1986 vznikla hra, ktorá vás potrestala za vašu nešikovnosť tak, ako by ste to nikdy nečakali.
Kto stojí za nápadom vytvoriť hru, ktorá vás potrestá?
Za celým týmto nápadom stála osoba menom Tom Snyder. Snyder bol obyčajný človek, ako my všetci, a už od útleho veku miloval počítače, nové technológie a hry. Táto jeho záľuba ho viedla celým jeho životom, až vyvrcholila založením vlastnej spoločnosti pod názvom Tom Snyder Productions. Prvotne sa firma venovala vývojom hier a programov pre výučbu na školách. Tom Snyder Productions sa dokonca podieľala na tvorbe amerických animovaných seriálov ako Dr. Katz, The Professional Therapist či Science Court.
Hry bavia všetkých na celom svete
Tom sa v „divokých 80. rokoch“ rozhodol, že okrem edukačných hier začne jeho firma tvoriť počítačové hry pre platformy Commodore 64, PC či Atari 5200. Podľa webu Polygon bol Snyder známy vo svojom odbore ako ten, čo má populárne a nekonvenčné nápady. Snyderov nápad tvorby hier prišiel tak trochu z ničoho nič a svoju pozornosť začal pomaly upriamovať na videoherný svet. Prvý titul, ktorý vytvoril, bola hra The Other Side. Hra The Other Side simulovala konflikt reálneho sveta. Bola však akýmsi edukačným nástrojom, a preto bola určená najmä do školských tried. Študenti boli rozdelení do dvoch tímov a každý tím predstavoval nezávislý národ, ktorý sa snažil postavať most cez celý svet.
Hra bola taká dobrá, že v roku 1984 požiadal Snyder televíznu stanicu NBC, aby mohol prísť demonštrovať túto hru do relácie „The Today Show„. Ako dopĺňa web Polygon, Snyder vedel, že je na dobrej ceste, nakoľko ľudia milujú rozmanitosť, realistickosť a vzrušenie.
Snyder chcel ale od svojich hráčov, aby sa počas hry zamýšľali nad všetkým a aby neskôr zbytočne nestrácali svoje životy a svoj drahocenný čas v reálnom svete. Na tieto myšlienky prišiel z vlastnej skúsenosti počas hrania jeho obľúbenej hry Microsoft Flight Simulator. Táto hra sa stala jeho závislosťou na dlhé hodiny, kde jej venoval veľa svojho voľného času. Jedného dňa dostal Snyder zaujímavý nápad, o ktorý sa podelil so svojou ženou a zamestnancami – vyhlásil vojnu tejto hre. Rozhodol sa, že v Microsoft Flight Simulator prekročí nemeckú hranicu a pokiaľ ho trikrát za sebou zostrelia, zničí fyzickú kópiu hry. Pre osobný experiment to bola veľmi drahá „investícia“, ktorá bola vopred predurčená k neúspechu, ale Snyder si bol istý, že ide o vzrušujúci a zmysluplný zážitok. Po týždni príprav sa obliekol do starej koženej bundy, spravil si kávu, upozornil svoju ženu, že ide do vojny a bude vo svojej kancelárii, ak by ho náhodou niekto potreboval.
Ponorky a lietadlá ako inšpirácia pre vlastnú hru
Táto Snyderova skúsenosť zasiala do jeho mysle nezničiteľné semienko, ktoré sa neskôr pretvorilo na nápad jeho nového projektu. Podobný koncept ako v jeho experimente s Flight Simulatorom chcel preniesť do novej hry. Jeho zamestnanci to síce zo začiatku brali ako žart, no neskôr sa mu to celé snažili vyhovoriť a odhovoriť ho od tejto myšlienky. Ako však Snyder pre web Polygon povedal, byť zakladateľom firmy má svoje výhody. Aj keď sa ostatným nápad nepáči, nemôžu nič urobiť. Snyderová nová hra našla inšpiráciu v klasickej novele od Toma Clancyho – „Honba na ponorku“. Tom si však vytvoril svet vlastný, aby hráči nemali s novým univerzom žiadne skúsenosti. Preto umiestnil túto hru do vzdialenej budúcnosti na nekolonizovanú planétu, kde zlý mimozemšťania uniesli dvojicu pozemšťanov – Sigourney a Petera – proti ich vlastnej vôli. Jediná nádej týchto dvoch protagonistov bola poraziť nepriateľa pomocou ponoriek. Naviac do hry Tom implementoval románik medzi hlavnými postavami, čo malo hráčovi zabezpečiť záujem o obe postavy z ľudského hľadiska.
Háčik v celej hre bol ale ten, že ak sa vám nepodarilo zachrániť svoje vlastné postavy, vaša hra sa „fyzicky“ (softvérovo) zničila a už ste si ju nikdy nemohli zahrať. Snyder ale chcel dať hráčom šancu hru prejsť a preto do hry implementoval systém akéhosi tréningu, kde ste ovládali robota miesto ľudských rukojemníkov. Takto hráči mohli nabrať skúsenosti, cit pre hru a dokonca mohli hru prehrať, avšak spomínaný robotický mód prinášal iba základné scenáre v hre.
Ako Snyder pre web Polygon dopĺňa, v hre bolo mnoho varovaní, keď ste hrali zle. Každý aspekt hry bol postavený tak, aby mali hráči dostatok času sa naučiť hru hrať a poriadne si naplánovať čo a kedy spraviť. V podstate hranie za robotov bol tréningom ku skutočnej hre. No v momente keď ste si vybrali miesto robota už jednu z hlavných postáv, stávka v hre sa náležite zdvihla – ak ste stratili svojho hráča (Sigourney či Petera), ten ostal navždy mŕtvy. A v prípade straty oboch hráčov došlo ku strate autorských práv na hru, vy ste o ňu navždy prišli a prišli ste aj o investíciu 40 amerických dolárov (čo bola predajná cena hry).
Napriek pomerne divnému konceptu hry a odporcom, Tom naďalej na koncepte hry usilovne pracoval a jeho práca zašla až tak ďaleko, že k baleniu pridal aj kazetu s plným príbehom k hre a inštrukciami. Jeho snom bolo, aby sa ľudia vcítili do hry a príbehu vo vymyslenom svete. Hru si pod svoje ochranné krídla zobrala spoločnosť Mindscape, ale iba pod podmienkou, že do manuálu hry budú môcť pridať niekoľko rád a tipov, ako hráčov v hre zachrániť pred istou smrťou. Ak však ani tieto rady nepomohli, mohol hráč vyplniť petíciu a poslať ju „Vesmírnemu komisárovi“ s poplatkom 7 dolárov a tak dostal náhradný disk a druhú šancu hru prejsť.
Keď sa zo zaujímavého nápadu vykľuje prepadák
Hra nakoniec vyšla pod názvom Sigourney Loves Peter v roku 1986 pre platformy Apple II a PC. Tento výtvor sa ale nedočkal prílišného obdivu, čo Snyder pripisoval ľuďom tej doby a ich nezáujmu o romantiku v hriešnych 80. rokoch. Tvorcovia hry neskôr odstránili z hry „romantiku“, hru premenovali na Sub Mission: A Matter of Life and Death a opätovne vydali o rok neskôr. Ak sa pýtate, kde je tvorca tejto hry teraz, tak vedzte, že momentálne má krásnych 66 rokov, no tvorbu hier, žiaľ, zavesil na klinec.
Nápad na tento článok, rozhovor s Tomom Snyderom a príbeh o tejto zvláštnej hre priniesla webová stránka Polygon.