Nepochopené nadčasové dielo.
Je hrobové ticho. Váš Motion Tracker len zľahka pulzuje. Vrní. Ako keby len napäto čakal na prvý signál neľudsky rýchlo sa pohybujúcej smrti, ktorý by pre vaše dobro zobrazil na maličkej obrazovke. Zatiaľ sa ale nič nedeje. Hýbete sa opatrnými krokmi a striehnete na každučký zvuk, ktorý by ste nevedeli priradiť k ničomu racionálnemu. Kráčate rozvážne, no zároveň si uvedomujete, že zvuk kvapiek unikajúcich zo škár potrubia dopadajúcich na chladnú kovovú podlahu môže byť tým posledným, čo kedy začujú vaše uši.
Na toto ste čakali. Motion Tracker prestal vrnieť a spokojný konštantný zvuk vymenil za zbesilé pípanie s veľkou bielou bodkou prichádzajúcou smerom k vám. Odisťujete pulznú pušku a očami nervózne pozeráte z jedného kúta chodby na druhý a naopak. Signál sa zrýchľuje, bodka sa blíži čoraz bližšie a vaše spotené dlaňe stále ťažšie zovierajú vašu ťažkú zbraň. Vravíte si, že tento stret prežijete, je predsa len jeden. Stačí len presne namieriť a napáliť to do tej po krvi túžiacej beštie. Motion Tracker vaše nádeje ale pochováva. Na obrazovke sa objavili ďalšie dve biele bodky, jedna prichádzajúca spoza vás a tá druhá z ľavej strany. Padli ste do pasce.
Hovorí sa, že stretnutia s viacerými xenomorfami naraz sa rovnajú 100% mortalite a vy už teraz viete, že túto štatistiku do bodky naplníte. M41A nemá totiž proti presile žiadnu šancu. Nakoniec ten zvuk padajúcich kvapiek nebude ten posledný vo vašom živote. Tie chladnokrvné netvory to spravili cielene, chceli vás vyštvať, dohnať až k šialenstvu. Chceli, aby ste posledné sekundy pred smrťou prežili v nepredstaviteľnom strachu a hrozných predstavách o neľudskom trýznení. A podarilo sa im to.
Coverart krabičky Alien: Resurrection (PlayStation, 2000)
Vzhľadom na to, že sa pred pár dňami začalo šuškať o novej hre na motívy Votrelcov, sme sa rozhodli, že si pripomenieme jednu z najlepších Alien hier, aké sme kedy hrali – Alien: Resurrection. Na jednej strane sme síce mohli vybrať niečo známejšie ako Aliens vs. Predator, alebo trebárs aj Alien Trilogy, no to nebol náš zámer. Naším zámerom bolo vybrať niečo neznáme, no pritom vysoko kvalitné. Niečo, čo sme ako mladí hltali, no nikdy sme sa nezmierili s faktom, že hra ostala taká nepovšimnutá. Alien: Resurrection bola preto okamžitá voľba a vhodná príležitosť predstaviť vám jednen z najdesivejších a zároveň najlepších survival hororov z prvého PlayStation.
Ako už vám názov hry určite napovedal, hra vznikla na motíve rovnomenného filmu z roku 1997. Ten svojho času priniesol rozporuplné reakcie diváckej i odbornej obce a stal sa akousi čiernou škvrnou na tričku série Votrelec. Film to síce nebol vôbec zlý, atmosféra sa totiž stále dala krájať, no bolo už evidentné, že Votrelec má už svoje najlepšie časy dávno za sebou. To hra na druhej strane priniesla prvotriedny extrémny horor s infarktovými situáciami a survivalom tak drsným, že aj Resident Evil spolu so Silent Hillom len rozpačito rozhadzovali rukami.
Za hrou stálo dnes už neexistujúce britské štúdio Argonaut Games, ktoré malo pred vývojom Alien: Resurrection pomerne bohatú históriu. Vzniklo v roku 1982, vtedy ešte pod názvom Argonaut Software, a do osudnej votreleckej hry vydali podľa Wikipédie dohromady 25 titulov, vrátane klasík ako Star Fox alebo The Emperor’s New Groove. To, že boli pre vývoj Alien: Resurrection viac ako len vhodní, uvádza fakt, že štúdio už malo skúsenosti s Alien tématikou. Pracovali konkrétne na hre Alien z roku 1984 pre Commodore 64. Samozrejme, v roku 2000 to bolo už úplne iné štúdio s úplne inými ľuďmi, no ako zaujímavosť táto skutočnosť určite stojí za spomenutie.
Slávne intro, ktoré nás vydesilo viac, než samotný film. (cenorexia)
Alien: Resurrection je survival horor/FPS s 10 rozsiahlymi levelmi, ktoré sa verne inšpirujú filmom. To, že tento titul nie je žiadna sranda, naznačuje aj úvodné video, ktoré bez pochýb patrí medzi tie najdesivejšie videá, aké sa na tejto platforme kedy objavili. Aj keď je hlavnou postavou samozrejme Ellen Ripleyová, hra ponúka viacero hrateľných postáv. Zahráte si taktiež za Call, Distephana a Christieho s dvoma pištoľami. Každý level sa začína rozhovorom medzi predchádzajúcou a novou postavou prostredníctvom terminálov s veľkou obrazovkou.
Alien: Resurrection je veľmi ťažká hra s neustále sa predlžujúcimi levelmi a malým počtom miest, kde si môžete hru uložiť. Úrovne sú plné situácií, kedy zočíte skriptované sekvencie útekov mariňákov pred votrelcami, srdcervúce výkriky v pozadí, či dokonca snahu ľudí zvárať dvere, aby sa k nim xenomorfovia nedostali. Hra jednoducho spĺňa do bodky extrémne temný a špinavý svet Votrelcov, v ktorom prežijete len vtedy, keď budete extrémne opatrní. Toto nie je zbesilá strieľačka ako Alien Trilogy, čo bol v podstate priamy klon Dooma. Toto je surový boj o život, v ktorom sa za chyby platí okamžitou smrťou.
Pulzná puška bude v hre vašim najlepším kamarátom. (justgamesretro.com)
Level design si zaslúži samostatný odsek. Úvodný level Detention Block Alpha slúži ako tutoriál a je viac menej lineárny, no čím viac sa do hry dostanete, tým sa budú úrovne rozrastať, budú viac plepletené s množstvom ciest ako pokračovať. Často budete potrebovať bezpečnostné karty, ktoré vám otvoria prístup do ďalších lokalít levelov a kvôli všeobecnej šedi na textúrach a osvetlení sa často budete cítiť stratení bez nápadu ako ďalej. Objavíte sa v jednej miestnosti, ktorá obsahuje tri dvere, vojdete do jedných znich a ocitáte sa v ďalšej miestnosti s viacerými východmi. Vojdete teda do ďalších dverí a zrazu sa nachádzate v chodbe ústiacej do ďalších chodieb, a tak ďalej. Prakticky od tretieho levelu sa dĺžka úrovní bude dotýkať jednej hodiny a nebojím sa povedať, že každá z nich je par excellence. Mojimi absolútnymi favoritmi sú levely Clone Research, Carantine and R&D, Military System Complex, Maximum Security a Warehouse Complex (úžasný podvodný level!).
Spletitosť chodieb je jedna vec, no druhá je umiestnenie nepriateľov a prekvapivé situácie, z ktorých vám často padne srdce až do gatí. To, že zostrelíte xenomorfa pred vami ešte neznamená, že ste vyčistili izbu. Celkom bežne sa tu deje, že votrelci, lozia po stenách, vychádzajú zo šácht alebo niekedy si dokonca rozbijú dvere. Nutné je ale podotknúť, že všetko sú to naskriptované situácie, ktoré sa po smrti opakujú. PlayStation jednoducho nebol výkonný na to, aby dokázal vypočítavať zložitú umelú inteligenciu v reálnom čase.
Votrelci veľmi radi využívajú útoky zhora, v čom sú zároveň mimoriadne efektívni. (justgamesretro.com)
Okrem očividných xenomorfov sa v hre nachádzajú aj iné typy nepriateteľov. Facehuggeri sú prefíkané beštie, ktoré na vás budú útočiť zo všetkých strán, a ktoré vás radi oplodnia vajíčkami. Byť oplodnený vajíčkami v tejto hre znamená byť mŕtvy do pár minút, ak nepoužijete špeciálny skener, ktorý vo vašom vnútri vyhľadá zárodok a zničí ho. To všetko v efektnej animácii. Facehuggeri taktiež veľmi radi predstierajú vlastnú smrť a to, že ležia na chrbte s nohami zovretými v smrteľných kŕčoch, ešte neznamená, že je po nich. Len takto vyčkávajú, kedy by vás mohli nečakane prekvapiť. Veľmi nepríjemní sú aj ľudskí protivníci hlavne preto, že veľa znesú, a v hre nechýbajú ani boss fighty, hoci sú len tri – boj proti dôstojníkovi, proti votreleckej kráľovnej a záverečný proti Newbornovi.
Proti nepriateľom ste postupne mohli využívať veľmi bohatý arzenál zbraní – základnú pištoľ, brokovnicu, laserovú pušku, legendárnu pulznú pušku, plameňomet, granátomet, dve pištole naraz, raketomet a elektrickú zbraň. Táto hra je survival horor, čiže tony nábojov, to bolo maximálne tak len zbožné prianie. Muníciou bolo treba neustále šetriť a tí najšikovnejší využívali aj v tých najošemetnejších situáciách základnú pištoľ s nekonečnou muníciou. Len pre istotu, ak by náhodou prišla ešte ťažšia pasáž.
Vzhľadom na to, že hra vyšla v závere životnosti PlayStationu, vývojári už poznali všetky triky ako vytiahnuť z legendárnej sivej krabičky maximum. A to sa i stalo. Alien: Resurrection obsahuje nádherné nasvietenie, ponurú atmosféru, plynulý framerate a skvelú detailnosť, obzvlášť na franfornce rozsekaných mŕtvol. Jediným mínusom je asi len až očividná kockovanosť textúr, ktorá ale nebola v dobách prvého PlayStation žiadnym výnimočným javom.
Jedna z mála chvíľ, kedy máte plný zásobník. (justgamesretro.com)
Zaujímavým, ba až pozoruhodným rozhodnutím bolo nepoužitie hudby. Hra stojí a padá len na zvukoch prostredia okolo vás. Jediná hudba v hre je tá v úvodnej animácii a v hlavnom menu, inak hra nemá absolútne žiaden soundtrack, ktorý by hráčov rozptyľoval a pripomínal, že v skutočnosti nebojujú o život na vesmírnej lodi Uriga, a že je to všetko len hra, zatiaľ čo oni sedia v bezpečí svojej izby. Drsnosť, surovosť a bezútešnosť Alien: Resurrection sa týmto ešte znásobila a aj vďaka tomu hra pôsobí tak neľútostne. Preto hru slabšie povahy častokrát nerozchodia.
O vývoji sa toho veľmi nevie a aj Wiki je na informácie veľmi skúpa. Ešte predtým, než sa z Alien: Resurrection stala FPSka, bola hra plánovaná ako third-person horor v štýle Resident Evil pre prvý PlayStation, hoci svojho času kolovali chýry aj o verziách pre Sega Saturn, Nintendo 64 a PC. Hru produkovala spoločnosť Fox Interactive, ktorá trvala na tom, aby vydanie hry stihlo vydanie filmu v roku 1997. Z neznámych príčin bol ale vývoj hry zastavený a zrušený a Argonaut Games začalo tvoriť Alien: Resurrection nanovo do takej podoby, ako ju poznáme aj dnes.
Z hry sa zrazu mala stať exkluzivita PlayStation, FPS s poriadne hutnými survival horor koreňmi. Po problematickom vývoji a niekoľkých odkladoch vydania, sa Alien: Resurrection nakoniec podarilo konečne vydať a to až tri roky po uvedení filmu do kín. Dobové recenzie hru ale nemilosrdne strhali. Dôvodom bola vysoká obťažnosť, dlhokánske levely a predovšetkým ovládacia schéma. Recenzenti mali s ovládaním hry veľké problémy a často kvôli tomu upadali do frustrácie. Paradoxom je, že práve táto ovládacia schéma sa používa až dodnes.
Čelíte presile xenomorfov len so základnou zbraňou? To už rovno môžete dať load. (mobygames.com)
Nelichotivé recenzie nepriali predajom, ktoré boli skutočne tragické. Presné číslo nevieme, no kvôli nízkym tržbám boli hodené do koša aj plánované porty na PC a Sega Dreamcast. Bolo by skutočne zaujímavé vidieť, ako by hra vyzerala na PC a predovšetkým, ako by pôsobila pri hraní pomocou klávesnice a myši. Síce sa aj PlayStation verzia dala hrať so špeciálnou PS myšou, no ruku na srdce, tú nikto v obchodoch nikdy ani len nevidel.
Dnes môžeme fakt len hádať, či za všeobecným neúspechom Alien: Resurrection stáli len recenzie. Pravdepodobne to bola kombinácia viacerých vecí, t.j. nie príliš úspešného filmového pozadia, vydania hry až celé tri roky po uvedení filmu, spomínaných priemerných až podpriemerných recenzií a príchodu hry až na úplnom konci životnosti konzoly PlayStation, v čase, kedy už na trhu bola PlayStation 2. Hre Alien: Resurrection jednoducho neprialo šťastie v žiadnej fáze jej existencie a to malo za následok, že jeden z najlepších survival hororov na prvom PlayStation tak trestuhodne prepadol.
Všetky vtedy vytýkané problémy v recenziách sa dnes javia ako absurdné, nakoľko to, čo bolo vtedy pokladané za problém, je dnes doslova žiadané. Dalo by sa povedať, že Alien: Resurrection predbehol svoju dobu v mnohých smeroch. Obťažnosť tohto Aliena sa pohybovala na tých najvyšších priečkach a mnohí hráči mali problém hru vôbec dohrať. Spomenie dnes niekto obťažnosť v Dark Souls ako zápor? Ovládacia schéma, ktorá bola vtedy považovaná za obrovské mínus, sa bez väčších zmien začala používať v ďalších FPS hrách hraných na ovládači a používa sa prakticky dodnes. V dnešných dobách, kedy sú hráči tak často otrávení z toho, že im hrateľnosť prerušujú cutscény, a že herné momenty sú stále kratšie, sú vítané siahodlhé levely bez interupcií, no práve to bolo vyčítané Alien: Resurrection, ktorý často obsahoval úrovne trvajúce celú hodinu, v určitých prípadoch dokonca ešte viac, a to všetko bez prestrihových scén.
Ak vás Facehugger dostane, bez špeciálnej pomoci vydržíte len krátko. (mobygames.com)
Za túto nadčasovosť sa treba okrem iného určite poďakovať aj dizajnérovi menom Paul Crocker, ktorého prácu dnes môžete poznať napríklad z batmanovskej série Arkham, kde pracoval ako hlavný naratívny dizajnér. Aj vďaka nemu totiž Alien: Resurrection stojí z pohľadu histórie za hru, ktorá svojím dielom ovplyvnila hranie FPS na konzolách, a to aj napriek tomu, že sa vo svojej dobe stretla s veľkým nepochopením. To si dnes len skutočne málokto uvedomuje.
Alien: Resurrection pre PlayStation je dôkazom, že inovatívnosť a snaha o perfekcionizmus niekedy nestačí. Niekedy treba k tomu mať aj trochu šťastia. Každopádne, nech sa na vás a vašu prácu pozerá svet ako na bláznov, to nevadí, nakoľko raz príde tá doba, kedy sa ľudia začnú pozerať späť a spätne oceňovať niečo, čo vtedy nedokázali oceniť. Tak ako sa dnes spätne pozerá na diela veľkých maliarov a iných umelcov ako na klenoty umenia, tak sa často stáva, že takéto uvedomenia o vtedajších nepochopeniach sa týkajú aj počítačových hier. A Alien: Resurrection je práve jednou z takýchto hier.
Gamesite dodatočne hodnotí
5/5
Informácie o hre
Alien: Resurrection 2000
Alien: Resurrection je hororová strieľačka na motívy rovnomenného filmu zachytávajúca osudy Ellen Ripleyovej a jej spoločníkov ako sa pokúšajú uniknúť z votrelcami infikovanej vesmírnej lode USM Auriga.
- Platforma: PlayStation
- Žáner: survival horor | FPS
- Výrobca: Argonaut Games
- Distribútor v GB: Fox Interactive